1, ods. 5 Tr. zák. a iné účinného do
1 písm. d/, písm. f/, ods. 2 Tr. por. účinného do
1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.), v bode 5/ rozsudku – trestný čin podvodu
1, ods. 2 Tr. zák. , v bode 10/ rozsudku – trestný čin podvodu
3 Tr. zák., obž. S. H. v bode 6/ rozsudku – trestný čin sprenevery
1, ods. 3 Tr. zák., Za to sa o d s u d z u j ú : 5 To 6/2008 5 1/ obž. O. P. -
5 Tr. zák. za použitia § 35 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
3 Tr. zák. sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Súčasne sa zrušuje výrok o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu rozsudku Okresného súdu Košice II z 15. mája 2008, sp. zn. 8 T 3/2007, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. 2/ obž. S. H. –
3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.
1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. sa výkon uloženého trestu obžalovanému podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.
1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. por.) sa ukladá obžalovanému O. P. nahradiť poškodeným stranám: C. škodu vo výške 276 785 50 Sk, (v prepočte 9 187,60 €), X. škodu vo výške 304 559 Sk, (v prepočte 10 109,50 €), P. škodu vo výške 1 253 535,10 Sk, (v prepočte 41 609,70 €), Č. škodu vo výške 942 995 Sk, (v prepočte 31 301,70 €).
2 Tr. por. sa poškodená strana V., so zvyškom nárokov na náhradu škody odkazuje na konanie o veciach občianskoprávnych. 5 To 6/2008 6
1 Tr. por. sa poškodená strana O., s nárokom na náhradu škody odkazuje na konanie o veciach občianskoprávnych.
1 Tr. por. sa obžalovanému S. H. ukladá povinnosť nahradiť poškodenej V. H., bytom M., škodu vo výške 235 000 Sk, (v prepočte 7 800,60 €). O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 25. februára 2008, sp. zn. 7 T 6/2005, boli obžalovaní O. P. a S. H. uznaní za vinných, a to O. P. z pokračovacieho trestného činu sprenevery
1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.) v bodoch 1/- 4/ rozsudku, trestného činu podvodu
1, ods. 2 Tr. zák. v bode 5/ rozsudku a trestného činu podvodu
1, ods. 3 Tr. zák. v bode 10/ rozsudku a obžalovaný S. H. z trestného činu sprenevery
1, ods. 4 Tr. zák. v bode 6/ rozsudku na tom skutkovom základe, že obžalovaný O. P. 1/ ako živnostník dňa
5 Tr. zák. za použitia § 35 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
3 Tr. zák. bol na výkon uloženého trestu zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Obžalovaný S. H. bol odsúdený
3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.
1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. bol výkon uloženého trestu obžalovanému podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 (dvoch) rokov.
1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. por.) súd uložil obžalovanému O. P. nahradiť poškodeným stranám: C. škodu vo výške 276 785,50 Sk, X. škodu vo výške 304 559 Sk, P. škodu vo výške 1 216 179 Sk, Č. škodu vo výške 942 995 Sk, 5 To 6/2008 9 O. škodu vo výške 99 327 Sk, P. škodu vo výške 516 600 Sk.
1 Tr. por. súd uložil obžalovanému S. H. nahradiť poškodenej V. H., bytom M., škodu vo výške 253 051 Sk.
2 Tr. por. súd poškodené strany C., L. , X., , P., Č., X., O. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych. Tým istým rozsudkom bol obžalovaný S. H.
