1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného č.: 417- 882/2010 z
zákona č. 24/2006 Z. z., ktoré bolo ukončené vydaním záverečného stanoviska č. 9220/06 -3.5/gn z
zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
základných údajov o navrhovanej činnosti sa jednalo o posudzovanie ťaţby vykonávanej v období r. 2006 - 2045 umiestnenej v k. úČ... parcelné čísla : vodná ťaţba – X., X., X. (časť), X.ostatné plochy - X. (časť), 3 (časť), 5, 7, 33 (časť), 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 47. V rámci vyhodnocovania vplyvov na obyvateľstvo bolo skonštatované, ţe významné narušenie kvality a pohody ţivota obyvateľov sa neočakáva. Prijateľnosť činnosti deklarovalo obecné zastupiteľstvo dotknutej obce pri prezentácii činností a ďalších rokovaniach o návrhu ťaţby. V záverečnom stanovisku k navrhovanej činnosti bola realizácia navrhovanej činnosti odporúčaná za predpokladu splnenia podmienok a realizácii opatrení uvedených v kapitole VI./3 záverečného stanoviska. Pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia ţalovaného sa krajský súd v prvom rade vysporiadal so vznesenou námietkou pribraného účastníka konania, ţe napadnuté rozhodnutie v zmysle § 248 písm. a/ OSP nepodlieha súdnemu prieskumu. V tejto súvislosti bez ohľadu na opakované poukazy na staršiu judikatúru dospel k záveru, ţe rozhodnutie nie je moţné vylúčiť zo súdneho prieskumu.
názoru krajského súdu, predmetom konania o zmene č. 1 rozhodnutia týkajúceho sa ťaţby nevyhradených nerastov je okrem iného aj skúmanie splnenia podmienok viaţucich sa k ţivotnému prostrediu a teda v nadväznosti na ustanovenie článku 46 ods. 1 Ústavy SR ani konanie vo veci schválenia zmeny č. 1 a následné konanie vo veci priznania účastníctva v tomto konaní ako týkajúce sa základného práva ţalobcu na zdravé ţivotné prostredie nie je moţné vylúčiť zo súdneho prieskumu. K tejto otázke odkázal na závery vyslovené v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 22/2002 zo
názoru krajského súdu preukázaná ani dôvodnosť námietky svojvôle ţalovaného v odvolacom konaní a napádanom rozhodnutí spôsobujúca nepreskúmateľnosť rozhodnutia. K námietke nedôstojného a nekvalifikovaného hodnotenia spôsobu argumentácie ţalobcu krajský súd uviedol, ţe preukázané pochybenie v administratívnej činnosti ţalovaného bolo následne odstránené postupom
6 Správneho poriadku, no na druhej strane priznal, ţe v súvislosti s dodatočne odstraňovanými pochybeniami pri vyhotovovaní napadnutého rozhodnutia došlo k pochybeniam v činnosti ţalovaného, nejednalo sa však
názoru krajského súdu o také vady, ktoré by v zmysle § 250i ods. 3 OSP mali viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. K otázke nesprávnosti právneho posúdenia otázky účastníctva ţalobcu v konaní krajský súd v prvom rade prisvedčil ţalovanému, ţe v ţalobe došlo opakovane k zámene pri odkazovaní na úpravu banského zákona, t. j. zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a vyuţití nerastného bohatstva, so zákonom č. 51/1988 Zb., t.j. zákonom o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, pričom skonštatoval, ţe k porušeniu ustanovenia § 18 ods. 1 banského zákona napadnutým rozhodnutím nedošlo. Čo sa týka poukazu na ust. § 18 ods. 1 zákona o banskej činnosti, obsahujúceho definíciu účastníka konania na účely tohto zákona, krajský súd uviedol, ţe ani ţalovaný nespochybňoval oprávnenie ţalobcu domáhať sa priznania postavenia účastníka konania ako fyzickej osoby, ktorej práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môţu byť povolením dotknuté. V preskúmavanom konaní správne orgány riešili otázku, či je ţalobca aj hmotnoprávne legitimovaný na uplatňovanie svojich práv v správnom konaní. Pri ich rozhodovaní je povinnosťou vyhodnotiť ako základné kritérium dopad účinkov postupu 6 6Sžp/6/2012 orgánu štátnej moci alebo jeho rozhodnutia na základné práva, tvrdeného účastníka konania. Krajský súd poukázal na to, ţe zo subjektívneho pocitu, resp. presvedčenia ţalobcu neopierajúceho sa o dostatočné podklady nie je moţné automaticky vyvodiť právo na priznanie postavenia účastníka správneho konania.
