← Slovensko

DzP FO, opakovaná daňová kontrola

Najvyšší súd 8Sžf/15/2012 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci ţalobcu: R. R., L., X. H., zastúpenej advokátom J.. E. K. so sídlom v K., G., proti ţalovanému: Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná ul. č. 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. I/223/18780- 118218/2010/999541-r z

  1. novembra 2010, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/17/2011-95 z
  2. decembra 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/17/2011-95 zo
  3. decembra 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. I/223/18780-118218/2010/999541-r z
  4. novembra 2010 z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 132 eur titulom súdneho poplatku na účet J.. E. K., advokáta v K. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. I/223/18780-118218/2010/999541-r 2 8Sžf/15/2012 z
  5. novembra 2010 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím ţalovaný potvrdil dodatočný platobným výmer Daňového úradu Spišská Nová Ves č. 732/230/17888/09/Šim zo dňa
  6. mája 2009, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za rok 2006 v sume 28.311,42 euro. Napadnuté rozhodnutie odôvodnil ţalovaný tým, ţe ţalobca si neoprávnene uplatnil výdavky od svojich dodávateľov v sume 4 489 000 Sk zaúčtovaných na základe dodávateľskej faktúry č. X. z
  7. septembra 2006 od dodávateľa G. K. - U., X. H. č. X. a to z dôvodu, ţe uvedený výdavok nebol daňovým subjektom na daňové účely dostatočne preukázaný. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 595/2003 Z. z.“, alebo „zákon o DzP“) ako aj z ustanovenia § 2 ods. 1 aţ 3 , § 2 ods. 6 § 29 ods. 1, 2 a 8 a § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“) a dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu dôvodné nie sú. Krajský súd vyslovil, ţe napadnuté rozhodnutie bolo sporné iba v otázke, či si ţalobca oprávnene uplatnil výdavky na úhradu faktúry č. X. z
  8. septembra 2006 od dodávateľa G. K. -U., X. H. č. X. v sume 4 489 000 Sk a vzhľadom na nepresnosť a nejednoznačnosť predloţených dodacích listov na výrobu 35 ks bilboardov a prenájom bilboardov (20 ks január, 35 ks február a september 2006) kaţdý za 8700 Sk, ako aj na predloţenie zoznamu bilboardov od subdodávateľa C. I. a to aj s ohľadom na faktúru č. X. vystavenú spoločnosťou C. I. P., S. pre G. K. – U. H. na prenájom bilboardov v období
  9. aţ
  10. septembra 2006 v náklade 12 ks za mesiac spolu so zoznamom bilboardov. Nepredloţil však ţiadne doklady preukazujúce výrobu 35 ks bilboardov a prenájom 20 ks bilboardov v januári 2006 a 35 ks vo februári aţ septembri
  11. Nepreukázal dostatočne ani výdavky v súvislosti s realizáciou školení v dĺţke 69 školiacich dní a nepreukázal podľa súdu dostatočne ani fakturáciu propagačných materiálov v počte 565 000 ks a letákov v počte 25 000 ks za 62 500 Sk. Ţalovaný sa dostatočne vysporiadal s námietkami ţalobcu a jeho právo v zmysle čl. 38 ods. 2 listiny základných práv a slobôd a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky porušené nebolo. Ţalobca bol na sporné tvrdenia predloţiť dôkazy a svoje práva si mohol uplatniť v ktorejkoľvek fáze daňového konania nielen po doručení protokolu o kontrole. Krajský súd ďalej uviedol, ţe názor ţalobcu, ţe dodatočný platobný výmer z
  12. augusta 2010 treba povaţovať za nulitné 3 8Sžf/15/2012 rozhodnutie, nemajúce právne účinky, keďţe vyrúbenie dane po opakovanej daňovej kontrole oproti daňovému priznaniu je v priamom rozpore s ustanovením § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní sa s touto námietkou nezaoberal dôvodiac § 249 ods. 2 OSP, ţe predmetom súdneho prieskumu môţu byť len tie námietky vznesené v ţalobe, ktoré boli uţ uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Krajský súd sa nestotoţnil s názorom ţalobcu, ţe, ak pri opakovanej daňovej kontrole by sa zistená daň neodlišovala oddane zistenej v rámci výkonu riadnej daňovej kontroly a na základe nej by bolo vydané právoplatné rozhodnutie, nebolo by noţné daň vyrúbiť ţiadnym spôsobom. Úkon správcu dane označený, ako opakovaná daňová kontrola, je potrebné hodnotiť podľa obsahu to, ako preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o opravných prostriedkoch, čo nie je opakovanou daňovou kontrolou (§ 15 ods. 3 písm. a/ zákona o správe dani). Z uvedených dôvodov podľa názoru krajského súdu dodatočný platobný výmer nemoţno hodnotiť, ako nulitný právny akt. Pokiaľ ide o predloţenie usmernenia DR SR č. 1/3/2001 zo
  13. januára 2001 neznamená to, ţe takéto usmernenie je záväzné aj pre súd. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca ţiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Namietal, ţe rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Ţalobca poukázal na uznesenie NS SR č. 6Sţf/8/2010 z
  14. mája 2011 v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem iného uviedol, ţe procesnému právu účastníka konania vznášať ţalobné námietky nezákonnosti voči postupu a rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu ţalobných námietok a svoje rozhodnutie náleţite odôvodniť. Poukázal na judikatúru NS ČR 7Afs 54/2007 z
