2 písm. f/ O.s.p. na zmenu napadnutého rozsudku, nakoľko sa prvostupňový súd dôsledne neriadil článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z. z. Podľa jej názoru pri, výklade pojmu dôvody hodné osobitného zreteľa, ide o správnu úvahu správneho orgánu, ktorý však nemôže popierať základný princíp, že občania majú slobodu konania, ktorá je obsiahnutá v článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a že každý občan môže konať čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo čo zákon neukladá. Naopak pre štátne orgány platí princíp legality, ktorý je vyjadrený v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobkyňa s poukazom na princíp obsiahnutý v článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky mala právo požiadať o zmenu priezviska, pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa považovala najmä snahu ponad viazanie sa na kultúrne tradície svojich predkov, teda ako jeden z princípov uvedených priamo v preambule ústavy, čo plne vyjadruje aj použitie priezviska po predkoch ktoré vymrelo. V danom prípade nešlo o prípad, že by štát 3 8Sžo/5/2012 mal právo uplatňovať princíp „ius eminens“, teda výsostné právo. Podľa jej názoru správny orgán mal postupovať pri výklade pojmu dôvod hodný osobitného zreteľa podľa zásady právo je umenie dobrého a spravodlivého. V tejto veci poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III ÚS 274/2007 z 11. októbra 2007. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania vo výške 385,79 eura, ktoré žiadala uhradiť na jej účet do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.
1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyni proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave nie je možné priznať úspech. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z. z. zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä, ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu Krajský súd v Bratislave rozhodol vecne správne a preto nezostávalo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky nič iné než rozhodnutie, ako 4 8Sžo/5/2012 vecne správne ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdiť, pričom odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozsudku krajského súdu. Pod pojmom dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorý zákonodarca vložil do textu zákona o mene a priezvisku v § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z. z. je nutné zdôrazniť cieľ, ktorý týmto zákonodarca sledoval. Je totiž nepochybné, že zákon nemôže taxatívne vypočítavať všetky prípady, pre ktoré je možné zmenu priezviska žiadateľovi povoliť. Zákonodarca uviedol zrejme najčastejší dôvod, ktorým je hanlivé priezvisko žiadateľa. V iných prípadoch, ktoré môžu nastať a v ktorých je oprávnená žiadosť občana o zmenu jeho priezvisku sú prípady, ak by jeho doterajšie priezvisko mohlo spôsobiť tomuto občanovi ujmu, napríklad v prípade, ak by plnoleté deti rodičov, ktorý spáchal závažný trestný čin a ktorý vzbudil u verejnosti pohoršenie, a ktorý by im spôsoboval traumatizujúce stavy. Je vecou správneho orgánu, aby v prípade svojej rozhodovacej činnosti správna úvaha správneho orgánu nevybočila z rámca daného zákonom. V danom prípade správne orgány oboch stupňov dospeli k záveru, že sa nejedná o zmenu priezviska, ale ide o vytvorenie zloženého priezviska tak, ako je to možné podľa § 6 ods. 3 písm. c/ zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine u snúbencov, ktorí sa môžu rozhodnúť o tom, že priezvisko jedného z nich bude ich spoločným priezviskom a jeden z nich si zároveň ako druhé priezvisko v poradí ponechá svoje doterajšie priezvisko. Správna úvahy správnych orgánov oboch stupňov nevybočila so zákonného rámca, ak usúdili, že sa v skutočnosti u navrhovateľky nejedná o zmenu doterajšieho priezviska „K.“ na priezvisko „G.“, ale ide o doplnenie a vytvorenie nového priezviska „G. – K.“, ktoré nie je možné zo zákona zapísať do príslušnej evidencie – matriky. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobkyne nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1
1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobkyňa v konaní nebola úspešná, a žalovanému ich náhrada neprináleží. 5 8Sžo/5/2012 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 30. januára 2013 JUDr. Eva Babiaková, CSc. , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.