názoru krajského súdu, ak ţalovaný k záveru o spĺňaní „hmotnoprávnych“ podmienok účastníctva konania nedospel, pre dosiahnutie zmeny cestou ţaloby v správnom súdnictve by musel ţalobca preukázať, ţe vydaním rozhodnutia došlo k ujme na jeho konkrétnych právach spôsobom a z dôvodov uvedených v ţalobnom návrhu.
predloţených dokladov ţalobca je vlastníkom pozemku parc. č.. v k. úČ...Č. pričom tvrdí, ţe uţívanie rodinného domu je povolenou ťaţbou priamo dotknuté najmä kvôli hlučnosti a prašnosti a zároveň aj tým, ţe organizácia vykonáva hlučné práce počas víkendových dní, a to aj v nočných hodinách. Ţalovanému je vytýkané, ţe oprávnenosť postavenia účastníka správneho konania bola vyhodnocovaná v nadväznosti na záverečné stanovisko MŢP SR (a príslušného zámeru), vypracované v konaní o povolení ťaţby v danej lokalite.
názoru krajského súdu ţalovaný nepostupoval v rozpore so zákonom, ak pri rozhodovaní o tom, či ţalobca má byť účastníkom správneho konania vyhodnocoval, či dôvody, od ktorých odvodzuje svoj nárok na postavenie účastníka, sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie v konaní, výsledky ktorého evidentne mieni ţalobca realizáciou svojich procesných práv ovplyvniť (t.j. konanie vo veci zmeny č. l povoleného dobývacieho loţiska).
názoru krajského súdu ţalovaný logicky vyhodnotil relevantnosť a vecnú súvislosť vznesených námietok s konaním o povolení zmeny č. 1 a dospel k záveru o ich irelevantnosti. Krajský súd zdôraznil, ţe ţalobca nadobudol pozemok a postavil rodinný dom v čase, keď prebiehala schválená ťaţba.
jeho názoru je nelogické, aby v čase, keď pokračuje ťaţba v zmysle schváleného zámeru, spôsobom posudzovaným v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z., bol ţalovaný zaťaţený dokazovaním, ţe je vylúčené, aby ţalobca bol zmenou povoleného dobývania, ktorá sa nevzťahuje ani na objem ťaţby, ani na lokalitu, a jej dôsledkami, dotknutý. Ţalobca rozsah skutočností, ktoré by mali zakladať účastníctvo v konaní o povolení zmeny č. l za účelom uplatnenia relevantných námietok proti povoleniu zmeny mal uviesť vo svojich podaniach, najneskôr v ţalobnom návrhu. Jednotlivé dôvody nezákonnosti, vyplývajúce z tvrdeného nedostatočného zistenia skutkového stavu sú však všeobecné a nekonkrétne. Nelogicky sa
názoru krajského súdu javí aj výhrada, ţe záväzné stanovisko MŢP SR nezohľadňuje skutkové zmeny vo vlastníckych vzťahoch. Bolo by v rozpore s princípom právnej istoty, ak by sa malo predpokladať, ţe dlhodobý zámer 7 6Sžp/6/2012 ťaţby, by sa mal prehodnocovať pri kaţdej zmene vlastníckych pomerov k nehnuteľnostiam, ktoré by mohli byť, resp. ktorých uţívatelia by sa mohli cítiť, potenciálne dotknutí vykonávanou ťaţbou. Odkaz na § 18b ods. 3 a § 19 ods. 7 banského zákona v nadväznosti na citovanie príslušných ustanovení zákona č. 51/1988 Zb. je
názoru krajského súdu zmätočný. K otázke dostačujúceho zistenia skutkového stavu na posúdenie veci krajský súd zopakoval, ţe ţalobné dôvody poukazujúce na nezákonnosť automatického akceptovania záverečného stanoviska MŢP SR sa netýkajú konkrétne ţalovaného, všeobecné poukazy na vzdialenosť od prvých obydlí obce Č. od miesta ťaţby, rozpracovanosti územného plánu obce Č. a vydanie územného rozhodnutia na iný pozemok, parc. č. X., sa netýkajú priamo ţalobcu. Takisto nie je dostatočný poukaz na nekonkrétne uvedené skúsenosti obyvateľov susednej obce Tomášov z doterajšej ťaţby, na jej negatívny vplyv na statiku príbytkov a kvalitu okolitých ciest. Krajský súd nepovaţoval za správny záver ţalobcu o akomsi prenesení dôkazného bremena v konaní o priznanie postavenia účastníka tak, ţe je povinnosťou správneho orgánu vyvrátiť tvrdenie o tom, ţe ţalobca má nárok na priznanie postavenia účastníka správneho konania.
