1, ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do
1 písm. a/, c/, ods. 3 Tr. por. sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o vine v bode 3/ u obţalovaného M. F. a vo výroku o treste u tohto obţalovaného. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obţalovanému M. F. ukladá
2, s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
2 písm. a/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 sa obţalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 sa obţalovanému zároveň ukladá peňažný trest vo výmere 331, 94 eur. 2 To 9/2009 2
3 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu bol úmyselne zmarený sa obţalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
1 Tr. por. sa vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu u obţalovaného M. F. znovu prejednal a rozhodol. II.
por. sa odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry a obţalovaného A. S. zamietajú. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom samosudca bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku rozhodol na hlavnom pojednávaní konanom
3 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení blokovú pokutu vo výške 1.000,- Sk (33,19 eur), avšak v rozpore s ustanovením § 85 ods. 4 citovaného zákona na pokutových blokoch nevyznačil údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uloţená, peniaze si ponechal pre vlastnú potrebu na úkor príjmov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. 2. dňa 22.05.2005 asi o 01.00 hod. v katastrálnom území obce B., ako starší inšpektor OR PZ B.. počas výkonu hliadkovej sluţby po pozitívnej dychovej skúške u vodiča osobného motorového vozidla Peugeot 205, TEČ S., J. H. ţiadal 2 000 Sk a následne prijal od tohto sumu 2.200,- Sk (73,03 eur) za to, ţe mu umoţnil bez opatrení ďalšiu jazdu v rozpore s ustanovením § 58 ods. 3 písm. a), 4 písm. c), § 59 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení, priestupok neobjasnil ani nedokumentoval a v rozpore 2 To 9/2009 3 s ustanovením § 66 ods. 1 písm.
dňa 10.03.2005 asi o 21.05 hod. v katastrálnom území obce B., ako inšpektor OO PZ S., OR PZ B., počas výkonu hliadkovej sluţby po pozitívnej dychovej skúške u vodiča osobného motorového vozidla zn. T. C., TEČ S., J. N. prijal od tohto sumu 4.000,- Sk (132,78 eur) za to, ţe mu umoţnil bez opatrení ďalšiu jazdu v rozpore s ustanovením § 58 ods. 3 písm. a), 4 písm. c), § 59 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení priestupok neobjasnil ani nedokumentoval a v rozpore s ustanovením § 66 ods. 1 písm. b) zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v platnom znení, nezadrţal vodičovi vodičský preukaz, t e d a 2 To 9/2009 4 obžalovaný M. F. v bode 1 v úmysle zadováţiť sebe neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, v bode 2 v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba ţiadal a prijal úplatok a spáchal taký čin ako verejný činiteľ a ako verejný činiteľ, v úmysle zadováţiť sebe neoprávnený prospech nesplnil povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci, v bode 3 prisvojil si cudziu vec tým, ţe sa jej zmocnil a spôsobil tak Š. nie nepatrnú, obž. A. S. v bodoch 4,5 a 6 v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijal úplatok a spáchal taký čin ako verejný činiteľ a ako verejný činiteľ v úmysle zadováţiť sebe neoprávnený prospech nesplnil povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci, čím spáchali obž. M. F. v bode 1 a 2 pokračovací trestný čin zneuţívania právomoci verejného činiteľa, v bode 1
1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a v bode 2
l písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, v bode 2 trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody
1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, v bode 3 trestný čin krádeţe
1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, 2 To 9/2009 5 obž. A. S. v bodoch 4,5 a 6 pokračovací trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody
1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 v jednočinnom súbehu s pokračovacím trestným činom zneuţívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Za to sa odsudzujú Obžalovaný M. F.:
2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, s pouţitím § 35 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 mu ukladá peňaţný trest vo výmere 10.000,- Sk (desaťtisíc Sk), (331,94 eur).
3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu bol úmyselne zmarený obţalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac. Obžalovaný A. S.
2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, s pouţitím § 35 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3(troch) rokov
2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. 2 To 9/2009 6
1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 mu ukladá peňaţný trest o výmere 10.000,-Sk (desaťtisíc Sk), (331,94 eur).