  15. júna 2008, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 9/00, I. ÚS 35/01, I. ÚS 26/94 a IV.ÚS 156/03 a II. ÚS 48/
  16. Podľa ţalobcu odôvodenie rozsudku krajského súdu nezodpovedá poţiadavke vyplývajúcej z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“), v zmysle, ktorej je aj s ohľadom na 4 8Sžf/15/2012 ustanovenie § 157 ods. 2 OSP, je povinnosťou súdov uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie zaloţili. Ţalobca poukazoval na to, ţe v ţalobe v čl. II. bod 8 uviedol, ţe citoval ustanovenie § 44 ods. 6 písm. b/ bod. 1 zákona o správe daní a namietal, ţe na vydanie dodatočného platobného výmeru nebol právny základ. Uvedenému plne zodpovedá aj usmernenie DR SR č. 1/3/2001, pričom z tohto usmernenia je zrejmé, ţe správca dane mal postupovať po zrušení dodatočného platobného výmeru tak, ţe bude pokračovať vo vyrubovacom konaní. Ďalšia námietka ţalobcu spočívala v tom, ţe v správnom súdnictve sa podrobuje prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu vo všetkých jeho častiach, teda nielen vo výroku, ale aj odôvodnenia, čím sa však krajský súd neriadil, nakoľko rozsudok je v prvej časti len opisom skutkových zistení správnych orgánov, následne je časť venujúca sa námietke ţalobcu o zákonností pričom sporným okruhom dodávok sa krajský súd vyjadril len v druhej polovici, pričom prevzal plne argumentáciu ţalovaného bez bliţšieho logického vysvetlenia. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, ţe správca dane a ţalovaný sa nezamerali na čo najúplnejšie zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale na zistenie rozporov, ktoré sa nepokúsil odstrániť, pretoţe na základe týchto rozporov prijali záver o neunesení dôkazného bremena. Pokiaľ išlo o označenie budovy, kde mali prebehnúť školenia ide o zauţívaný výraz pre budovu oproti B. (I.). V závere svojho odvolania ţalobca uviedol, ţe krajský nepostupoval v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP a nepresvedčivé odôvodnenie rozsudku znamená odňatie moţnosti konať pred súdom. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie ţalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Skonštatoval, ţe ţalobca v odvolaní uvádza tie isté námietky, ktoré boli predmetom súdneho pojednávania na krajskom súde a preto sa pridrţiava v celom rozsahu svojho písomného stanoviska k ţalobe zo dňa
  17. marca 2011 a napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutia správcu dane povaţuje za vydané v súlade s právnymi predpismi. Poukázal na ust. § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. pokiaľ išlo o predloţenie dokladov od spoločnosti C. I. P., S. a § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. Uviedol, ţe pokiaľ išlo o školenia v budove I., tak ţalobca predloţil len tri prezenčné listiny, pričom jedna z
  18. februára 2006 nebola ani predmetom fakturácie. Pokiaľ išlo o nezákonnosť opakovanej daňovej kontroly tak, ţe ţalovaný poukázal na ust. § 15b ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. a na úmysel zákonodarcu, ktorý určite nespočíval v tom, ţe ust. § 44 ods. 6 5 8Sžf/15/2012 písm. b/ bod
  19. zákona č 511/1992 Zb. je potrebné vykladať tak, ako sa domnieva ţalobca. Zrušením dodatočného platobného výmeru zostal rozdiel dane nevyrúbený a teda po opakovanej daňovej kontrole mohol správca dane vyrúbiť len rozdiel oproti dani uvedenej v daňovom priznaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, u ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten o koho práva v konaní ide. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutie ţalovaného č. I/223/18780-118218/2010/999541-r z
  20. novembra 2010, ktorým ţalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Spišská Nová Ves č. 732/230/17888/09/Šim zo dňa
  21. mája 2009, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za rok 2006 v sume 28 311,42 euro. Napadnutým rozhodnutím bol potvrdený dodatočný platobný výmer vydaný podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod. 1 zákona 6 8Sžf/15/2012 511/1992 Zb. a teda rozhodujúcim pre posúdenie veci je predovšetkým posúdenie, či bol tento postup správcu dane v súlade so zákonom. Ďalšou rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie veci je posúdenie, či ţalobca splnil podmienky ustanovenia § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 zákona o dani z príjmov, a teda, či v konaní preukázal, ţe výdavky uhradené na základe faktúry č. X. od dodávateľa G. K. – U., H. X., a či ţalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) po oboznámení sa so spisovým materiálom, ako aj obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, ţe rozhodnutie správneho orgánu nie je v súlade so zákonom, a ţe pokiaľ krajský súd ţalobu zamietol, rozhodol tak bez náleţitého vysporiadania sa s námietkami ţalobcu, ako aj bez náleţitého oboznámenia sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu. Z obsahu ţaloby, ako aj vyjadrenia ţalovaného vyplýva, ţe správca dane vykonal u ţalobcu daňovú kontrolu na daň z príjmov fyzických osôb za rok
