N a j v y š š í s ú d 5 To 2/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obţalovanému I. T. a spol. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, o
§ 238ods.
1, ods. 2 Tr. zák. a obţalovaný I. Š. z trestného činu
§ 238ods.
1, ods. 2 Tr. zák. v súbehu s trestným čiom krádeţe podľa § 247 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorých sa dopustili na tom skutkovom základe, ţe
- apríla 2005 v presne nezistenom čase o 20.00 hod. v obci P., s úmyslom obţalovaného I. T. poţičať si finančné prostriedky v prípade, ţe to nebude moţné, odcudziť nejaké veci, spoločne po prelezení plota vošli na uzavretý pozemok, keď boli uzamknuté predné aj zadné dvere oplotenia okolo tohto domu, keď obţalovaný I. Š. dával pozor, aby neboli vyrušení, následne vošli do rodinného domu, v ktorého kuchyni po tom, čo mu majiteľka domu odmietla poţičať peniaze a povedala, aby z domu odišli, obţalovaný I. T. fyzicky napadol majiteľku domu K. A., nar. X., tak, ţe ju oboma rukami chytil za šatovú zásteru a odstrčil pred seba, následne sa za ňu postavil, keď sedela na stoličke a ľavou rukou 5 To 2/2009 2 ju chytil pod krk a pravou rukou, v ktorej drţal príborový nôţ dlhý asi 20 cm so zbrúsenou špičkou úzkej čepele do jednej strany dĺţky asi 1,5 cm, ktorý jej priloţil na krk a tlakom prudko potiahol doprava, pričom jej spôsobil rozsiahle hlboké rezné poranenie na prednej pravej strane krku dĺţky cca 16 cm, od stredu krku smerom doprava, s poškodením časti štítnej chrupavky, štítnej ţľazy, svalu, blúdivého nervu, pravej spoločnej krčnej tepny a pravej krčnej ţily s úrazovým šokom a následným vykrvácaním navonok, na následky ktorých zranení na mieste podľahla a následne v snahe zmocniť sa finančnej hotovosti prehľadali všetky miestnosti rodinného domu a po tom, čo peniaze nenašli, z domu odcudzili rádiomagnetofón zn. Artech v hodnote 350 Sk, náramok na ruku z bieleho kovu nezistenej značky a ceny a z domu odišli. Krajský súd ich za to odsúdil nasledovne: Obţalovaného I. T. podľa § 219 ods. 2 s pouţitím § 29 ods. 2 a § 35 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému výnimočnému trestu odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradil do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. Ďalej mu podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. uloţil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou a podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. mu uloţil aj ochranný dohľad na 3 (tri) roky s podmienkami uvedenými v § 77 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. Obţalovaného I. Š. podľa § 238 ods. 2 Tr. zák. s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 a pol (dva a pol) roka, na výkon ktorého ho podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Nakoniec podľa § 228 ods. 1 Tr. por. účinného do
- januára 2006 (ďalej len Tr. por.) uloţil obţalovanému I. T. povinnosť nahradiť škodu Ľ. A., nar. X., bytom K. v sume 9 600 Sk a V. v sume 522 Sk. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obţalovaný I. T. a krajský prokurátor. 5 To 2/2009 3 Obţalovaný I. T. v podanom odvolaní odôvodnenom prostredníctvom svojho obhajcu opätovne poprel spáchanie skutku. Podľa jeho názoru pri stotoţňovaní pachovej stopy, ktorá bola odobratá z miesta činu, došlo jednoznačne k omylu, keďţe pes pri stotoţňovaní tejto stopy zaľahol súbeţne na porovnávacie pachové stopy jeho osoby ako aj spoluobţalovaného I. Š., čo je podľa neho vylúčené a reálne nemoţné. V tomto smere poukázal na to, ţe v dome (konkrétne v chodbe) nebohej K. A. bol len jediný raz, a to v marci 2005, keď ho matka poslala