3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu bol úmyselne zmarený, obţalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
1 písm. e) Trestného zákona sa zhabáva jeden kus bankovky nominálnej hodnoty 1.000,- Sk č. P42130369. II. Obžalovaný M. F. – nar. X. v B., trvalé bytom S., ul. S. X., samostatne zárobkovo činná osoba. Obžalovaný A. S. – nar. X. v B., trvalé bytom N. D. D. pri D., ul. T., samostatne zárobkovo činná osoba. sa
b) Trestného poriadku oslobodzujú spod skutku obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR sp. zn. VII 2 Gv 29/06 zo dňa 2. októbra 2008 pre spolupáchateľstvo k trestnému činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody
2, 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 v jednočinnom súbehu s trestným činom zneuţívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, pretoţe nie je trestným činom, a ktorý skutok mali spáchať tak, že dňa 17.8.2005 v čase o 23.10 h v S. na ul. D. pri kontrole v cestnej premávke vykonávali kontrolu vodiča A. Š., nar. X., trvalé bytom Ţ., ul. P., ktorý viedol osobné motorové vozidlo zn. Š. F., ev. č. B. a uviedol im, ţe poţil alkoholické nápoje a po výzve podrobiť sa vyšetreniu na zistenie poţitia alkoholu dychovou skúškou, a po vykonaní tejto skúšky, vyţiadali a následne prijali úplatok 4.000,-Sk ako úplatok za nesplnenie si povinností, pretoţe ďalej nepokračovali v objasňovaní priestupku, pričom ich povinnosťou bolo v zmysle 2 To 9/2009 7 § 59 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov objasniť priestupok a v zmysle § 66 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, zadrţať vodičský preukaz, vydať o jeho zadrţaní potvrdenie a bezodkladne ho odovzdať príslušnému dopravnému inšpektorátu. Proti prvostupňovému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry písomným podaním zo 17. júla 2009 v neprospech oboch obţalovaných v rozsahu výroku o oslobodení menovaných spod obţaloby ohľadom skutku v jej bode 7 (časť II. výroku rozsudku). V následnom doplňujúcom podaní dôvodí a navrhuje nasledovné: „Obidvaja obţalovaní boli v čase spáchania skutku policajtmi, ktorí vykonávali svoju sluţobnú činnosť. Z uvedeného dôvodu mali postavenie verejných činiteľov. Okrem skutku č. 7/ uvedeného v obţalobe, kaţdý z nich bol obţalovaný z ďalších troch skutkov, z ktorých ich usvedčoval iný agent a za tieto skutky boli v tomto trestnom konaní špeciálnym súdom uznaní vinnými. Navyše agent (A. H.) vypovedal, ţe obţalovaní psychologicky pôsobili na vodičov, ktorých kontrolovali tak, aby navodili situáciu, ktorou sa domáhali ponúknutia úplatku, a to súčasným vypisovaním tlačiva – správa o objasnení priestupku v cestnej premávke, a súčasne vedením rozhovoru s vodičom namiesto ukončenia kontroly zákonným spôsobom.
2 Trestného poriadku agent môţe provokovať ak ide o korupciu verejného činiteľa a zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe páchateľ by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na pouţitie agenta nebol vydaný. Práve všetky okolnosti uvedené v predchádzajúcom odseku spĺňajú všetky zákonné znaky na provokáciu agenta v zmysle § 117 ods. 2 Trestného poriadku, a preto sa nestotoţňujem s názorom, ţe by agent konal v rozpore so zákonom. Navyše argumentácia súdu, ţe išlo o provokáciu nie je úplne na mieste, pretoţe agent sa pohyboval na verejne prístupnom mieste s beţným vozidlom, samotné jeho vyjadrenia, ţe poţil alkoholické nápoje a nereagovanie na vykonanie dychovej skúšky (ktorú nakoniec vykonal, čo vyplýva predovšetkým z výsluchu agenta a zvukového záznamu), technický stav vozidla, nezapnutie bezpečnostných pásov, nie sú provokáciou. Obţalovaní, ako policajti, mali reagovať štandardným spôsobom, čo aj sčasti urobili (správa o objasnení priestupku v cestnej premávke), avšak ďalej postupovali nelogicky, viedli zbytočný rozhovor s agentom 2 To 9/2009 8 namiesto toho, aby doriešili situáciu, keď uţ vypisovali správu o objasnení priestupku v cestnej premávke, nevytlačili výsledok dychovej skúšky a nakoniec zobrali úplatok a nechali agenta odísť bez potrestania, akoby k ničomu nedošlo. Obţalovaní konali tak, ţe navodili situáciu na ponúknutie úplatku, pričom opäť poukazujem na dokazovanie vo vzťahu ku skutkom č. 1/ aţ 6/. Súhlasím s tvrdením súdu, ţe vykonávanie procesných úkonov políciou pri zadokumentovaní peňazí, ktoré boli odovzdané agentom ako úplatok, bolo nelogické, avšak dokazovanie v tejto časti sa venovalo len činnosti, ktorá nastala po odovzdaní peňazí ako úplatku a z dokazovania vyplýva, ţe peniaze boli odovzdané (výsluch agenta Š. a zvukový záznam). Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností navrhujem, aby Najvyšší súd SR
