← Slovensko

určenie spoluvlastníckeho podielu

Najvyšší súd 7 Cdo 166/2011 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu A. P. bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. Jozefom Jaroščákom, advokátom v B., , proti ţalovaným 1/ A. B., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou v Košiciach, Škultétyho 3, 2/ S. B., bývajúcej v B.B., prechodne bývajúcej v C., o určenie spoluvlastníckeho podielu, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 3C 161/2003, o dovolaní ţalovanej 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z

  1. februára 2010 sp. zn. 16Co 13/2009, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. Ţalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bardejov rozsudkom zo
  2. augusta 2009 č. k. 3C 161/2003-168 určil, ţe ţalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti KN X. vo výmere X. m2, zapísanej na LV č. X., kat. územie B., pod B. spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Dospel k záveru, ţe ţaloba je dôvodná, keď výsledkami vykonaného dokazovania (a s prihliadnutím aj na dokazovanie vykonané v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 312/1994), bolo preukázané, ţe otec ţalobcu získal spornú nehnuteľnosť na základe reálnej deľby uskutočnenej medzi právnymi predchodcami účastníkov konania (podľa práva platného po
  3. 1951). V dôsledku tejto skutočnosti nemohol A. P. (nar. X.) spolu so svojou manţelkou Z. P., rod. G. v roku 1966 platne previesť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti 7 Cdo 166/2011 -2- na svojho syna A. a jeho manţelku, lebo by boli previedli na iného viac práv, neţ samy mali. Ţalobca a jeho sestra M.V. sa preto sa preto stali vlastníkmi spornej nehnuteľnosti (kaţdý v polovici) po smrti ich otca, pričom existenciu vlastníctva M. V k spornej nehnuteľnosti v ½ Okresný súd v Bardejove konštatoval rozsudkom vydanom v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 312/
  4. V tomto konaní súd nerozhodol aj o vlastníckom práve ţalobcu (A.P.), lebo tento v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 312/94 sa takéhoto určenie nedomáhal; bol v opačnom procesnom postavení, keď vystupoval na strane ţalovaných. Vyriešenie spornej otázky k spoluvlastníckemu podielu v konaní 8C 312/1994 súd povaţoval zároveň za vyriešenie spornej otázky aj v tomto konaní, pretoţe sa jedná o dva nároky s rovnakým skutkovým základom. Na druhej strane zdôraznil, ţe vec vedená pod sp. zn. 8 C 312/94 nepredstavuje prekáţku rozhodnutej veci, pretoţe v nej nebolo právoplatne rozhodnuté o predmete tohto sporu, t. j. spore vedenom pod sp. zn. 3 C 161/2003 (o vlastníctve ţalobcu). Poukázal tieţ na skutočnosť, ţe vec tvoria predmet konania nie je reálne rozdelená; ide o ideálny spoluvlastnícky podiel (ktorý v odôvodnení rozhodnutia aj definoval v súlade s právnou teóriou a praxou). O trovách rozhodol podľa § 150 O. s. p.. Na odvolanie ţalovanej 1/ (vo veci samej) a ţalobcu (proti výroku o náhrade trov konania) Krajský súd v Prešove rozsudkom z
  5. februára 2010 sp .zn. 16 Co 13/2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (219 O. s. p.), odvolanie ţalobcu (ako oneskorene podané) odmietol (§ 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Vo veci samej sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa a vo vzťahu k odvolacím námietkam ţalovanej 1/ uviedol, ţe zmluva z roku 1966 sa nevzťahovala na predmet sporu, keď sporné nehnuteľnosti boli evidované vo vl. č. X. ako parc. č. X. a notárska zápisnica sa týkala nehnuteľností zapísaných vo vl. č. X. parc. č. X/
  6. O trovách rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. Rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa napadla dovolaním ţalovaná 1/. Navrhla ich zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedlo, ţe uţ rozsudkom vydanom v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 312/1994 bola jej právna istota a dôvera v súdnu moc značne otrasená, keď súdy nezohľadnili skutočnosť, ţe spornú nehnuteľnosť riadne nadobudla kúpnou zmluvou na základe notárskej zápisnice č. N 278/66, NZ 319/66 z
  7. Odvolaciemu súdu vytýkala, ţe sa (najmä) z uvedeného hľadiska s vecou nezaoberal, ţe nebol dôvod, aby v otázke vyriešenia spoluvlastníckeho podielu 7 Cdo 166/2011 -3- v tomto konaní (3 C 161/2003) vychádzal z výsledkov iného konania 8 C 312/1994). Takýmto postupom došlo k „anulovaniu rozhodnutia iného štátneho a správneho orgánu„ a k odňatiu (jej) moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Odvolací súd bol povinný riadne preskúmať vec, zaoberať sa listinnými dôkazmi, ktoré predloţila a napokon vyhodnotiť výsledky dokazovania v zmysle § 132 O. s. p. Odvolací súd rozsudok ani riadne neodôvodnil a rozhodol na základe skutkových okolností zistených v inom konaní ( sp. zn. 8C 312/1994). Týmto postupom jej súd odňal moţnosť konať pred ním § 237 písm. f/ O. s. p.. V doplnení dovolania, ţiadala nahradiť trovy súdneho konania Navrhovateľ a taktieţ ţalovaná 2/ navrhli dovolanie ako nedôvodné zamietnuť, lebo rozhodnutia súdov sú vecne správne a súdy svojim postupom dovolateľke neodňali moţnosť konať pred súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorá je riadne zastúpená advokátkou (§ 241 ods. 1 O. s. p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), ako aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a napokon aj v prípade ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. ( § 238 ods. 3 O. s. p.). 7 Cdo 166/2011 -4- Vady uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. dovolateľka nenamietala a ani v konaní nevyšli najavo. S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd sa osobitne zameral na to, či v danom prípade postupom súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu nebola dovolateľke odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s .p. je (z hľadiska procesného predpisu) taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva, ktoré mu právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Odňatie moţnosti konať pred súdom dovolateľka videla v tom, ţe súdy nezohľadnili skutočnosť, ţe spornú nehnuteľnosť riadne nadobudla kúpnou zmluvou na základe notárskej zápisnice č. N 278/66, NZ 319/66 z
  8. Odvolaciemu súdu vytýkala, ţe sa (najmä) z uvedeného hľadiska s vecou nezaoberal, ţe nebol dôvod, aby v otázke vyriešenia spoluvlastníckeho podielu v tomto konaní (3 C 161/2003) vychádzal z výsledkov iného konania 8 C 312/1994). Takýmto postupom došlo k „anulovaniu rozhodnutia iného štátneho a správneho orgánu„ a k odňatiu (jej) moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Odvolací súd bol teda povinný riadne preskúmať vec, zaoberať sa listinnými dôkazmi, ktoré predloţila a napokon vyhodnotiť výsledky dokazovania v zmysle § 132 O. s. p. Odvolací súd rozsudok ani riadne neodôvodnil a rozhodol na základe skutkových okolností zistených v inom konaní ( sp. zn. 8C 312/1994). V tejto súvislosti treba uviesť, ţe dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O. s .p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle 7 Cdo 166/2011 -5- § 237 O. s. p. (viď R 37/1993). Zo samej skutočnosti, ţe súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemoţno preto vyvodiť, ţe dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa § 237 písm. f/ O. s. p. prípustné (viď R 125/1999). Nevykonaním ţalobcom navrhovaného dokazovania preto nemohlo dôjsť k odňatiu jeho moţnosti konať pred súdom. Odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. nezakladá ani skutočnosť, ţe súdy pri rozhodovaní veci vychádzal z výsledkov konania vedeného pod sp. zn. 8 C 312/
  9. V tomto konaní bol (
  10. januára 2001) vydaný rozsudok, ktorým Okresný súd v Bardejove v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z
  11. januára 2003, sp. zn. 4 Co 427/2002 určil, ţe M.V. (právne predchodkyňa ţalovanej 2/) je podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti (č. KN X. vo výmere X. m2) v jednej polovici a vo zvyšku ţalobu zamietol. Z jeho odôvodnenia je zrejmé, ţe dôvodom pre čiastočné zamietnutie ţaloby bola skutočnosť, ţe vlastníkom druhej polovice spornej nehnuteľnosti je ţalovaný 3/ (t. j. v tomto konaní ţalobca), ktorému v pôvodnom konaní príslušný podiel prisúdiť nemohol, lebo tento účastník konania sa vydania takéhoto rozhodnutia nedomáhal. V tejto súvislosti treba uviesť, ţe dovolací súd v predmetnej veci rešpektoval aj judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej pokiaľ už bola v občianskom súdnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením. Vadu konania v zmysle § 237 O. s. p. neboli spôsobilé zaloţiť ani právne závery, na ktorých zaloţili súdy svoje rozhodnutia. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nezakladá dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 O. s. p. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I 7 Cdo 166/2011 -6- keby tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale súčasne aj prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie naznačených relevantných otázok prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné; o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo. Dovolateľ teda vytýkal odňatie moţnosti konať pred súdom nedôvodne. Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s .p. a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, ţe by konanie na súdoch niţších stupňov bolo postihnuté niektorou z vád uvedenou v § 237 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej 1/ ako neprípustné odmietol (§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.). V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanej 1/, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.). Dovolací súd však ţalobcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania so zreteľom na nepriaznivú finančnú situáciu ţalovanej 1/, ktorú dovolací súd povaţoval za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p..; uznesením z
  12. novembra 2011 č. k. 3 C 161/2003 – 282 bolo ţalovanej 1/ priznané aj oslobodenie od súdneho poplatku v sume 166 eur. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  13. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  14. septembra 2012 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta 7 Cdo 166/2011 -7-

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.