názoru krajského súdu je povinnosťou účastníka správneho konania uviesť skutočnosti a dôkazy spôsobilé osvedčiť, ţe došlo k situácii, keď on spĺňa podmienky pre uznanie za účastníka správneho konania. Čo sa týkalo opakovanej poţiadavky, aby ţalovaný prehodnotil závery stanoviska MŢP SR z
názoru krajského súdu aj tá skutočnosť, ţe od počiatku sa uvaţovalo o troch etapách ťaţby, pričom záverečné stanovisko bolo vyhotovené od počiatku k celej výmere zamýšľanej ťaţby. Z uvedeného dôvodu rozhodnutím o zmene č. 1 preto nedošlo ani k rozšíreniu ťaţobného priestoru, ani k zvýšeniu objemu ťaţby. Takúto skutočnosť však ţalobca nenamietal. Na záver krajský súd poukázal na to, ţe z obsahu ţaloby nie je zrejmé, aké konkrétne kroky v nadväznosti na postavenie a pomery ţalobcu mal ţalovaný urobiť v záujme 8 6Sžp/6/2012 zosúladenia záverov záverečného stanoviska so skutkovým stavom v roku 2010. Nie je teda ani zrejmé, v čom konkrétne spočívalo pochybenie v nadväznosti na povinnosť správnych orgánov náleţite zistiť skutkový stav veci, čo je
ţalobcu vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia ţalovaného a pre úplnosť pripomenul, ţe v predmetnom prípade nie je moţné odvodzovať právo na priznanie postavenia účastníka správneho konania v nadväznosti na Aarhuský dohovor vzhľadom na skutočnosť, ţe rozsah ťaţby neprekračuje limit stanovený prílohou č. 1. bod 16 tohto dohovoru. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe v konaní neúspešnému ţalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal a účastníkovi ZEDA Bratislava, s r.o., ktorý nezavinil svoju účasť v súdnom konaní, priznal náhradu trov konania spočívajúcich z trov právneho zastupovania vo výške 386,60 €. Včas podaným odvolaním sa ţalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, resp., aby ho zmenil a napadnuté rozhodnutie ţalovaného spolu s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vrátil vec správnym orgánom na nové konanie a rozhodnutie, nakoľko
jeho názoru rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, napádaným rozsudkom krajského súdu sa odňala ţalobcovi moţnosť konať pred súdom a Krajský súd v Trnave neuznal ţiaden zo ţalobných dôvodov ţalobcu za opodstatnený. Ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe kľúčovým negatívnym momentom v konaní pred ţalovaným bolo výlučne pouţitie záverečného stanoviska MŢP SR na zistenie zásahu do práv ţalobcu povolením zmeny č. 1. Záverečné stanovisko MŢP SR síce na str. 12 obsahuje časť nazvanú „Vplyv na obyvateľstvo“, avšak pozemok a rodinný dom ţalobcu sú vzdialené od hranice ťaţobnej plochy cca 270 m a záverečné stanovisko MŢP SR pri posudzovaní vplyvov na obyvateľstvo vychádza zo vzdialenosti 550 m. Banské úrady
jeho názoru vychádzali v čase rozhodovania nie zo skutkového stavu aký je, ale aký by mal byť. Tieţ namietal, ţe napriek tomu, ţe záverečné stanovisko počítalo s ťaţbou štrkopiesku v troch etapách, táto skutočnosť samotná nemôţe znamenať, ţe rozhodovanie o povolení jednotlivých etáp môţe prebehnúť formálne. Tieţ poukázal na to, ţe jeho snahu o účastníctvo v správnom konaní o povolení zmeny nie je moţné chápať len ako snahu vedúcu k zabráneniu povolenia 9 6Sžp/6/2012 zmeny č. 1, ale aj ako úsilie o uspokojivú mieru ochrany jeho práv v súvislosti s bývaním v blízkej vzdialenosti povolenej ťaţby. Ďalej namietal, ţe krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkou nezrozumiteľnosti rozhodnutia ţalovaného a ţiadal tieţ zrušiť výrok o náhrade trov konania s poukazom na to, ţe ona nezapríčinil vstup ďalšieho účastníka do konania, pričom poukázal na súvisiacu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom poukázal na to, ţe v odvolaní ţalobca uvádza v podstatnej časti tie skutočnosti, ktoré uţ boli predmetom pojednávania pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa krajský súd v napadnutom rozsudku náleţite vysporiadal. Tieţ poukázal nato, ţe celé správne konanie prebehlo