1 písm. b), písm. d), písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým oslobodil obţalovaných M. F. a A. S., pretoţe sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, pre porušenie ustanovenia Trestného zákona, a preto, ţe je uloţený trest neprimeraný. Navrhujem rozhodnúť o uloţení trestov tak, ako uviedol prokurátor v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 10. júla 2009. Keďţe obidvaja obţalovaní hneď po vyhlásení rozsudku dňa 10. júla 2009 podali odvolanie, tak pokiaľ tieto odvolania neboli vzaté späť, navrhujem ich
Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné.“ Odvolanie podal taktieţ obţalovaný M. F. ústne do zápisnice po vyhlásení rozsudku (teda v zákonnej lehote) proti výroku o vine v odsudzujúcej časti. V následnom písomnom podaní prostredníctvom obhajcu uvádza: „K bodu 1/ rozsudku: vo vzťahu k svedkyni R. B. prokurátor úradu Špeciálnej prokuratúry zastavil trestné stíhanie uznesením pod sp. zn. VII 2/Gv_55/06 zo dňa 20.6.2006 z dôvodu, ţe sa nestal skutok. Čiţe ak sa nestal skutok potom nemôţe byť stíhaný ani obţalovaný M. F.. 2 To 9/2009 9 Obţalovaný M. F. skutky pod bodom II. III. popiera,
jeho vyjadrenia týchto sa nedopustil (vyplýva to z jeho reakcie na výpovede svedkov) a ţiadnym spôsobom nebolo preukázané v jednak v prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní, ţe uvedených skutkov sa dopustil. S poukazom na vyššie skutočnosti navrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (správne malo byť bývalého Špeciálneho súdu), sp. zn. PK – 1 T 27/08, zo dňa
vyjadrenia svedka – agenta v katastrálnom území B.. Poukazujem na to, ţe záznam zo sluţby vypracovával svedok H. sám. Nemal dôvod uvádzať inú obec (riešenie priestupku) ako tú, ktorý uviedol pri svojej výpovedi. K skutku č. 6/
záznamu zo sluţby, ktorá sa mala konať od 19.30 h. dňa 10.03.2005 do 07.30 h. dňa 11.03.2005 a ktorý dokument sa nachádza v súdnom spise, v čase spáchania skutku (t.j. asi o 21.05 hod dňa 10.03.2005) mali členovia hliadky pracovať na pridelených písomnostiach a zároveň byť v iných obciach ako obec B., kde sa mal stať skutok. Svedok H. nemal dôvod neuviesť do záznamu, ţe sa nachádzali aj v obci B.. Poukazujem na to, ţe predmetný záznam zo sluţby vypracoval a podpísal sám svedok H.. Súd sa taktieţ s touto skutočnosťou nevysporiadal. Súd ma odsúdil na základe tvrdenia jediného svedka, ktorý vypovedal rozporne, v jeho výpovediach sú váţne nezrovnalosti. Neexistuje ţiadny iný dôkaz, ktorý by potvrdzoval, ţe som sa mal dopustiť skutkov, ktoré sa mi kladú za vinu. Rozhodnutie o uznaní mojej viny a následnom uloţení trestu pokladám za nesprávne a nezákonné. Rovnako nesúhlasím s ostatnými výrokmi v rozsudku, ktoré súvisia výrokmi o mojej vine. Mám za to, ţe hodnovernosť svedka je spochybnená a nie moţné z nej vychádzať. Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby súd rozsudok Špeciálneho súdu zo dňa
por., keďţe nezistil dôvod na zamietnutie odvolania alebo zrušenie rozsudku
1 alebo 3 Tr. por., preskúmal
1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Tr. por. Chybu z naposledy uvedenej kategórie (t.j. pouţiteľnú pre podanie dovolanie) zistil odvolací súd v jednom prípade, a to vo vzťahu ku skutku v bode 3/ výroku rozsudku (ako je uvedené ďalej). Závery preskúmania napadnutého rozsudku sú nasledovné: Odvolanie obţalovaného M. F. Pokiaľ ide o skutok v bode 1/, odvolateľ namieta, ţe ak sa
dotknutého uznesenia prokurátora skutok z
ich skutkových výrokov aj odôvodnení obsahová zhoda, týkajúca sa priebehu konania zainteresovaných osôb tak, ţe R. B. síce poskytla sumu 1000 Sk, ale v domnení, ţe ide o F. jej udelenú pokutu. Tomu malo z dôvodu nedostatku subjektívnej stránky pri trestnom čine podplácania zodpovedať zastavenie trestného stíhania z dôvodu
1 písm. b/ (nie a/) Tr. por. Ako však uţ bolo uvedené, súd predmetné rozhodnutie prokurátora revidovať nemôţe a v konečnom dôsledku jeho právne účinky (z hľadiska negatívneho rozhodnutia o vine R. B.) zodpovedajú výsledku trestného stíhania obţalovaného F., t.j. popisu a právnej kvalifikácii skutku v bode 1/. 2 To 9/2009 13 Pokiaľ ide o skutky v bode 2/ a 3/(a v súvislosti s doplneným odvolaním aj v bode 1), odvolateľ všeobecne namieta, ţe mu ich spáchanie nebolo dokázané. Je však dostatočne usvedčený vykonanými dôkazmi tak, ako to odôvodňuje rozsudok súdu prvého stupňa, najmä pokiaľ ide o zvukové záznamy, ktoré pochybnosť o konaní obţalovaného vylučujú a dostatočne preukazujú i jeho celkový prístup k výkonu policajnej sluţby. To platí aj o skutku v bode 1/, a to aj bez pouţitia záznamového zariadenia.