vrátiť peniaze. Ďalej argumentoval tým, ţe usvedčujúce výpovede spoluobţalovaného I. Š. sú nevierohodné, pretoţe ide o osobu s ľahkou mentálnou retardáciou, u ktorej bola zistená zvýšená ovplyvniteľnosť a manipulovateľnosť okolím. Ţiaden ďalší z vypočutých svedkov ho zo spáchania tohto skutku neusvedčuje. Rovnako tak nebol preukázaný ţiadny motív, ktorý by ho viedol k spáchaniu takéhoto činu. Vychádzajúc zo zásady „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obţalovaného, podaným odvolaním sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie s právnym názorom, ţe ho treba spod obţaloby pre tento skutok podľa § 226 písm. c/ Tr. por. oslobodiť. Odvolanie krajského prokurátora bolo podané len vo vzťahu k obidvom obţalovaným, pričom smerovalo do výrokov o vine a treste. Podľa krajského prokurátora krajský súd dospel k nesprávnemu záveru o miere účasti obţalovaného I. Š. na ţalovanom skutku, keďţe vykonané dôkazy podľa jeho názoru svedčia pre záver, ţe tak obţalovaný I. T. ako aj obţalovaný I. Š. konali po vzájomnej predchádzajúcej dohode v úmysle získať finančné prostriedky, pričom v prípade kladenia odporu majiteľkou domu boli rozhodnutí túto usmrtiť. Išlo teda o ich spoločné konanie a sledovanie spoločného cieľa v rámci spoločného úmyslu v zmysle § 9 ods. 2 Tr. zák. Podaným odvolaním sa preto domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodol tak, ţe by obidvoch obţalovaných uznal za vinných zo ţalovaných trestných činov, teda trestného činu vraţdy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. v súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a uloţil im výnimočné tresty odňatia slobody so zaradením do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny ako aj ochranné opatrenia v podobe ochranného protialkoholického liečenia a ochranného dohľadu. 5 To 2/2009 4 Podľa § 254 ods. 1 Tr. por. ak nerozhodne odvolací súd podľa § 253 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môţe odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané. Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, ţe odvolania proti rozsudku krajského súdu podali procesné strany na to oprávnené, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohli a urobili tak v lehote ustanovenej v zákone (§ 248 ods. 1 Tr. por.). Treba hneď úvodom uviesť, ţe vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k ţiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, ţe sa predmetný skutok stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, ţe ho spáchali obţalovaní kaţdý z nich mierou, akou bolo ustálené a ţe z ich konania potom nastali tam uvedené následky. Na takomto základe potom krajský súd vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne. Vzhľadom k tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky v otázke skutkových zistení odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku krajského súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotoţňuje. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní obsahu vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel k záveru, ţe výrok o vine obţalovaných I. T. a I. Š. bol zaloţený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti vylučujú akúkoľvek inú alternatívu toho skutkového deja, ktorý bol na základe týchto dôkazov ustálený. Vo vzťahu k odvolacím námietkam obţalovaného I. T. a krajského prokurátora Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné uviesť nasledovné: Z výpovede svedka B. M., kriminalistického technika, vyplýva, ţe tento z miesta činu odobral dve pachové stopy, a to konkrétne z kuchyne, kde našiel