1 Tr. zák. a iné, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 4T/71/2008, o dovolaní otca obvineného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 11. mája 2011, sp. zn. 23To/29/2011
1, 2 a § 388 ods. 1 Tr. por. takto r o z h o d o l : Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z
1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody
1 Tr. zák. a v bode 2/ zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania
1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že 1/ v presne nezistenom čase v mesiaci február 2007 čakal pred obytným domom na ulici H.J. v T. svoju bývalú priateľku J. V., pričom ako táto vystúpila z osobného motorového vozidla, na ktorom ju priviezol jej priateľ, obžalovaný okamžite priskočil k J. V. a zvýšeným hlasom od nej zisťoval meno osoby, ktorá ju na aute doviezla, následne poškodená podišla ku vchodovým dverám svojho bytu, v úmysle do tohto vojsť, pričom ako zatvárala dvere bytu, postavil sa do dverí, ktorý jej takto zabránil zatvoriť dvere bytu a následne i proti vôli poškodenej vošiel do priestorov bytu, pričom J. V. ho opakovane vyzývala, aby byt opustil, na čo však on nereagoval a naopak sa vulgárnym spôsobom začal poškodenej vyhrážať tým spôsobom, že on si nájde človeka, ktorý jej vykĺbi kolená, aby už nemohla tancovať, tiež jej prikázal, aby sa vysťahovala z T., pretože on urobí všetko pre to, aby tak bolo a ak sa nepodvolí jeho vyhrážkam, tak uvidí, 2/ v období od 20. marca 2007 do 7. augusta 2007 v T. sa prostredníctvom SMS-správ zasielaných z mobilného telefónu čísla X., ktoré toho času užíval, na mobilné telefónne číslo X., ktoré užívala jeho bývalá priateľka J. V., bytom T., H., opakovane hrubým spôsobom sa menovanej vyhrážal fyzickou likvidáciou jej osoby, pričom jednotlivé SMS správy s výhražnými textami boli na mobilný telefón poškodenej zasielané v dňoch 20. marca 2007, 7. apríla 2007, 23. júna 2007, 24. júna 2007, 21. júla 2007 a 6. 2 Tdo 71/2012 3 augusta 2007 a dvakrát počas 7. augusta 2007, pričom za takéhoto jeho konania dostala poškodená J. V. strach. Za to mu bol uložený
3 Tr. zák. za použitia § 42 ods. 1 s poukazom na § 41 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov.
2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
3 Tr. zák. s prihliadnutím k § 38 ods. 3 Tr. zák. a k § 36 písm. l/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý mu bol podmienečne odložený
1 písm. a/ a § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. na skúšobnú dobu 3 roky za súčasného uloženia probačného dohľadu nad ním a uloženia povinnosti
4 písm. j/ Tr. zák. spočívajúcej v príkaze zamestnať sa v určenej skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie a súčasne sa zrušujú aj všetky rozhodnutia obsahovo na tento výrok nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Proti tomuto rozsudku podal hneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní obvinený odvolanie. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 11. mája 2011, sp. zn. 23To/29/2011,
1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste odňatia slobody,
3 Tr. por. uložil obvinenému
3 Tr. zák. za použitia § 42 ods. 1, 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. a/, d/ Tr. zák. trest odňatia slobody na 5 rokov a
2 písm. a/ Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom zároveň vyslovil, že ostatné výroky v rozsudku súdu prvého stupňa zostávajú nedotknuté. 2 Tdo 71/2012 4 Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal otec obvineného prostredníctvom obhajcu
2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o vine, ako aj naň nadväzujúce výroky a vec v zmysle § 388 ods. 1 Tr. por. vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa vyjadrila Okresná prokuratúra Trenčín (č.l. 517 – 518), ktorá navrhla toto