údajov agenta tu totiţ bola stotoţnená skutočne na mieste a v čase činu prítomná vodička, čo jeho (agentovu) vierohodnosť potvrdzuje. Ako uţ bolo uvedené a ako vyplýva z popisu skutku vo výroku rozsudku, pri sumarizácii skutkových zistení bola rešpektovaná zásada „in dubio pro reo“ a skutok v bode 1/ bol vymedzený tak, ţe sa neuplatnila prísnejšia z oboch pouţiteľných právnych kvalifikácii, a to ako trestného činu prijímania úplatku. Pokiaľ ide o námietku uplatnenú v doplnenom odôvodnení odvolania zameranú na porušenie zákazu dvojitého postihu, táto tieţ nie je dôvodná. Predovšetkým
oznámenie Okresného riaditeľstva PZ Pezinok, ktorým najvyšší súd dokazovanie doplnil, obţalovaný ukončil sluţobný pomer dňom 31. augusta 2006, a to uvoľnením na vlastnú ţiadosť
1 zákona č. 75/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov o štátnej sluţbe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS a ŢP. Dočasné pozastavenie výkonu štátnej sluţby
tohto zákona je len dočasným zabezpečovacím opatrením, ktoré samo-osebe nemá povahu sankcie. V prípade trestného stíhania je štandardným riešením, obdobným z hľadiska tohto inštitútu aj u iných zamestnaní v štátnej sluţbe a v širšom rozsahu v štátnych orgánoch (napr. sudcovia a prokurátori). Ako vyplýva zo sluţobného hodnotenia obţ. F., toto dočasné pozastavenie trvalo od
Trestného poriadku vyjadrená aj v ustanovení § 9 ods. 1 písm. g/ Tr. por.,
ktorého trestné stíhanie nemoţno začať a ak uţ bolo začaté, nemoţno v ňom pokračovať a musí byť zastavené ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, pričom v tomto smere treba vychádzať z čl. 153 a 154 c Ústavy Slovenskej republiky a čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
čl. 4 Protokolu 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemoţno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý uţ bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom
zákona a trestného poriadku tohto štátu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti povaţuje za potrebné uviesť, ţe jednoznačná a dlhodobo nemenná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd dopadá tak na činy kvalifikované vnútroštátnym právom ako trestné činy, tak i na činy ním kvalifikované ako priestupky, prípadne iné správne delikty a výnimočne i disciplinárne delikty. Európsky súd pre ľudské práva sa nepriklonil k záveru, ţe zákaz ne bis in idem je obmedzený na trestné konanie, keďţe z hľadiska uplatnenia tejto zásady označil za rozhodujúcu totoţnosť skutku a nie totoţnosť právnej kvalifikácie. Pre čl. 4 Protokol č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má však zásadný význam povaha daného činu, pretoţe tento článok nepochybne dopadá na všetky činy napĺňajúce znaky trestného činu a bráni dvojitému stíhaniu a potrestaniu za tieto trestné činy. Na druhej strane sa nevzťahuje na všetky menej závaţne činy, kvalifikované našim právnym poriadkom ako priestupky alebo iné správne delikty, prípadne ako disciplinárne delikty. Vzhľadom na špecifické ponímanie činu
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd moţno zásadu ne bis in idem vztiahnuť iba na tie činy kvalifikovateľné správnymi prípadne inými príslušnými orgánmi ako menej závaţné činy, teda priestupky, 2 To 9/2009 15 prípadne iné správne delikty a výnimočne i disciplinárne delikty, ktoré majú trestnoprávnu povahu, pričom povaha deliktu sa v tomto smere posudzuje tak z hľadiska chráneného záujmu (či ide o záujem všeobecný alebo partikulárny), z hľadiska adresáta normy (či je norma adresovaná všetkým občanom alebo len skupine osôb so zvláštnym statusom) a z hľadiska účelu a typu sankcie (či má represívny charakter). Nie je porušením zákazu dvojitého postihu za ten istý čin (ne bis in idem) v zmysle čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď obvinený ako príslušník policajného zboru bol jednak postihnutý v disciplinárnom konaní za to, ţe si ako člen hliadky počas kontroly v cestnej premávke svedomito neplnil úlohy, ktoré mu boli uloţené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uloţené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených a jednak pre ten istý skutok v trestnom konaní odsúdený za prečin zneuţívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a) Tr. zák. za to, ţe v úmysle zadováţiť sebe majetkový prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, keďţe v prípade jeho disciplinárneho previnenia ide z hľadiska všeobecného záujmu a z hľadiska adresáta normy o delikt osoby so zvláštnym statusom, týkajúci sa partikulárneho záujmu, teda v tomto prípade sa nejedná o trestnú vec v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uvedené platí bez ohľadu na formu postupu, ktorým bola dotknutej osobe sankcia uloţená