neupotrebiteľnú trasologickú stopu a z vedľajšej izby z miesta nachádzajúceho sa pri skrini, z ktorej 5 To 2/2009 5 boli povyhadzované veci. Svedok M. B., taktieţ kriminalistický technik, potvrdil, ţe na porovnanie týchto pachových stôp odobral porovnávacie vzorky od I. T. (stopa č. 2), I. Š. ( stopa č. 1 ) a E. D. (stopa č. 3). Napokon z výpovede svedka B. H. bolo zistené, ţe pachové stopy z miesta činu, a to z kuchyne označená ako č. 8 a z izby označená ako č. 17 boli porovnané s pachovými stopami vyššie uvedených osôb. Porovnávanie u kaţdého z nich sa vykonalo celkovo 5-krát so 7-mi vzorkami, pričom vţdy sa menilo poradie a v jednom prípade sa porovnávacia stopa vynechala. Pes menom Z. vţdy zaľahol pri stope č. 1 a č. 2, stopa č. 3 bola jednoznačne vylúčená. Tento svedok ďalej uviedol, ţe pes vţdy buď zistí stopercentnú zhodu alebo nezistí, pričom jednotlivé stopy sa môţu vzájomne prekrývať, teda v jednej stope sa môţu nachádzať pachové stopy dvoch osôb. Znalecký posudok MVDr. J. F., znalkyne z odboru veterinárstvo – kynológia, potvrdil, ţe pri odberoch a zaistení pachových stôp z miesta činu a porovnávacích pachových stôp od obţalovaných I. T. a I. Š. ako aj pri ich vzájomnom porovnávaní bol dodrţaný správny postup a získané výsledky sú platné a pouţiteľné ako dôkaz v trestnom konaní. Uvedené dôkazy v spojení s výpoveďami obţalovaného I. Š. jednoznačné potvrdzujú účasť obţalovaných na mieste činu v čase spáchania skutku, a naopak vyvracajú obhajobnú argumentáciu obţalovaného I. T. zaloţenú na tvrdení, ţe v dome (konkrétne v chodbe) nebohej K. A. bol len jediný raz, a to v marci 2005, keď ho matka poslala vrátiť peniaze. V neposlednom rade bolo potrebné v tomto smere prihliadnuť aj k výpovedi svedkyne V. A., ktorá na mieste činu videla muţa v oblečení, aké v tom čase nosil v dedine páve obţalovaný I. T. Čo sa týka samotného skutku, spôsobu jeho vykonania a motívu konania obţalovaného I. T., rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil so záverom, ţe výpovede obţalovaného I. Š. sú v tomto smere dôveryhodné. Obţalovaný I. Š. vo svojich výpovediach uviedol také okolnosti z miesta činu (napr. obţalovaný I. T. chcel z miesta činu zobrať aj televízor, ktorý však nechal potom na zemi v kuchyni, na okne izby bol prehodený záves, aby nebolo vidieť dovnútra atď.), ktoré boli neskôr potvrdené inými dôkazmi, a to ohliadkou z miesta činu a výpoveďou poškodeného Ľ. A.. Pokiaľ obţalovaný I. Š. vypovedá o menej podstatných okolnostiach z miesta činu, a tieto sa ukáţu ako pravdivé, je potom na mieste veriť tomuto obţalovanému aj v podstatných okolnostiach prípadu, a to v otázke spôsobu spáchania činu, motívu konania 5 To 2/2009 6 ako aj v otázke, ako konanie kaţdého z nich prispelo k spáchaniu činu, resp. miery účasti kaţdého z nich na spáchaní tohto skutku. Navyše, keď tieto jeho tvrdenia korešpondujú s ďalšími zabezpečenými a vykonanými dôkazmi, ako napr. závery znalcov z odvetvia súdneho lekárstva ohľadom mechanizmu vzniku smrti nebohej K. A., výpovede svedkov V. K., A. A., M. Š. atď. V tejto súvislosti treba zohľadniť najmä znalecký posudok znalca z odvetvia klinickej psychológie, z ktorého vyplýva, ţe obţalovaný I. Š. nie je schopný vzhľadom na svoje IQ a osobnosť vykonštruovať takú účelovú výpoveď, ktorou by sa zbavil viny a súčasne nie je schopný opísať skutočnosť tak podrobne, keby na mieste činu nebol. Schopnosť správne a úplne vnímať sledované a preţívané udalosti, tieto si zapamätať a reprodukovať na úrovni potrebnej pre trestné konanie je u obţalovaného I. Š. zachovaná, jednotlivé detaily a najmä časové charakteristiky