zákona pričom sa vykonali všetky úkony, ktoré mal správny orgán vykonať. Reálny vplyv na ţivotné prostredie počas výkonu činnosti, t.j. ťaţby, môţe byť monitorovaný kýmkoľvek a samozrejme môţu sa zistiť aj iné hodnoty, aké sú uvedené v hodnotení vplyvov zamýšľanej činnosti na ţivotné prostredie. Toto je však
názoru ţalovaného predmetom konania iného orgánu, napríklad inšpekcie ţivotného prostredia. Prípadne iné zistené hodnoty prašnosti a hlučnosti počas povolenej realizácie však v ţiadnom prípade nemôţu mať vplyv na riešenie otázky účastníctva v konaní, ktoré uţ bolo ukončené rozhodnutím, na základe ktorého sa uvedená činnosť vykonáva. Ďalej poukázal na to, ţe ţalobca pri kúpe pozemku a výstavbe svojho domu mohol a mal vedieť v akej oblasti sa nachádza a aký je vplyv okolia naň, resp. predchádzajúci vlastník pozemku ho mal na tento stav upozorniť, mohol a mal vedieť, ţe vlastníctvo určitého pozemku môţe vyvolať vstup do právnych vzťahov so susedmi. Uviedol, ţe nevie posúdiť a ani nechce riešiť dôvody, prečo predchádzajúci majiteľ pozemku ţalobcu si neuplatňoval práva a povinnosti, ktoré sú k nemu viazané a či sú vôbec k nemu viazané nejaké práva a povinnosti v súvislosti s ťaţbou štrkov na parcele, ktorá neleţí v priamom susedstve.
jeho názoru dôvodom, prečo ţalobca ţalobu podal je jeho nesúhlas so záverečným stanoviskom MŢP k povoleniu ťaţby štrkopieskov v k.úČ...Č. ale pretoţe uţ právne relevantným spôsobom nemôţe zasiahnuť do jeho záverov, konštruuje právne obštrukcie. 10 6Sžp/6/2012 Zdôraznil, ţe podmienky ťaţby určuje jednoznačne OBÚ na základe svojich odborných znalostí a na základe posúdenia technológie ťaţby a činností s ňou súvisiacich. Na to aby sa tak mohlo udiať, musí mať predkladateľ ţiadosti o povolenie banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom overenú odbornú spôsobilosť. Laický prístup k určovaniu podmienok ťaţby nie je na mieste. Ak teda ţalobca má pocit, ţe dochádza k zvýšeniu hlučnosti a prašnosti, má moţnosť sa obrátiť na odborné organizácie a orgány, ktorým kontrola stavu ţivotného prostredia patrí do kompetencie a dať podnet na konanie. Sugestívne popisovanie pocitov ţalobcu o tom, ako sú jeho práva porušované existujúcou ťaţbou bez akéhokoľvek preukázania čo i len jediného relevantného faktu a pochybné prenášanie zodpovednosti za to, ţe nie je schopný svoje tvrdenia preukázať, na povoľujúci orgán, pomocou nepodloţených procesných obštrukcií má
názoru ţalovaného za cieľ jediné - zabrániť ťaţbe. Účastník konania ZEDA Bratislava, s.r.o. vo svojom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu ţiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Zdôraznil, ţe ţalobca sa v odôvodnení odvolania vyjadruje k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci ţalovaným, nie Krajským súdom v Trnave, a preto nesprávne právne posúdenie veci, ako odvolací dôvod, povaţuje za neopodstatnený a argumentačne nedostatočný. Rovnako je
jeho názoru neodôvodnené aj tvrdenie, ţe rozsudkom krajského súdu bola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom, najmä vo svetle toho, ţe ţalobca bol účastníkom prvostupňového konania a riadne vykonával svoje procesné práva.
jeho názoru, z hľadiska právnej istoty je neprípustné, aby dochádzalo k zmene záväzného stanoviska MŢP SR, ako aj dlhodobého zámeru ťaţby, vţdy, keď dôjde k zmene vlastníckych vzťahov, pričom poukázal aj na právoplatné rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/30/2010, sp. zn. 14S/31/2010, sp. zn. 14S/105/2010 a sp. zn. 23S/20/2010, kde v obdobných veciach bol postup ţalovaného ako správneho orgánu posúdený ako súladný so zákonom a ţaloba bola zamietnutá. Pokiaľ ide o priznanú náhradu trov konania poukázal na to, ţe spoločnosť ZEDA Bratislava, s.r.o. ţiadnym spôsobom nespôsobila začatie piatich rôznych konaní, a preto jej náhrada trov právneho zastúpenia plným právom patrí. Na záver ţiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia aj v odvolacom konaní. V stanovisku ţalobcu k vyjadreniu ţalovaného a ďalšieho účastníka konania z 31. októbra 2012, právny zástupca ţalobcu okrem iného uviedol, ţe ţalobca sa pripojil 11 6Sžp/6/2012 k ţalobe proti samotnému povoleniu zmeny č.1 povoleného dobývacieho loţiska nevyhradeného nerastu na pozemku parc. č. X. v k. úČ... (rozhodnutie Hlavného banského úradu z 10. novembra 2010, č. 1414-2140/2010), o ktorej prebieha konanie na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S/3/2011. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť, hoci rovnako nie je namieste rozhodnutie krajského súdu potvrdiť.
1 OSP v správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
1 OSP
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. 12 6Sžp/6/2012
2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
OSP súdy nepreskúmavajú:
právnej teórie ako aj ustálenej súdnej praxe (pozri bliţšie napr. rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe č. Rs 419 5A 88/97, č. Rs 457 5A 7/98, a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţp/31/2012), je rozhodnutím procesnej povahy, a preto je
a/ OSP vylúčené zo súdneho prieskumu. Súdna prax síce po vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/09 z
3 OSP – keďţe, ako je uvedené vyššie, neexistuje spôsobilý predmet prieskumu – a odkázať osobu, ktorá sa domáha účastníctva v správnom konaní na ustanovenie § 250b ods. 2 OSP, za predpokladu zachovania lehoty. Ţalobca domáhajúci sa preskúmania rozhodnutia, ktorým mu správny orgán nepriznal postavenie účastníka, preto musí podať novú ţalobu tentoraz ţiadajúc preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia, ktorým bolo správne konanie právoplatne skončené. V rámci tohto konania sa súd nutne bude vysporiadavať aj s otázkou správnosti určenia okruhu účastníkov konania. Dôvodom pre zisťovanie stavu správneho konania je tieţ potreba naplniť účel práva na súdnu a inú právnu ochranu realizovanú súdmi a orgánmi verejnej správy, t.j. poskytnúť ochranu reálnym a realizovateľným právam fyzických a právnických osôb, a nie formalistickým výkladom práva rozhodovať vo veci len pre to, aby litera zákona bola dodrţaná aj za cenu, ţe ochrana práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb bude zabezpečená len pro forma. V prípade účastníctva v správnom konaní by v takom prípade osoba mala síce rozhodnutie o tom, ţe je účastníkom správneho konania, avšak toto 14 6Sžp/6/2012 samo osebe by nezaisťovalo reálnu moţnosť ich výkonu, pretoţe by len konkurovalo právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej a bez ďalšieho by nemalo za následok jeho zrušenie. Najvyšší súd z obsahu administratívneho spisu a aj z obsahu vyjadrenia ţalobcu z
3 OSP v spojení s § 248 písm. a/ OSP zastavil a ţalobcu odkázať na postup
2, 3 OSP. Krajský súd teda nesprávne z predloţeného administratívne spisu nevyvodil, ţe je namieste konanie z dôvodov hore uvedených zastaviť. Najvyšší súd preto zrušil rozhodnutie krajského súdu a zároveň nevyhovujúc odvolaniu ţalobcu, konanie zastavil, pretoţe preskúmavané rozhodnutie sa stalo rozhodnutím, ktoré 15 6Sžp/6/2012 nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom (§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP v spojení s 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 250d ods. 3 OSP). Odvolací súd o trovách konania rozhodol
c/ OSP v spojení s ustanovením § 246c OSP tak, ţe žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal s poukazom na to, ţe konanie vo veci bolo zastavené, pričom vzhľadom na horeuvedené okolnosti nezistil dôvod pre postup
Prihliadol tieţ na skutočnosť, ţe rozhodnutie správneho orgánu vo veci bolo vydané
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.