1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. G. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo 17. júna 2011 sp. zn. 2 T 19/2011 bol obvinený M. G. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom
1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. na skutkovom základe, že obvinený M. G. dňa 28.08.2010 po predchádzajúcej vzájomnej dohode s obvineným P. K., v meste Zlín v Českej republike, od neznámej osoby za sumu 800,- € zakúpil spolu s obvineným P. K. najmenej 16,92 g 80,3% metamfetamínu, ktorý bol nájdený dňa 28.08.2010 o 22.00 hod. v osobnom motorovom vozidle zn. AUDI A4, EČV: X., na diaľničnom privádzači k diaľnici D1 v smere od obce Chminianska Nová Ves na Prešov v dvoch zatavených injekčných striekačkách, z ktorého množstva sa dá vyrobiť 340 až 1358 obvykle jednorazových dávok v celkovej hodnote 3.400,-€, kde metamfetamín 2 5 Tdo 5/2013 je v zmysle zákona Národnej rady SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny psychotropných látok. Za to bol odsúdený
2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, na výkon ktorého bol
2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie prokurátor v neprospech obvineného do výroku o treste. Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania (č. l. 507 – 508) namietal použitie zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. a s tým súvisiacu nízku výmeru trestu. Samotné priznanie obvineného ku skutku a oľutovanie nie je dôvodom na použitie zmierňovacieho ustanovenia. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý na verejnom zasadnutí rozhodol rozsudkom z 31. augusta 2011 sp. zn. 1 To 70/2011 tak, že
1 písm. d/, e/ ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
3 Tr. por. sám vo veci rozhodol, pričom obvinenému uložil
2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Na výkon uloženého trestu zaradil obvineného
4 Tr. zák. do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
1 Tr. por. bude súd prvého stupňa postupovať pri rozhodovaní o výške trestu
1 Tr. zák. a trest odňatia slobody bude ukladať pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 Tr. por. urobil pod vplyvom uvedeného poučenia zo strany obhajcu. V tejto súvislosti poukázal na zákonnú úpravu § 257 ods. 5 Tr. por., účinnú síce až od 1. septembra 2011, napriek tomu
jeho názoru mal byť zo strany súdu poučený o dôsledkoch vyhlásenia
1 Tr. por. Ďalšie porušenie práva na obhajobu videl v tom, že verejného zasadnutia o odvolaní prokurátora sa nezúčastnil ustanovený obhajca, ktorý bol s vecou náležite oboznámený, ale obhajcu zastupoval substitút, avšak bez jeho súhlasu. Substitúciou poverený advokát nebol
neho dostatočne oboznámený s jeho vecou, preto riadne nevykonával jeho obhajobu. Navrhol preto, aby najvyšší súd vyslovil rozsudkom, že napadnutým rozsudkom krajského súdu a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanovení § 34 ods. 1 a § 44 ods. 1 Tr. por. v jeho neprospech. Napadnutý rozsudok navrhol zrušiť a prikázať krajskému súdu, aby vec znovu prerokoval a rozhodol. Predsedníčka senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručila rovnopis dovolania prokurátorovi s tým, že sa môže k dovolaniu obvineného vyjadriť. Prokurátor vo svojom vyjadrení z 15. januára 2013 (č.l. 588-589) uviedol, že v priebehu prípravného konania ani v konaní pred súdom nebolo porušené právo obvineného na obhajobu. V každom štádiu trestného konania mu bola poskytovaná právna pomoc zo strany ustanoveného obhajcu. Skutočnosť, že na verejnom zasadnutí pred krajským súdom ustanoveného obhajcu zastupoval substitút, ktorý nebol s vecou náležite oboznámený, je právne irelevantná. Nie je vecou súdu zisťovať v akom rozsahu a akými znalosťami trestného spisu disponuje advokát zastupujúci obvineného. Nie sú splnené podmienky dovolania, a preto navrhol dovolanie obvineného
1 Tr. por. zamietnuť. 4 5 Tdo 5/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 5 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie bolo podané po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.). Zároveň však zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c/ Tr. por. odmietnuť.
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. 5 5 Tdo 5/2013 Právo na obhajobu je popri prezumpcii neviny jedným z najdôležitejších základných práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné konanie. Hlavným účelom tohto práva garantovaného čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je dosiahnutie spravodlivého súdneho rozhodnutia. Ide o právo, ktoré je nielen v záujme trestne stíhanej osoby a na jej prospech, ale je tiež v záujme demokratického právneho štátu, založeného na úcte k právam a slobodám človeka a občana. Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. por. konkretizuje základné práva obvineného, ktorý má okrem iného aj právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním i počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní a v prípade, že obvinený sa nachádza vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže hovoriť s obhajcom aj bez prítomnosti tretej osoby. Práva vyplývajúce z citovaného ustanovenia je potrebné vykladať tak, aby každému obvinenému bol zaručený spravodlivý proces. Pre orgány činné v trestnom konaní, a teda aj pre súdy, to znamená vytvoriť obhajcovi podmienky k tomu, aby mohol svoje zákonné práva a povinnosti riadne plniť. Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného charakteristické pre to ktoré štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní však samo o sebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o zásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby a orgány činné v trestnom konaní počas tejto doby vykonávali úkony trestného konania smerujúce k vydaniu meritórneho rozhodnutia. V posudzovanej veci obvinený uvedený dovolací dôvod uplatnil s tým, že bol zo strany svojho obhajcu nesprávne poučený a napokon namietal neúčasť ustanoveného obhajcu na verejnom zasadnutí, na ktorom krajský súd rozhodol o odvolaní prokurátora. 6 5 Tdo 5/2013 Verejného zasadnutia sa zúčastnil iný advokát na základe substitučnej plnej moci, ktorý nebol náležite oboznámený s jeho vecou, a preto nemohol dostatočne hájiť jeho záujmy. Najvyšší súd k týmto výhradám obvineného z obsahu predloženého spisového materiálu zistil, že proti obvinenému sa od začiatku viedlo trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin
1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva
zák. na základe uznesenia vyšetrovateľa z 29. augusta 2010 (č. l. 8-10), pričom v závere tohto uznesenia bol vyšetrovateľom poučený, že ide o prípad povinnej obhajoby
1 písm. c/ Tr. por. a obvinenému bola daná lehota na zvolenie si obhajcu. Napriek poučeniu si obvinený obhajcu nezvolil, a preto bol obvinenému opatrením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Prešov z 30. augusta 2010 pod sp. zn. 0Tp 1075/2010
por. ustanovený z dôvodov § 37 ods. 1 písm. c/ Tr. por. obhajca JUDr. V. F. Voči súdom ustanovenému obhajcovi nemal obvinený žiadne výhrady a s jeho ustanovením súhlasil, čo potvrdil svojím podpisom (č. l. 79). Súdom ustanovený obhajca sa zúčastnil už jeho prvého výsluchu pred vyšetrovateľom a následne sa zúčastňoval úkonov v prípravnom konaní, ako aj konania na súde prvého stupňa až do vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 17. júna 2011 (č. l. 490 – 491) vyplýva, že obvinený dobrovoľne urobil vyhlásenie
1 Tr. por. Následne súd pristúpil k postupu
3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por., pričom obvinený na všetky otázky uvedené v zápisnici odpovedal kladne. Súd po kladnom stanovisku vyhlásenie obvineného prijal, a preto sa dokazovanie ku skutku nevykonávalo. Treba pripomenúť, že hlavné pojednávanie sa uskutočnilo pred účinnosťou zák. č. 262/2011 Z.z. z 13. júla 2011, ktorým bolo novelizované ustanovenie § 257 Tr. por., ku ktorému pribudol nový odsek 2 účinný od 1. septembra 2011,
ktorého mal predseda senátu poučiť obvineného o následkoch jeho vyhlásenia. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa táto povinnosť nebola, súd v danom prípade postupoval striktne
ustanovení platného Trestného poriadku. Žiadne ďalšie poučenie obvineného preto neprichádzalo do úvahy. Verejné zasadnutie na prerokovanie odvolania prokurátora bolo Krajským súdom v Prešove nariadené na 31. augusta 2011 (č. l. 504), pričom o termíne verejného zasadnutia bol upovedomený
pripojenej doručenky obhajca obvineného JUDr. F. dňa
vlastného výberu. Najvyšší súd nezistil žiadne pochybenia pokiaľ ide o právo obvineného na obhajobu, preto sú námietky obvineného neopodstatnené.
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. V prerokúvanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného M. G. odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 14. februára 2013 JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.