  22. Výsledkom daňovej kontroly bolo dodatočné vyrúbenie dane z príjmov za rok 2006 dodatočným platobným výmerom. Platobný výmer napadol ţalobca odvolaním a ţalovaný, ako odvolací orgán tento dodatočný platobný výmer zrušil a správcovi dane zaslal podnet na vykonanie opakovanej daňovej kontroly, ktoré boli priloţené v administratívnom spise správcu dane, resp. ţalovaného. (Toto konštatovanie vychádza z totoţného tvrdenia ţalobcu, ako aj ţalovaného, pričom túto skutočnosť najvyšší súd preveril z pripojeného administratívneho spisu, v ktorom sa nachádzal dodatočný platobný výmer č. 732/230/17888/09/ŠIM z
  23. mája 2009 a rozhodnutie ţalovaného č. I/223/12930-99821/2009/999541-r z
  24. augusta 2009, ktorým bol tento dodatočný platobný výmer zrušený a podnet na vykonanie opakovanej daňovej kontroly zo dňa
  25. septembra 2009). Na základe tohto podnetu ţalovaného vykonal správca dane opakovanú daňovú kontrolu, ktorú ukončil protokolom o opakovanej daňovej kontrole č. 732/320/23994/2010/Pir z
  26. júla
  27. Následne vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. 732/230/43623/10/ŠIM zo dňa
  28. augusta 2010, ktorým vyrúbil ţalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za rok 2006 v sume 28 311,42 euro podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod. 1 zákona o správe daní. 7 8Sžf/15/2012 Z ustanovenia § 15 ods. 13 zákona o správe daní nepochybne vyplýva, ţe daňová kontrola je ukončená prerokovaním protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začína vyrubovacie konanie podľa § 44 ods. 1 zákona o správe daní. Je tieţ nepochybné, ţe vyrubovacie konanie musí byť ukončené právoplatným rozhodnutím vo veci. V danom prípade, ako to vyplýva zo zhodných tvrdení oboch účastníkov správca dane vo veci dodatočný platobný výmer vydal, tento však bol rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky na základe odvolania ţalobcu zrušený. Z tejto nepochybnej skutočnosti teda vyplýva, ţe vyrubovacie konanie po ukončení riadnej daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za rozhodujúce zdaňovacie obdobie nebolo ukončené právoplatným platobným ani dodatočným platobným výmerom (v pôvodnom konaní o riadnej daňovej kontrole). Podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo, ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrúbenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo, ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, podľa názoru najvyššieho súdu, správca dane, po zrušení dodatočného platobného výmeru, resp. výmerov a po vrátení veci na ďalšie konanie v prípade riadnej daňovej kontroly, mal pokračovať vo vyrúbovacom konaní preverením výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o opravných prostriedkoch a toto vyrúbovacie konanie ukončiť vydaním právoplatného platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru. Pokiaľ ţalovaný v danom prípade vydal po zrušení dodatočného platobného výmeru pokyn na vykonanie opakovanej daňovej kontroly, tak svojim konaním porušil zákon o správe daní. Správca dane nemohol vykonať opakovanú daňovú kontrolu v zmysle § 15b zákona o správe daní a pokiaľ správca dane vydal na základe tejto opakovanej daňovej kontroly dňa
  29. augusta 2010 dodatočný platobný výmer na daň z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2006, moţno toto rozhodnutie povaţovať za nezákonné a rovnako nezákonné je aj ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného z
  30. novembra 2010, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane z
  31. augusta
  32. 8 8Sžf/15/2012 Na základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, ţe rozsudok Krajského súdu v Košiciach treba podľa § 250ja ods. 3 veta prvá OSP zmeniť a rozhodnutie ţalovaného zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie, pretoţe rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. a/ a ods. 3 OSP). Správny orgán súc viazaný právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP) v ďalšom konaní, rešpektujúc príslušné procesnoprávne i hmotnoprávne predpisy, znova vo veci rozhodne tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo zákonu a to vrátane riadneho odôvodnenia rozhodnutia. O náhrade trov celého súdneho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP a § 151 ods. 1, 2 a 5 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP vo výške 132 euro, ktorá suma pozostáva zo zaplatených súdnych poplatkov za návrh a odvolanie 2 x 66 eur. Právny zástupca v zákonnej trojdňovej lehote náhradu trov právneho zastúpenia nevyčíslil a preto ich súd podľa § 151 ods. 2 OSP ţalobcovi nepriznal. Náhradu trov celého konania je ţalovaný povinný zaplatiť na účet J.. E. K., advokáta v K. do troch dní v zmysle § 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Vzhľadom k tomu, ţe zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od
  33. januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, podľa informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica č. 63, 974 01 Banská Bystrica, odvolací súd podľa § 107 ods. 4 OSP na strane ţalovaného koná z vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
  34. mája 2011). 9 8Sžf/15/2012 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  35. februára 2013 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.