zákona č. 73/1998 Z.z. (výkon disciplinárnej právomoci, alebo rozhodnutie o prepustení) a bez ohľadu na zaradenie postihu pod hmotnoprávny titul
tohto zákona (disciplinárne opatrenie
alebo prepustenie
1 písm. e/). Vţdy ide o sankčné ustanovenie, jeho pouţitie však nezakladá postih v trestnej veci z hľadiska aplikácie Dohovoru. Navyše, odsúdenie za úmyselný trestný čin vyvoláva právnu nemoţnosť ďalšej sluţby v Policajnom zbore, ktorej výrazom je prepustenie policajta zo štátne sluţby
1 písm. f/ vyššie uvedeného zákona. Ak bol tento postup pouţitý uţ predbeţne na základe § 192 ods. 1 písm. e/ cit. zák. (z dôvodu, resp. pod titulom porušenia sluţobných povinností), nie je predmetom tohto konania jeho preskúmavanie. Je však vylúčené hodnotenie odsúdenia a prepustenia zo štátnej sluţby príslušníka PZ ako dvojitého trestného postihu, keďţe by k tomuto prepusteniu po právoplatnom odsúdení za úmyselný trestný čin (čo je dovŕšené týmto rozsudkom) aj tak (ako ku sekundárnemu právnemu následku spáchania 2 To 9/2009 16 tohto činu) došlo (rovnako ako ku strate bezúhonnosti z hľadiska moţnosti stať s policajtom v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona o štátnej sluţbe príslušníkov PZ). Takto je tomu opäť i v právnom reţime ďalších povolaní súvisiacich s činnosťou štátnych orgánov (ako príklad moţno rovnako uviesť sudcov a prokurátorov). Zákonu by zodpovedala i právna kvalifikácia skutkov v bode 1/ aţ 3/ výroku napadnutého rozsudku a bezvýnimočne to platí o skutkoch v bode 1/ a 2/, vrátane odôvodnenia pouţitia dotknutých ustanovení Trestného zákona. Pri dôkaznom postupe, ktorého účelom bolo zistenie hodnoty mobilného telefónu u skutku v bode 3/ však došlo k uţ vyššie naznačenej chybe. Ňou sa stalo vykonanie dôkazu, na ktorom je rozhodnutie z hľadiska moţnosti kvalifikovať skutok ako trestný čin zaloţené, nezákonným. Stalo sa tak navyše v hraničnej situácii rozlíšenia trestného činu od priestupku, od čoho závisí v konečnom dôsledku i uplatnenie asperačnej zásady pri ukladaní trestu. Rozdiel zistenej škody (278,50 eur) oproti malej škode
1 súčasne účinného Trestného zákona (266 eur) je totiţ len 12,50 eur. Ak by táto hranica nebola prekročená, uplatnil by sa § 2 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to bez ohľadu na kvalifikáciu skutkov v bodoch 1/ a 2/
Trestného zákona v znení účinnom do
1 pouţitého Trestného zákona tak, ako to zodpovedá jeho ustanoveniu § 89 ods. 19, na čom nič nemení právna kvalifikácia
1, 2 tohto zákona len u skutku v bode 2/) a trestného činu v bode 3/, ktorý by však bol do výšky škody pri trestnom čine krádeţe a teda hodnote mobilného telefónu do výšky 266 eur len priestupkom ( a nie trestným činom krádeţe
V tejto situácii bolo potrebné dokazovaniu výšky škody venovať osobitnú pozornosť. Mobilný telefón bol ohodnotený spôsobom
1 veta posledná Tr. por., teda písomným potvrdením. 2 To 9/2009 17 To by bolo moţné v zásade akceptovať, pokiaľ by v zmysle tohto ustanovenia neboli dané pochybnosti o správnosti potvrdenia, resp. ak by tieto pochybnosti boli zákonným spôsobom odstránené. Inak je totiţ potrebné prikročiť k objasňovaniu skúmanej otázky vyššou formou odbornej činnosti
por. alebo pribratím znalca
por. Ocenenie mobilného telefónu ako také nie je zloţitou objasňovanou skutočnosťou, pri jej vysokom kvalifikačnom význame v prejednávanej veci a popísanej hraničnej právnej situácii je však na mieste opätovne zdôrazniť jej závaţnosť. Potvrdenie od dvoch (zrejme) predajcov mobilných telefónov alebo servisných firiem (č.l. 59-60) nie je doloţené údajmi o organizácii, ktorá má byť v súlade s poţiadavkami § 141 ods. 3 Tr. por. špecializovaná na príslušnú činnosť. Predovšetkým však nie je v ţiadnom z potvrdení uvedená osoba, ktorú moţno vypočuť ako svedka k jeho obsahu, čo je zákonnou náleţitosťou a podmienkou pouţiteľnosti takéhoto dôkazu. Obţalovaný vinu u skutku v bode 3/ v celom rozsahu popiera, čo sformoval do takto vyjadrenej odvolacej námietky. V konaní musí byť dokázané nielen spáchanie skutku konkrétnou osobou, ale aj všetky zákonné znaky predmetného skutku ako trestného činu. Z tohto hľadiska potom bolo (a v ďalšom priebehu konania na súde prvého stupňa bude) potrebné vyššie uvedený svedecký výsluch (§ 142 ods. 3 Tr. por.) vykonať (ak to bude z hľadiska zabezpečenia príslušných osôb vystaviteľmi potvrdení moţné), keďţe pochybnosti o správnosti potvrdenia je nutné konštatovať. Okrem unifikovaného textu, ktorý má pochádzať od dvoch rozdielnych firiem (spoločností s ručením obmedzeným), ide najmä o jeho finálny záver, učinený „po zhodnotení všetkých ukazovateľov poţadovanej veci.“ Tým je odôvodnenie ocenenia mobilného telefónu vyčerpané.