c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby krajského prokurátora pretože nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný a ktorý mal
obžaloby spáchať tak, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode obžalovaný S. H. ako konateľ spol. M., vystavil dňa
neho súd prvého stupňa založil vinu obžalovaného na svedeckej výpovedi svedka M. S., ktorého však na hlavnom pojednávaní vôbec nevypočul. Pritom tento svedok nemal v leasingovej spoločnosti na starosti leasingové zmluvy ale sa zaoberal vymáhaním pohľadávok. Obžalovanému nebola preukázaná subjektívna stránka, preto navrhol obžalovaného oslobodiť, prípadne vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Poukázal tiež na pochybenie súdu vo výroku o náhrade škody, pretože priznal viac, ako si poškodená V. H. uplatnila. Zástupca generálneho prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny vo všetkých jeho výrokoch, a preto navrhol odvolanie oboch obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť. Zároveň navrhol, aby sa Najvyšší súd zákonným spôsobom vyrovnal s novou skutočnosťou ohľadne obžalovaného O. P. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc vzhľadom na ustanovenie § 564 ods. 4 Tr. por. (zák. č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) účinného od 1. januára 2006,
predpisov dovtedy účinných, t.j.
zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, po zistení, že neprichádza do úvahy rozhodnutie
, preskúmal
1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, že odvolanie obžalovaných je čiastočne dôvodné. 5 To 6/2008 12 Pri plnení tejto revíznej povinnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že trestné skutky oboch obžalovaných uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa pod bodmi 1/ až 6/ a 10/ – boli ustálené na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní pri dodržiavaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti pri ich vykonávaní, ako aj pri plnom rešpektovaní práva obžalovaných na obhajobu. V konaní pred súdom prvého stupňa teda nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetné skutky stali spôsobom popísaným v tzv. skutkovej vete výrokovej časti napadnutého rozsudku, že tieto skutky spáchali práve obžalovaní O. P. a S. H., pričom ich konaním nastal tam uvedený následok. Vykonané dôkazy a ďalšie dôkazné prostriedky súd prvého stupňa vyhodnotil v zmysle základných zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 5, ods. 6 Tr. por. Na takomto základe potom súd prvého stupňa vyvodil z vykonaných dôkazov správne skutkové zistenia, preto Najvyšší súd v otázke skutkových zistení odkazuje na podrobne rozvedené dôvody uvedené v napadnutom rozsudku, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Svoje rozhodnutie totiž súd prvého stupňa odôvodnil v rozsahu vyžadovanom ustanovením § 125 Tr. por. Podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaných. Preto ani najvyšší súd nemal žiadnych pochybností o tom, že skutky sa stali tak, ako boli ustálené v napadnutom rozsudku. V tejto súvislosti treba uviesť, že ani najvyšší súd neuveril obrane obžalovaných a považoval ju za účelovú. Obrana obžalovaných bola v celom rozsahu vyvrátená svedeckými výpoveďami, na ktoré poukázal súd prvého stupňa, pričom ani Najvyšší súd nemal dôvodu neveriť týmto svedkom. Okrem toho boli usvedčení najmä listinnými dôkazmi (predovšetkým leasingovými zmluvami) vzťahujúcimi sa na jednotlivé skutky a výpoveďou zástupcov poškodených subjektov. Napokon je potrebné uviesť, že ani samotní obžalovaní jednotlivé skutky nepopierali. Výhrady obžalovaných smerovali voči tomu, že ich konanie bolo kvalifikované ako trestný čin. Rovnako nemožno akceptovať námietky obžalovaného S. H., že v konaní došlo k porušeniu procesných predpisov, pretože súd nevykonal dôkazy výsluchmi svedkov a napriek tomu svoje rozhodnutie o jeho vine založil na týchto dôkazoch. Obžalovaný zrejme opomenul, že na hlavnom pojednávaní 24. apríla 2007 (č.l. 1226) súhlasil s prečítaním 5 To 6/2008 13 svedeckej výpovede M. S., dokonca po prečítaní nemal k tejto výpovedi žiadne pripomienky. Zákonným spôsobom boli vykonané aj výsluchy svedkov J. H. i jeho dcéry V. H.. Títo svedkovia jednoznačne usvedčovali obžalovaného, pričom ich výpovede boli v zhode s výpoveďami ostatných k tomuto bodu vypočutých svedkov – pracovníkov leasingovej spoločnosti. Čo sa týka právneho posúdenia konania obžalovaných, najvyšší súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne postupoval pokiaľ ich konanie posudzoval
Trestného zákona účinného do
Najvyššieho súdu je pre oboch obžalovaných priaznivejší starý Trestný zákon, najmä čo do rozpätia trestných sadzieb, ako aj výšky spôsobenej škody. Napriek tomu sa súd prvého stupňa pri aplikácii tohto zákona dopustil určitých pochybení v súvislosti s použitím kvalifikovaných skutkových podstát, ktoré pochybenia musel Najvyšší súd napraviť. V prvom rade treba uviesť, že súd prvého stupňa v bode 5/ rozsudku v právnej vete u obžalovaného O. P. uvádzal, že spôsobil na cudzom majetku väčšiu škodu (čo je ods. 3), avšak kvalifikáciu uviedol ako trestný čin podvodu
1, ods. 2 Tr. zák. U obžalovaného S. H. v bode 6/ rozsudku v právnej vete uvádzal, že spôsobil na cudzom majetku väčšiu škodu (čo je ods. 3), avšak kvalifikáciu uviedol ako trestný čin sprenevery
1, ods. 4 Tr. zák. (čo je škoda značná). Trestného činu sprenevery
1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú. Objektom tohto trestného činu je vlastnícke právo. Z hľadiska subjektívnej stránky ide o úmyselný trestný čin, pričom pre jeho naplnenie postačí aj úmysel nepriamy. Úmysel spravidla pri tomto trestnom čine vznikne až neskôr, nie hneď pri zverení veci. V posudzovanej veci obžalovaný O. P. (body 1/ - 4/) s poškodenými leasingovými spoločnosťami uzavrel leasingové zmluvy, resp. zmluvu o predaji na splátky, kde boli presne stanovené podmienky za ktorých prevzal od poškodených rôzne stavebné stroje. Vlastníkom týchto strojov však naďalej boli jednotlivé leasingové spoločnosti. Obžalovaný zvyčajne 5 To 6/2008 14 pri prevzatí strojov zaplatil iba prvú mesačnú splátku a poplatky súvisiace s uzatvorením zmlúv. Po prevzatí strojov prestal uhrádzať dohodnuté mesačné splátky a napriek tomu stroje používal a nakladal s nimi ako s vlastnými. Leasingové spoločnosti pre neplnenie podmienok zo strany obžalovaného odstúpili od zmlúv a vyzvali ho na vrátenie vecí, čo však obžalovaný neurobil. Fakticky ich odňal z dispozície vlastníka. Svojím konaním tak v bodoch 1/ - 4/ spôsobil celkovú škodu vo výške 4 047 468 Sk, ktorá v zmysle § 89 ods. 13 Tr. zák. už predstavuje škodu veľkého rozsahu. Pri stanovení výšky škody sa vychádza z výšky minimálnej mzdy, ktorá
posledného nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 540/2006 Z.z. z
1, ods. 5 Tr. zák. Zo spôsobu jeho konania možno vyvodiť, že konal v priamom úmysle v zmysle § 4 písm. a/ Tr. zák. Konanie obžalovaného O. P. v bode 5/ bolo potrebné kvalifikovať ako trestný čin podvodu
