2 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Trestného poriadku dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky s a o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo 17. októbra 2011, sp. zn. 8 T 42/2009, bol obvinený J. D. uznaný za vinného zo zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov
2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1/ potom ako nezistený páchateľ na nezistenom mieste a v nezistenom čase vyhotovil bankovku v nominálnej hodnote 200,- Eur, sériového čísla X00459985263, túto si zadovážil nezisteným spôsobom a dňa 31.07.2007 v nočných hodinách vo V. K. odovzdal túto bankovku D. L., aby mu ju zamenil na slovenské koruny v herni Royal vo V. K., hoci vedel, že sa jedná o falošnú bankovku a D. L. bankovku 06.08.2007 predložil v pobočke V. banky a.s. vo V. K., pričom posudkom Národnej banky Slovenska bolo zistené, 2 5 Tdo 78/2012 že sa jedná o falzifikát stupňa nebezpečnosti „3“ podarený, čím spôsobil D. L. škodu vo výške 199,16 Eur, 2/ potom ako nezistený páchateľ na nezistenom mieste a čase vyhotovil 4 kusy bankoviek v nominálnej hodnote každá 200,- Eur sériových čísel X0045998446, X00459986306, X00459984794 a X00459978038, uvedené bankovky si v nezistenom čase a nezisteným spôsobom zadovážil a tieto v presne nezistených dňoch v mesiaci januári 2008 odovzdal v počte 3 kusy E. Š., aby mu ich zamenil na slovenské koruny a jeden kus A. S., aby mu ju zamenila na slovenské koruny v Bare B. na ul. K. v B., hoci vedel, že sa jedná o falošné bankovky a posudkom Národnej banky Slovenska, ktorej boli bankovky predložené, bolo zistené, že sa jedná o falzifikáty stupňa nebezpečnosti „3“ podarené, čím spôsobil N. S. a P. S. škodu vo výške 746,86 Eur. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len okresný súd) za to obvineného J. D. odsúdil
zák. s použitím § 37 písm. h/, m/, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov a 2 (dva) mesiace, pričom
2 písm. b/ Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Taktiež mu
1, 2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti, a to riadiť všetky motorové vozidlá na dobu 5 (päť) rokov. Nakoniec
2 Tr. zák. zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z
1 písm. d/, ods. 2 zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a postupom
3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obvineného J. D. odsúdil
2 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov, pričom
2 písm. b/ Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Taktiež mu
1, 2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti, a to riadiť všetky motorové vozidlá na dobu 5 (päť) rokov. Nakoniec
2 Tr. zák. zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z
1 písm. h/ Tr. por. Generálny prokurátor v dovolaní vytýkal krajskému súdu, že pri ukladaní súhrnného trestu odňatia slobody nesprávne vychádzal z ustanovenia § 38 ods. 8 Tr. zák.,
ktorého je však možné upraviť trestnú sadzbu len pri zvyšovaní alebo znižovaní trestnej sadzby
zák., t. j. len v prípade zistenia prevažujúceho pomeru poľahčujúcich alebo priťažujúcich okolností. Ustanovenie § 38 ods. 8 Tr. zák. je špeciálnym ustanovením a nemožno ho (ani analogicky) použiť pri postupe
2 Tr. zák. Pri ukladaní trestu odňatia slobody
asperačnej zásady upravenej v § 41 ods. 2 Tr. zák., na ktorú odkazuje ustanovenie § 42 ods. 1 Tr. zák., sa horná hranica trestnej sadzby uvedená v osobitnej časti Trestného zákona zvyšuje o jednu tretinu bez ohľadu na dolnú hranicu trestnej sadzby. Polovica trestnej sadzby sa vypočíta sčítaním zvýšenej hornej a nedotknutej dolnej trestnej sadzby a súčet sa vydelí dvoma. Trest sa potom uloží nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Generálny prokurátor v neposlednom rade poukázal aj na ustálenú judikatúru, konkrétne na rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 32/2009. Z uvedených dôvodov generálny prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. vyslovil, že právoplatným rozsudkom Krajského súdu 4 5 Tdo 78/2012 v Banskej Bystrici z 2. februára 2012, sp. zn. 2 To 265/2011, bol porušený zákon v ustanoveniach § 38 ods. 8, § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Tr. zák. v prospech obvineného J. D., aby postupom
2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu a
1 Tr. por. prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. Okresný súd v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. vyzval obvineného J. D., aby sa k dovolaniu generálneho prokurátora vyjadril. Ten svoje právo využil a písomným podaním doručeným