c/ Tr. por. odmietnuť odôvodňujúc svoj názor nasledovne: „Podstata označeného skutku, ktorý je pokiaľ ide o hľadisko jeho právneho posúdenia, predmetom záujmu dovolateľa, nespočíva výlučne a výhradne vo viazanosti príkazu odsúdeného na neurčitej vyhrážke „tak uvidí“, ale súvisí s jeho predchádzajúcim bezprostredným správaním, na ktoré nadväzoval tento príkaz odsúdeného, keď sa J. V. za 2 Tdo 71/2012 5 súčasného zásahu do jej domovej slobody vyhrážal, „že on si nájde človeka, ktorý jej vykĺbi kolená, aby už nemohla tancovať“. Práve táto jeho priama forma výhražného správania sa je časovo a priestorovo kontinuálne a neoddeliteľne spojená s jeho následne vyjadrenou hrozbou adresovanej poškodenej, keď jej prikázal vysťahovať sa z T. pod vyhrážkou „tak uvidí“. V kontexte bezprostredne predchádzajúcej udalosti týkajúcej sa vstupu odsúdeného do bytu poškodenej a vyhrážok ublíženia na zdraví, je možné obsahovú formuláciu skutku vyjadrujúcu nátlak odsúdeného na poškodenú, aby sa vysťahovala z T. pod vyhrážkou „tak uvidí“, podriadiť pod skutkovú podstatu zločinu vydierania
1 Tr. zák.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou uvedenou v § 369 ods. 5 Tr. por., v zákonnej lehote
1 Tr. por., s obsahovými náležitosťami
1 Tr. por. a tiež s uvedením dôvodu dovolania
2 Tr. por. po tom, ako obvinený využil svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Tr. por.). Súčasne zistil, že dôvod dovolania podaného v prospech obvineného, spočívajúci v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je zjavne preukázaný a vytýkané nedostatky povedú k postupu
1 Tr. por., a preto rozhodol o dovolaní na neverejnom zasadnutí v intenciách § 382a Tr. por.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
1 Tr. zák. kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov. Prieskum z dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. je limitovaný posúdením správnosti právnej kvalifikácie vo vzťahu ku skutku zistenému napadnutým rozhodnutím. V posudzovanom prípade ide o skutok uvedený v bode 1/ rozsudku okresného súdu, keďže 2 Tdo 71/2012 6 iba tento bol dovolateľom napadnutý. Pre dovolací súd je teda rozhodujúce skutkové zistenie
ktorého T. C. spáchal skutok tak, ako je tento ustálený v skutkovej vete v bode 1/ rozsudku Okresného súdu Trenčín z 24. januára 2011, sp. zn. 4T/71/2008, pretože odvolací súd vo svojom rozsudku napadnutom dovolaním obvineného skutkové zistenia nijako nemodifikoval (bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa len vo výroku o uloženom treste odňatia slobody). Preto sa Najvyšší súd Slovenskej republiky pri svojej prieskumnej povinnosti musel sústrediť na to, či takto vymedzený skutok zodpovedá jeho právnemu posúdeniu uvedenému v tzv. právnej vete rozsudku súdu prvého stupňa. Z rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa je zrejmé, že obvineného v bode 1/ uznali za vinného zo zločinu vydierania
1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody
1 Tr. zák. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že skutok právoplatne ustálený súdmi v pôvodnom konaní nebol pod bodom 1/ správne právne kvalifikovaný, pretože nenapĺňa všetky zákonné znaky zločinu vydierania
1 Tr. zák. Tým je odôvodnený záver, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa (v bode 1/) sú založené na nesprávnej právnej kvalifikácii zisteného skutku, a preto v danom prípade ide o naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. Zo skutkových zistení ustálených vo výroku o vine v bode 1/ rozsudku súdu prvého stupňa okrem iného vyplýva, že obvinený i proti vôli poškodenej vošiel do priestorov bytu, pričom J. V. ho opakovane vyzývala, aby byt opustil, na čo však on nereagoval a naopak sa vulgárnym spôsobom začal poškodenej vyhrážať tým spôsobom, že on si nájde človeka, ktorý jej vykĺbi kolená, aby už nemohla tancovať, tiež jej prikázal, aby sa vysťahovala z T., pretože on urobí všetko pre to, aby tak bolo a ak sa nepodvolí jeho vyhrážkam, tak uvidí. V prvom rade treba uviesť, že konanie obvineného vyjadrené v skutkovej vete „..naopak sa vulgárnym spôsobom začal poškodenej vyhrážať tým spôsobom, že on si nájde človeka, ktorý jej vykĺbi kolená, aby už nemohla tancovať“ by mohlo byť kvalifikované ako prečin nebezpečného vyhrážania