1, ods. 2 Tr. zák., pretože vedome uzavrel s poškodenou spoločnosťou zmluvu o prenájme omietačky na dobu 14 dní, pričom ju ešte v ten istý deň odovzdal zástupcom Č., ktorým deklaroval, že im vracia ich mobilnú betónovú pumpu, teda iného uviedol do omylu a takým konaním spôsobil škodu vo výške 99 327 Sk, ktorá v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 89 ods. 13 Tr. zák. a citované nariadenie vlády predstavuje škodu nie malú. Aj v tomto prípade súd videl v jeho konaní priamy úmysel v zmysle § 4 písm. a/ Tr. zák. Konanie obžalovaného O. P. v bode 10/ Najvyšší súd právne kvalifikoval ako trestný čin podvodu
3 Tr. zák., pretože nepravdivým potvrdením o čistej mesačnej mzde uviedol poškodenú spoločnosť do omylu v dôsledku čoho s ním uzavreli zmluvu o finančnom prenájme na počítačovú zostavu v hodnote 516 000 Sk, pričom dohodnuté splátky neuhrádzal a napriek výzvam počítačovú zostavu nevrátil a spôsobil tak škodu vo výške 516 000 Sk. Zo spôsobu jeho konania vyplýva, že konal v priamom úmysle. 5 To 6/2008 15 Konanie obžalovaného S. H. v bode 6/ rozsudku bolo potrebné kvalifikovať ako trestný čin sprenevery
1, ods. 3 Tr. zák., pretože si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil škodu vo výške 253 051 Sk, čo je väčšia škoda. Obžalovaný sa totiž poškodenej V. H. predstavil ako spolumajiteľ spoločnosti P., preto mu poškodená dala splnomocnenie aby vybavil tzv. spätný leasing jej vlastného auta zn. Daewoo Leganza. Takto mala ručiť za pôžičku obžalovaného pre jej otca. Obžalovaný však v rozpore s ich dohodou previedol jej auto na leasingovú spoločnosť, ktorá mu vyplatila za auto 500 000 Sk, z ktorej sumy vyplatil poškodenej iba čiastku 125 000 Sk. Sám si ponechal sumu 253 051 Sk, čo
neho bola provízia za uskutočnené služby. Skutočnosť, že túto sumu obžalovaný zahrnul do príjmov v daňovom priznaní, ho v žiadnom prípade nemôže zbaviť trestnej zodpovednosti. Spôsob jeho konania nasvedčuje tomu, že konal v priamom úmysle v zmysle § 4 písm. a/ Tr. zák. Pri preskúmaní napadnutého rozsudku vo výroku o trestoch uložených obžalovaným, najvyšší súd zistil, že obžalovaný O. P. bol odsúdený samosudcom Okresného súdu Košice II rozsudkom z 15. mája 2008, sp. zn. 8 T 3/2007, pre skutok z roku 2004 právne posúdený ako trestný čin sprenevery
1, ods.3 Tr. zák. účinného do
2, ods. 3 Tr. zák. a uložiť obžalovanému súhrnný trest. Samosudca však nemal vedomosť o predchádzajúcom odsúdení, preto nemal dôvod čakať so svojím rozhodnutím. Účelom súhrnného trestu je zaistiť páchateľovi rovnaké postavenie, ako keby bolo o všetkých jeho trestných činoch v reálnom súbehu rozhodnuté v jednom trestnom konaní. Súhrnný trest má teda zabezpečiť páchateľovi rovnaké postavenie, ako pri treste úhrnnom
1 Tr. zák., ktorým sa v jednom konaní ukladá páchateľovi trest za dva alebo 5 To 6/2008 16 viac trestných činov. Uvedené pochybenie bolo zjavne v neprospech obžalovaného, preto ho musel napraviť Najvyšší súd. Pri ukladaní trestu obžalovanému O. P. Najvyšší súd zhodnotil kritéria ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. zák. a uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby pre najprísnejší z trestných činov vo výmere päť rokov. Takto stanovený trest
názoru Najvyššieho súdu splní účel trestu sledovaný ustanovením § 23 ods. 1 Tr. zák. z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Trest je súhrnný, pretože obžalovaný sa skutkov dopustil skôr, než súd prvého stupňa vyhlásil odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Preto Najvyšší súd zrušil výrok o treste a spôsobe jeho výkonu rozsudku Okresného súdu Košice II z
5, pričom páchatelia trestných činov uvedených v tomto ustanovení sa spravidla zaraďujú na výkon uloženého trestu odňatia slobody do III. najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny. Na obžalovaného sa vzťahuje zákonná fikcia neodsúdenia, z miesta bydliska je hodnotený priemerne, z čoho možno vyvodzovať, že sa nejedná o vážne narušenú osobu.