1 Tr. zák. (rovnako
14 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006) pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemoţno takto 2 To 9/2009 18 zistiť, vychádza sa z účelne vynaloţených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu. Pre záver o relevantnom skutkovom zistení súdu musí byť dostatočne objasnené, ako sa s parametrami ceny v zmysle kritérií tohto ustanovenia vystaviteľ potvrdenia (týkajúceho sa
ostatných vykonaných dôkazov zrejme uţ pouţívaného telefónu - v potvrdení je len tzv. číslo IMEI) odborne vysporiadal. Nie je v súčasnom štádiu dokazovania napríklad zrejmé, či išlo o telefón ako typ i konkrétny kus nový alebo kratšie či dlhšie pouţívaný, aký je jeho technický stav, aká bola cena tohto typu telefónu na trhu ako nového v čase činu a či pri určení ceny bola braná do úvahy amortizácia zodpovedajúca dobe pouţívania, alebo či ide len o cenu, ktorú by predajca vystavujúci potvrdenie v čase činu sám pouţil. Odôvodniť dôkazné určenie výšky škody v súlade so zákonom ako kvalifikačného momentu bude potom úlohou súdu. Na základe týchto nedostatkov najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine u skutku v bode 3/ (a v nadväznosti na to i vo výroku o treste u obţalovaného F.) pre chyby konania pri objasňovaní veci a s nimi spojené pochybnosti a správnosti skutkových zistení napadnutého rozsudku, a to v zmysle ustanovení označených vo výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu. Najvyšší súd zároveň rozhodol o treste za trestné činy spáchané v rozsahu výroku o vine napadnutého rozsudku, ktorý zostal rozsudkom odvolacieho súdu u obţalovaného F. nedotknutý, teda pokiaľ ide o skutky v bode 1/ a 2/ tohto výroku. Na základe správne zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie, ktorú správne pouţil i odôvodnil súd prvého stupňa ukladal najvyšší súd trest ako úhrnný
1 Tr. zák., a to v rámci sadzby, prináleţiacej ku prísnejšie trestnému z oboch trestných činov, spáchaných v jednočinnom súbehu, teda trestnému činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody
2 Tr. zák. v znení účinnom do
zákona s vyuţitím znaleckého dokazovania tak, ako je (taktieţ) uvedené vyššie. Mobilný telefón je ako vecný dôkaz k dispozícii a bol takto prezentovaný na hlavnom pojednávaní, známa je i totoţnosť domnelého majiteľa (v čase predchádzajúcom času činu zadrţaný a obvinený D. C.). Je teda dostatok podkladov, resp. informačných zdrojov pre eventuálne znalecké skúmanie. Ak výška škody nepresiahne hranicu 266 eur, nepôjde pri skutku v bode 3/ o trestný čin. Ak áno, na právnej kvalifikácii skutku, výške trestnej sadzby pri (v týmto rozsudkom vyvolanej procesnej situácii) ukladaného súhrnného trestu
2 pouţitého Trestného zákona a okolnostiach podmieňujúcich rozhodovanie o druhu a výmere uloţeného trestu sa oproti pôvodnému rozhodovaniu súdu prvého stupňa nič nezmení. Odvolanie obţalovaného A. S. Pôvodne podané odvolanie sa týka uznania viny u skutkov v bode 4/ aţ 6/ výroku napadnutého rozsudku a formulované je aj vo vzťahu k výroku o treste. 2 To 9/2009 20 Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa výpovede agenta, je potrebné uviesť, ţe nemoţno očakávať a bolo by neprirodzené, keby si agent vzhľadom k časovému odstupu a mnoţstvu zákrokov pri výkone spoločnej sluţby pamätal na tieto udalosti podrobne. Podstatou plnenia jeho úlohy bolo oznámenie základných údajov, ktoré uviedol do prvotných poznámok, odovzdaných styčnému dôstojníkovi. Na ich základe boli potom stotoţnené osoby priestupcov, poskytujúcich úplatok a nimi skutočne pouţívané vozidlá (u skutku v bode 5/ navyše vozidlo na sv. M. ako prevádzkovateľa ani evidované nebolo, vykonával však na ňom skutočne rozvoz pečiva). Z týchto troch vodičov boli uţ dvaja právoplatne odsúdení za podplácanie, a to trestným rozkazom, proti ktorému nepodali odpor, trestné stíhanie vo veci J. N. (skutok 6/) bolo skončené právoplatne oslobodzujúcim rozsudkom, avšak zo špecifických dôvodov nedodrţania totoţnosti ţalovaného skutku oproti uzneseniu o vznesení obvinenia. Čo sa týka namietaných poznámok, ktoré si svedok priniesol na hlavné pojednávanie, zákon s pouţívaním poznámok pri svedeckej výpovedi priamo počíta (§ 138 a § 123 ods. 1 Tr. por.). Pred výsluchom svedok vysvetlil, o aké poznámky ide. Rukou písaný text, svedkom zostavený
správ styčného dôstojníka, ktoré zase odráţajú obsah prvotných poznámok agenta a ktoré agent následne korigoval a signoval, mu bol pri výsluchu ponechaný (týka sa skutkov 1/ aţ 3/, teda obţalovaného F.), a následne bol pripojený k zápisnici do súdneho spisu. Strojom, resp. tlačeným písmom písaný text predstavovali