1 Tr. zák., avšak tu chýba skutkové zistenie, či takéto vyhrážanie obvineného mohlo vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu. 2 Tdo 71/2012 7 Pokiaľ ide o ďalšie konanie obvineného vymedzené v skutkovej vete „tiež jej prikázal, aby sa vysťahovala z T., pretože on urobí všetko pre to, aby tak bolo a ak sa nepodvolí jeho vyhrážkam, tak uvidí“ je zrejmé, že nenaplňuje všetky znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania
1 Tr. zák. Citované skutkové zistenie je v rozpore s právnym posúdením skutku, z ktorého bol obvinený uznaný v bode 1/ rozsudku za vinného. Takto popísaný skutok
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neposkytuje dostatočný podklad pre právnu kvalifikáciu dotknutého trestného činu (len z tzv. právnej vety výroku o vine vyplýva, že obvinený iného hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal). Zo zákonného ustanovenia vyplýva, že páchateľ musí iného nútiť, teda pôsobiť na jeho slobodnú vôľu sa samostatne rozhodovať, v snahe túto ovplyvniť v súlade s tým, čo po ňom žiada (aby niečo konal, opomenul alebo trpel) a volí pri tom donucovacie prostriedky (násilie, hrozbu násilia alebo hrozbu inej ťažkej ujmy). Z toho je potom zrejmé, že pre naplnenie tejto skutkovej podstaty násilie, hrozba násilia alebo hrozba inej ťažkej ujmy musí byť prostriedkom k vynúteniu určitého správania, pričom táto skutočnosť musí byť v zistenom skutku jednoznačne vyjadrená. V prejednávanej veci však ustálené skutkové zistenia nedávajú pre takýto záver dostatočný podklad. Z formulácie „ak sa nepodvolí jeho vyhrážkam, tak uvidí“ nie je možné zistiť aké donucovacie prostriedky obvinený pri pôsobení na slobodnú vôľu poškodenej zvolil, t.j. či poškodenú nútil, aby niečo konala násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy (v tomto prípade nie je možné tieto vyhrážky spájať s vyhrážkou o vykĺbení kolien). Preto právna kvalifikácia zločinu vydierania
1 Tr. zák. je nesprávna. Vyššie uvedená skutočnosť, ktorá pri správnom právnom posúdení skutku má vplyv potom aj na ukladanie trestu a použitie asperačnej zásady, zásadne ovplyvňuje postavenie obvineného, čo v zmysle § 371 ods. 5 Tr. por. umožňuje aj z materiálneho hľadiska použitie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Skutok v bode 1/ zistený súdom prvého stupňa tak nebol správne právne posúdený. Na tomto nesprávnom právnom posúdení skutku spočíva aj rozsudok krajského súdu, ktorý napadol dovolaním obvinený, keďže súd druhého stupňa nechal výrok o vine na základe 2 Tdo 71/2012 8 odvolania obvineného nedotknutý a tento mal postupovať v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. a prihliadať i na vyššie uvedené chyby, pretože tieto odôvodňovali podanie dovolania
1 Tr. por. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na všetky skôr uvedené skutočnosti zistiac, že je splnený dôvod dovolania
1 písm. i/ Tr. por.,
1, 2 Tr. por. vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr. por. a § 322 ods. 3 ods. 1 Tr. zák. a v konaní, ktoré mu predchádzalo v ustanovení § 189 ods. 1 Tr. zák. (porušenie bolo v neprospech obvineného) a zrušil napadnuté uznesenie ako aj naň obsahovo nadväzujúce rozhodnutia;
1 Tr. por. Krajskému súdu v Trenčíne prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť. O dovolaní rozhodol na neverejnom zasadnutí v zmysle § 382a Tr. por. a tento rozsudok následne verejne vyhlásil v zmysle čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Úlohou Krajského súdu v Trenčíne bude opäť prerokovať predmetnú vec a rozhodnúť v nej o odvolaní obvineného v kontexte s právnym názorom vysloveným dovolacím súdom. Keďže napadnuté rozhodnutie bolo zrušené len v dôsledku dovolania podaného v prospech obvineného, nemôže v zmysle § 391 ods. 2 Tr. por. v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 29. januára 2013 JUDr. Peter K r a j č o v i č , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.