názoru Najvyššieho súdu nie je potrebné na jeho prevýchovu pôsobiť výkonom trestu v najprísnejšej skupine, a preto
3 Tr. zák. zaradil obžalovaného do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Pri tomto zaradení bude možné účinnejšie pôsobiť na jeho prevýchovu. V prípade obžalovaného S. H. Najvyšší súd taktiež zhodnotil kritéria ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. zák. a rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že na jeho prevýchovu postačí trest odňatia slobody na úplne spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby vo výmere jedného roka. Obžalovaný súdne trestaný nebol a doposiaľ viedol riadny život. Z toho dôvodu výkon uloženého trestu obžalovanému
1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu osemnásť mesiacov. Pri stanovení skúšobnej 5 To 6/2008 17 doby prihliadol najmä na dobu, ktorá uplynula od spáchania jeho činu, pričom obžalovaný po celú dobu viedol riadny život a na samotnej dĺžke trestného konania nenesie žiadnu vinu. Na základe podaných odvolaní musel najvyšší súd preskúmať aj výrok o náhrade škody napadnutého rozsudku. Vychádzal pritom z ustanovenia § 228 ods. 1 Tr. por.,
ktorého ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému majetkovú škodu, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok uplatnený včas (§ 43 ods. 2 Tr. por.). Trestný poriadok upravuje postup súdu v adhéznom konaní pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody iba rámcovo a súd musí v tomto konaní uplatňovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
zák. záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že za škodu zodpovedá ten, kto ju spôsobil trestným činom. Poškodené spoločnosti C., V. (predtým L.), P., Č. si svoje nároky na náhradu škody voči obžalovanému O. P. uplatnili včas, preto obžalovanému spôsobením škody trestnou činnosťou vznikla povinnosť uhradiť poškodeným stranám spôsobenú škodu. Najvyšší súd preto zaviazal obžalovaného k jej úhrade v rozsahu ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, pretože ich nároky boli v uvedenej výške opodstatnené a obžalovaný si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, hoci mal k tomu dostatok času. Čo sa týka poškodenej spoločnosti V., táto si uplatňovala škodu v celkovej výške 321 512,20 Sk, pritom dokazovaním bola ustálená škoda vo výške 304 559 Sk, preto Najvyšší súd poškodenú spoločnosť so zvyškom nárokov na náhradu škody odkázal
2 Tr. por. na konanie o veciach občianskoprávnych. Poškodená spoločnosť O. si spočiatku neuplatňovala nárok na náhradu škody voči obžalovanému (č.l. 407) a ďalším podaním už škodu vo výške 99 327 Sk uplatnila (č.l. 1076). Z vykonaných dôkazov pritom vyplýva, že omietačka im bola vrátená. Ďalšie 5 To 6/2008 18 upresňovanie výšky spôsobenej škody by presiahlo rámec trestného konania, preto Najvyšší súd poškodenú spoločnosť s jej nárokmi odkázal
1 Tr. por. na konanie o veciach občianskoprávnych. Čo sa týka poškodenej V. H., táto si včas uplatnila škodu vo výške 235 000 Sk. Súd prvého stupňa však zaviazal obžalovaného S. H. na uhradenie škody vo výške 253 051 Sk. Išiel nad rámec návrhu, preto toto pochybenie musel Najvyšší súd napraviť. Napadnutým rozsudkom, ako už bolo vyššie uvedené bol obžalovaný S. H.
c/ Tr. por. oslobodený pre skutok, ktorý mal
obžaloby spáchať spoločne s obžalovaným O. P. 19. februára 2002 (bod 10/ obžaloby) a právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom
2, § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., pretože spáchanie tohto skutku nebolo obžalovanému preukázané. Pri hodnotení dôkaznej situácie ohľadne tohto skutku zo strany súdu prvého stupňa, Najvyšší súd nezistil žiadne pochybenia, a preto považuje jeho rozhodnutie za vecne správne a zákonu zodpovedajúce. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. novembra 2009 JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Peter Szabo Za správnosť vyhotovenie: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.