por. predbežne preskúmal predložený spisový materiál i dovolanie generálneho prokurátora a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. a/ Tr. por.) a v lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Zároveň ale zistil, že dovolanie je potrebné na neverejnom zasadnutí odmietnuť, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania (§ 382 písm. c/ Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež dovolací súd) úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti 5 5 Tdo 78/2012 podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expresis verbis vyplýva, že dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Platí tiež, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. V opačnom prípade, teda ak podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c/ Tr. por. odmietnuť. Generálny prokurátor v posudzovanej trestnej veci uplatnil vo vzťahu k výroku o treste dovolacie dôvody
1 písm. i/ a písm. h/ Tr. por. V rámci oboch uplatnených dôvodov zhodne argumentoval v podstate tým, že v trestnej veci obvineného J. D. súhrnný trest odňatia slobody uložený Okresným súdom Veľký Krtíš v trvaní 10 (desať) rokov a 2 (dva) mesiace bol v súlade s ustanovením § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., keďže asperačná zásada bola aplikovaná správne na dolnej hranici takto určenej trestnej sadzby. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc zo zjednocujúceho stanoviska sp. zn. Tpj 46/2010, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky číslo 1/2011 pod poradovým číslom 5 považuje za potrebné uviesť, že výrok o treste možno napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu
1 písm. h/ Tr. por. Vzájomný vzťah dovolacích dôvodov
1 písm. i/ Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. je taký, že prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a druhý špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste. 6 5 Tdo 78/2012 Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o treste okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste - § 41, § 42 Tr. zák. (o ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu – použitie asperačnej zásady) môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k takému výroku.
1 písm. h/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací zistil, že krajský súd ako súd odvolací pri aplikácii asperačnej zásady postupoval v rozpore s kogentným ustanovením § 41 ods. 2 Tr. zák. a s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne z
príslušných ustanovení § 38 Trestného zákona. Následne sa vykoná úprava takto stanovenej trestnej sadzby
režimu § 41 ods. 2 Trestného zákona a napokon sa určí konkrétne rozpätie trestnej sadzby
4 Trestného zákona; II. zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby
2 Trestného zákona a zníženie dolnej hranice trestnej sadzby
4 Trestného zákona sa vykoná len s prihliadnutím na upravenú hornú, resp. dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom ustanovenie § 38 ods. 8 veta za bodkočiarkou Trestného zákona sa v týchto prípadoch nepoužije; 7 5 Tdo 78/2012 III. pod pojmom zákonom stanovená trestná sadzba sa rozumie sadzba trestu odňatia slobody uvedená v osobitnej časti Trestného zákona po jej úprave
ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona; to neplatí, pokiaľ ide o zločin, ktorý sa považuje za obzvlášť závažný v zmysle § 11 ods. 3 Trestného zákona. Z uvedeného potom vyplýva záver, že krajský súd tým, že obvinenému J. D. uložil súhrnný trest odňatia slobody s použitím asperačnej zásady vo výmere 9 (deväť) rokov, porušil zákon v ustanovení § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Tr. zák. v prospech obvineného J. D., čím naplnil dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por., keďže svojím rozhodnutím nesprávne aplikoval ustanovenie kogentnej povahy. V tomto smere však Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že po podaní dovolania generálnym prokurátorom došlo k zásadnej zmene v otázke týkajúcej sa aplikácie asperačnej zásady. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL.ÚS 106/2011 publikovanom v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 Z. z. bolo rozhodnuté, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
článku 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie § 41 ods. 2 slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie ustanovenie tohto zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť. Vychádzajúc z tohto nálezu potom Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že u obvineného J. D. pri použití asperačnej zásady prichádza do úvahy trestná sadzba v rozpätí od 7 rokov do 13 rokov 4 mesiace, a to s poukazom na § 270 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. S prihliadnutím na vyššie uvedené by potom trest odňatia slobody uložený rozsudkom krajského súdu zodpovedal vyššie uvedenému nálezu. 8 5 Tdo 78/2012 Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie generálneho prokurátora
c/ Tr. por. odmietol ako nedôvodné. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. januára 2013 JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.