vysvetlenia svedka priamo správy styčného dôstojníka, zostavované vyššie uvedeným spôsobom a týka sa skutkov 4/ aţ 6/, teda obţalovaného S.. Tieto doklady svedok odovzdal na výzvu samosudcovi pred výsluchom, teda pri výpovedi mu k dispozícii neboli, a taktieţ sú pripojené v súdnom spise (č.l. 922 – 923). K namietaným záznamom zo sluţby, vypracovanými H., týkajúcim sa skutkov v bode 4/ a 6/ najvyšší súd uvádza, ţe naozaj v nich nie sú uvedené údaje o kontakte policajnej hliadky s dotknutými osobami (S., N.) a mieste, kde k predmetným udalostiam došlo. Ide však o tú istú, vozidlom pri hliadkovej činnosti ľahko dostupnú lokalitu (katastrálne územie obce B.), teda ani táto okolnosť spáchanie trestnej činnosti nijako nespochybňuje. 2 To 9/2009 21 Naopak, bolo by popretím plnenia úlohy agenta, ak by svedok H. zapisoval do sluţobných hlásení predmetné udalosti, v ktorých skutkovo spočíva ním odhaľovaná a dôkazmi dokumentovaná trestná činnosť. Tá bola predmetom jeho prvotných poznámok, ktoré odovzdával styčnému dôstojníkovi. Čo sa týka všeobecne formulovanej námietky nedokázania obţalovanému trestnej činnosti, tu moţno odkázať na odôvodnenie napadnutého rozsudku doplnené reakciou na odvolacie námietky v predchádzajúcej časti textu (to sa týka i právnej kvalifikácie skutkov v bode 4/ aţ 6/ výroku rozsudku). Vyššie uvedené závery sa stali nadbytočnými po doplnení odvolania obţalovaným S.. Vzhľadom k rozsahu revízneho princípu
1 Tr. por. je takáto zmena v zmysle faktického zúţenia predmetu odvolania (len na výrok o treste) prípustná, aj keď sa neprejaví procesným rozhodnutím (nejde o vzatie odvolania späť, nakoľko odvolanie vo zvyšnom rozsahu je stále aktuálne z hľadiska preskúmania ním naďalej napadnutého výroku odvolacím súdom, a to výroku o treste). Najvyšší súd teda predchádzajúce úvahy prezentuje pre dokreslenie riešenej problematiky, súvisiacej s nadväzujúcou otázkou rozhodovania o treste. Obţalovaný podal odvolanie proti tomuto výroku (o treste) bez bliţšieho odôvodnenia. Pokiaľ ide o tento výrok, trest bol uloţený v rámci zákonnej sadzby, a to na jej spodnej hranici. To z hľadiska jeho primeranosti odráţa predchádzajúcu netrestanosť obţalovaného, a to napriek systematickej pokračovacej trestnej činnosti, zároveň páchanej obţalovaným v jednočinnom súbehu dvoch trestných činov (jeden čin je tu tvorený troma čiastkovými útokmi). Z hľadiska doplneného odvolania obţ. S. platí o otázke dvojitého postihu to, čo u obţ. F., pričom chronológia skončenia štátnej sluţby policajta sa u nich zhoduje. V tomto prípade obţ. S. sám na hlavnom pojednávaní vo vyjadrení k sluţobnému hodnoteniu aj v podanom odvolaní potvrdil, ţe po opätovnom nástupe sluţby (po ukončení jej predchádzajúceho dočasného pozastavenia) opustil Policajný zbor sám. 2 To 9/2009 22 V konečnom dôsledku, pokiaľ ide o poţiadavku uloţenia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, toto nie je moţné vzhľadom na minimálnu výšku sadzby trestu odňatia slobody pri trestnom čine prijímania úplatku (tri roky) a ustanovenie § 58 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006, ktoré predpokladá moţnosť podmienečného odkladu výkonu len pri treste odňatia slobody neprevyšujúcom dva roky.
1 súčasne účinného Trestného zákona ide z hľadiska moţnosti podmienečne odloţiť výkon trestu o hranicu troch rokov, prijímanie úplatku verejným činiteľom je však v osobitnej časti tohto zákona sankcionované minimálne piatimi rokmi trestu odňatia slobody (§ 329 ods. 2 Tr. zák.). Z hľadiska pravidla o časovej účinnosti (§ 2 ods.1 Tr. zák.) nie je moţné ustanovenia oboch dotknutých zákonov (140/1961 Zb. a 300/2005 Z.z.) pri ukladaní trestu kombinovať, moţno pouţiť len jeden z nich. V tomto prípade je to Trestný zákon v znení účinnom v čase spáchania činu, keďţe neskôr účinný zákon nie je pre páchateľa priaznivejší (práve naopak). Mimoriadne zníţenie trestu odňatia slobody
1 tohto zákona (účinného do 1. januára 2006) nemoţno pouţiť, nakoľko okolnosti prípadu ani pomery páchateľa nijako výnimočne otázku ukladania trestu neovplyvňujú (podnikanie, otcovstvo a uzavretie manţelstva za daných konkrétnych okolností takouto výnimočnosťou nie sú). Rovnako je tomu z hľadiska ustanovenia § 39 ods. 1 súčasne účinného Trestného zákona, teda ani toto ustanovenie nečiní „nový“ zákon pre páchateľa priaznivejším. Na základe uvedených okolností bolo odvolanie obţalovaného S. zamietnuté ako nedôvodné. Odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Tu je potrebné súhlasiť s odôvodnením odvolania v tom smere, ţe provokáciu agenta pri korupcii verejného činiteľa (teda aj dopravného policajta pri riešení priestupku) v právnom reţime
2 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2010 (rovnako
2 Tr. por. v súčasnej účinnom znení) je moţné pouţiť. Taktieţ v tom, ţe úvodná časť konania agenta, spočívajúca v predstieraní spáchania priestupku ešte provokáciou nie je, je len kontrolou plnenia sluţobných povinností dotknutých osôb. 2 To 9/2009 23 Je však potrebné súhlasiť aj s výsledkom úvah súdu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov na č.l. 20 a 21 v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vyznievajú v tom smere, ţe prevzatie peňaţných prostriedkov obţalovanými od agenta dokázané nebolo. Samotný zvukový záznam preukazuje len agentovu snahu policajnej hliadke 4000Sk poskytnúť, akceptácia tejto ponuky a teda ani prevzatie bankoviek zvukovo zachytené (v závere záznamu, obsahujúceho ponuku) nebolo. V tomto rozsahu teda nie je moţné rozlíšiť, či prepustenie vodiča bez priestupkového postihu (ak ku nemu vôbec malo dôjsť) nie je výsledkom púhej benevolencie, resp. laxného prístupu k plneniu sluţobných povinností. Agent Š. bol pritom pouţitý nie ako kolega v policajnej hliadke monitorujúci výkon sluţby podozrivej osoby dlhodobo (čo zodpovedá pouţitiu agenta H.), ale ad hoc ako provokujúci úplatca (ponuka úplatku uţ totiţ provokáciou je). Nedostatočná výpovedná hodnota zvukového záznamu teda mohla a mala byť doplnená zaistením na tento účel pripravených bankoviek po zadrţaní obţalovaných, ku ktorému došlo po ukončení ich komunikácie a kontaktu s agentom. Bankovky však u osôb oboch zadrţaných neboli nájdené, pričom
zápisnice o zadrţaní, podpísanej zasahujúcimi policajtmi u nich bola robená osobná prehliadka. V tejto situácii nemôţu obstáť tvrdenia niektorých svedkov o priebehu úkonu tejto prehliadky, ktorá mala spočívať len vo vykladaní predmetov obţalovanými z vrecák a opäť je potrebné súhlasiť s odvolaním prokurátora, ţe postup pri zásahu bol nelogický. Predmetné bankovky neboli nájdené ani vo vozidle, a to napriek jeho za účasti policajného technika vykonanej obhliadke po zadrţaní obţalovaných. Keďţe toto vozidlo bolo za účasti inšpekčných dôstojníkov a ďalších dvoch zasahujúcich policajtov (a bez osôb obţalovaných) jednak preváţané na OO PZ S., a tam následne aj preparkované do garáţe, nájdenie na provokáciu pouţitých peňazí v závere popísaného priebehu udalostí operatívnym pracovníkom inšpekčnej sluţby medzi sedadlami vodiča a spolujazdca (v predtým uţ prehľadanom vozidle) nemôţe nevyvolať pochybnosti o postupe policajných orgánov (a to práve pri zvukovom nepodchytení prevzatia úplatku agentom). O porušení sluţobných povinností obţalovanými by bolo moţné uvaţovať aj z hľadiska samotného prepustenia vodiča bez priestupkového postihu, čomu by zodpovedal obţalobou kvalifikovaný trestný čin zneuţívania právomoci verejného činiteľa. Na rozdiel od korupcie 2 To 9/2009 24 však vo vzťahu k tomuto trestnému činu provokácia
vyššie uvedených ustanovení Trestného poriadku, upravujúcich pouţitie agenta, prípustná nie je. Vyprovokované konanie teda v takomto prípade nemôţe byť uvedeným trestným činom. To platí aj v prejednávanej veci, keďţe zo zvukového záznamu je zrejmé avizovanie postihu voči vodičovi zasahujúcimi policajtmi, ktorých však agent intenzívne nahováral na protiprávnu zhovievavosť, čo podporoval prosbami osobného charakteru a následne aj ponukou úplatku (aj keď jeho prijatie nebolo dokázané). Na vyššie popísanej trestnoprávnej irelevancii činu nič nemení okolnosť, ţe pri skutkoch tejto kategórie by inak (pri absencii provokácie) išlo o jednočinný súbeh oboch dotknutých trestných činov. Ak by bola agentova provokácia úspešná, aplikačným riešením by bolo pouţitie kvalifikácie skutku len ako trestného činu prijímania úplatku, teda pri jeho nekvalifikovaní aj ako trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa, spáchaného v jednočinnom súbehu. Súd prvého stupňa teda postupoval správne, keď oslobodil obţalovaných spod obţaloby
b/ Tr. por., keďţe ţalovaný skutok nie je trestným činom. Najvyšší súd v pozícii odvolacieho súdu len sčasti upravil a sčasti doplnil odôvodnenie oslobodzujúceho výroku rozsudku a odvolanie prokurátora, smerujúce voči tomuto výroku ako nedôvodné zamietol. Len na dôvaţok je potrebné dodať, ţe ak agent nebol v kritickom čase ovplyvnený alkoholom, čo mal
jeho výpovede potvrdiť i výsledok obţalovanými vykonanej dychovej skúšky, tak konanie menovaných, spočívajúce v prepustení vodiča (ktorý mal práve ovplyvnením alkoholom pravidlá cestnej premávky porušiť) bez priestupkového postihu (v čom spočíva podstata ţalovaného skutku), nemôţe byť trestným činom zneuţívania právomoci verejného činiteľa. Bezúplatné tolerovanie iného moţného, agentom s obţalovanými komunikovaného, nezávaţného priestupku (nezapnutý bezpečnostný pás), by z hľadiska materiálne korektívu (§ 3 ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006) aj bez ohľadu na predchádzajúcu časť odôvodnenia tohto rozsudku nebolo trestným činom. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok. 2 To 9/2009 25 V Bratislave 30. novembra 2010 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.