nemusia byť správne, pričom k hrubším nepresnostiam u neho nedochádza. Čiastočné zmeny v jeho výpovediach je moţné vysvetliť celkovou ovplyvniteľnosťou obţalovaného I. Š., ale aj jeho strachom z obţalovaného I. T. Na druhej strane vo vzťahu k odvolacím námietkam krajského prokurátora Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné uviesť, ţe pokiaľ sa obţalovanému I. Š. verí v otázke spôsobu usmrtenia nebohej K. A. obţalovaným I. T. a v otázke motívu jeho konania, musí sa mu veriť aj v otázke miery jeho účasti na tomto skutku. V tomto smere je nutné opätovne poukázať na ďalšie závery vyplývajúce z vyššie uvedeného znaleckého posudku, a to ţe u obţalovaného I. Š. agresivita nie je zvýraznená, prevládajú kooperatívne tendencie, nie je typom, u ktorého by sa mohla predpokladať taká závaţná násilná trestná činnosť, bola u neho zistená zvýšená sugestibilita, ovplyvniteľnosť a manipulovateľnosť okolím, ktoré svedčia pre záver o pravdivosti tvrdení I. Š., ţe v prípade konania obţalovaného I. T. išlo o konanie, o ktorom nemal vopred ţiadnu vedomosť a ktorému nemohol reálne zabrániť bez ujmy na vlastnom ţivote, resp. zdraví. V súlade so zákonom postupoval krajský súd, keď správne zistené a ustálené konanie obţalovaného I. T. po stránke objektívnej a subjektívnej právne posúdil ako trestný čin vraţdy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. v súbehu s trestným činom
§ 238ods.
1, ods. 2 Tr. zák. 5 To 2/2009 7 Rovnako tak správne postupoval aj v prípade obţalovaného I. Š., keď jeho konanie právne kvalifikoval ako trestný čin
§ 238ods.
1, ods. 2 Tr. zák. v súbehu s trestným činom krádeţe podľa § 247 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Odôvodnenie tejto právnej kvalifikácie je v napadnutom rozsudku dostatočné a vecne správne, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto smere odkazuje len na dôvody rozsudku krajského súdu. Pokiaľ ide o úhrnný výnimočný trest odňatia vo výmere 22 (dvadsaťdva) rokov uloţený obţalovanému I. T., rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe boli splnené zákonné podmienky pre uloţenie takéhoto druhu trestu a v takejto výmere. Obţalovaný I. T. spáchal trestný čin, ktorého stupeň spoločenskej nebezpečnosti je veľmi vysoký vzhľadom na všetky okolnosti prípadu v celom ich kontexte (motív konania, spôsob usmrtenia nebohej, jej vek atď.), pričom moţnosť jeho nápravy je obzvlášť sťaţená s poukazom na súhrn osobnostných, kriminogénnych, sociálnych a rodinných faktorov, ktoré determinujú jeho resocializačnú prognózu ako nepriaznivú a ktoré vo svojom súhrne (psychopatická osobnosť, recidíva, absencia stáleho pracovného a rodinného zázemia, ţivotný štýl atď.) vedú práve k vyššie uvedenému záveru. Krajský súd postupoval v súlade so zákonom, keď obţalovaného I. T. na výkon uloţeného trestu odňatia slobody obligatórne zaradil do najprísnejšej III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. Stavu veci a zákonu zodpovedajú aj výroky o ochranných opatreniach uloţených obţalovanému I. T. Napokon krajský súd nepochybil ani v prípade trestu odňatia slobody, ktorý uloţil obţalovanému I. Š. ako ani v prípade zaradenia jeho na výkon tohto trestu. Napokon zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade škody, ktorým krajský súd uloţil obţalovanému I. T. nahradiť škodu tam uvedeným poškodeným. 5 To 2/2009 8 Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie obţalovaného I. T. a krajského prokurátora podľa § 256 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave 10. septembra 2009 JUDr. Juraj Kliment, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová