N a j v y š š í s ú d 2 To 6/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obţalovanej MVDr. M. K. pre pokračovací trestný čin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na verejnom zasadnutí konanom 26. februára 2013 v Bratislave v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a členov senátu JUDr. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky /ďalej len prokurátora/ proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu /ďalej len súdu/ zo 16. augusta 2012, sp. zn. PK 2 T 3/2011, rozhodol t a k t o : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Citovaným rozsudkom súd podľa § 285 písm.
- a)Tr. por. oslobodil MVDr. M. K. spod obţaloby prokurátora z 11. februára 2011, sp. zn. VII/2 Gv 95/10, pre skutok právne kvalifikovaný ako pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, ţe v dobe od mája 2007 do augusta 2008 vrátane, v sídle spoločnosti P., a. s. v K. a vo svojej kancelárii na pracovisku v P. ako vedúca odboru hygieny potravín a potravinového dozoru na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe v P. preberala pravidelne mesačne finančne hotovosť vo výške 8.000,- Sk (265,55 €) od MVDr. P. K., generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva spoločnosti P., a. s. so sídlom v K. ako úplatok za to, ţe nebude z titulu svojej funkcie robiť ţiadne problémy v súvislosti s výrobnou činnosťou prevádzky spoločnosti P., a. s. K. v prípade porušenia predpisov, pričom dňa 02. 08. 2007 jednu platbu 2 2 To 6/2012 v sume 8.000,- Sk (265,55 €) MVDr. P. K. vloţil na účet číslo X. vedený na jej meno v D. vo V. v S., okr. P., pretoţe nebolo dokázané, ţe tento skutok sa stal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, ktoré aj písomne odôvodnil. V jeho odôvodnení namietal, ţe s rozhodnutím súdu nie je moţné sa stotoţniť, pretoţe tento sa nevysporiadal dôsledne s vykonanými dôkazmi. Predovšetkým nesprávne vyhodnotil, ako nevierohodnú, výpoveď svedka MVDr. P. K., pretoţe podľa názoru súdu čiastočne menil svoju výpoveď a ako motiváciu k jeho právoplatnému odsúdeniu za trestný čin podplácania v zrkadlovej trestnej veci uviedol, ţe ak on bude uznaný vinným bude uznaná vinnou aj obţalovaná. Toto vyjadrenie svedka je však vytrhnuté z kontextu. Svedok vypovedal vţdy rovnako a jeho výpoveď je moţné hodnotiť ako vierohodnú. Z doplneného dokazovania nariadeného najvyšším súdom síce vyplynulo, ţe vloţiť vklad v D. na účet iného klienta bolo moţné aj bez znalosti čísla jeho účtu, ale pracovníčky pobočky uviedli, ţe takýmto spôsobom nikdy nepostupovali. Prokurátor vo svojom odvolaní zdôraznil, ţe pokiaľ by nadobudol právoplatnosť napadnutý rozsudok nastane paradoxná aţ absurdná situácia, ţe osoba ktorá úplatok dáva je vinná a osoba ktorá tento úplatok prijíma bude nevinná. Táto situácia by vytvorila neţiaduci precedens z hľadiska dokazovania trestných činov korupcie. Ich dokazovanie je náročný proces, s obmedzenou moţnosť získavania dôkazov. Ţiadal preto, aby Najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Obţalovaná MVDr. M. K. vo svojom vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedla, ţe prvostupňový súd sa vysporiadal náleţitým spôsobom so všetkými dôkazmi, ktoré v tejto trestnej veci boli vykonané. Správne tieţ vyhodnotil ako nedôveryhodnú výpoveď svedka MVDr. P. K., ktorý k nej prechováva výslovne nepriateľský postoj a snaţí sa 3 2 To 6/2012 jej uškodiť. Napokon tento svedok sám uviedol, ţe v kritickom období mu neboli poskytované ţiadne výhody pri vykonávaní kontrol zo strany Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v P. ohľadne jeho spoločnosti. Na dôkaznej situácii nemôţe nič zmeniť ani skutočnosť, ţe MVDr. P. K. bol odsúdený v zrkadlovej trestnej veci, pretoţe išlo o jeho samostatné trestné stíhanie. Ţiadala preto, aby najvyšší súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade takto podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku proti, ktorému odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k nasledovným zisteniam a záverom: V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku nezistil odvolací súd ţiadne porušenie ustanovení Trestného poriadku, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo obţalovaných na obhajobu. Prvostupňový súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné pre jeho rozhodnutie a zároveň dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach, ako aj v ich logickom súhrnne, a preto tomuto spôsobu z hľadiska pravidiel pre hodnotenie dôkazov nemoţno nič vytknúť. Na tomto podklade potom súd vyvodil z dôkazov o podstate súdeného trestného činu správne skutkové zistenia a napokon aj správny právny záver, ktorý vyústil do oslobodzujúceho rozsudku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, ţe prvostupňový súd v predmetnej trestnej veci uţ raz rozhodoval, a to rozsudkom z 11. mája 2011, ktorým obţalovanú spod skutku obţaloby takisto podľa § 285 písm.
- a)Tr. por. oslobodil. Tento rozsudok bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. februára 2012, sp. zn. 2 To 8/2011, zrušený. V tomto zrušujúcom uznesení najvyšší súd vytkol Špecializovanému trestnému súdu, ţe sa jednak doposiaľ dôsledne nevysporiadal z doteraz vykonanými dôkazmi a zároveň, 4 2 To 6/2012 ţe nezodpovedá skutočnosti konštatovanie, ţe vo veci uţ boli vykonané všetky dostupné dôkazy. Zároveň najvyšší súd uviedol, v ktorých smeroch má prvostupňový súd doplniť doposielal vykonané dokazovanie a prikázal mu, aby po doplnení dokazovania a starostlivom vyhodnotení jednotlivých dôkazov vo veci znovu spravodlivo a zákonne rozhodol. Prvostupňový súd po doplnení dokazovania v intenciách aké nariadil najvyšší súd napokon napadnutým rozsudkom, ktorý je predmetom odvolacieho konania, obţalovanú MVDr. M. K. spod obţaloby prokurátora opätovne oslobodil. Je teda moţné zahrnúť, ţe prvostupňový súd v uvedenej trestnej veci vykonal na hlavnom pojednávaní rozsiahle a vyčerpávajúce dokazovanie, riadil sa pokynmi nadriadeného súdu a vykonané dôkazy starostlivo vyhodnotil dospel tak k správnym a jednoznačným záverom. Náleţité zistenie skutkového stavu podľa § 2 ods. 10 Tr. por. vyţaduje, aby súd svoje rozhodnutie o vine oprel o jednoznačne zistené, bezpečne preukázané fakty, ktoré vylučujú pochybnosť, ţe sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Pokiaľ sa týka nepriamych dôkazov, pre uznanie viny, tieto musia tvoriť ucelený systém – reťaz, ktorej jednotlivé články sú v súlade medzi sebou, ako aj s dokazovanou skutočnosťou. Ich súhrn musí byť uzatvorený tak, ţe musí viesť výlučne len k jednému záveru a vylučovať moţnosť záveru iného. Prvostupňový súd sa v danom prípade uvedenou zásadou dôsledne riadil, pokiaľ vykonané dôkazy vyhodnotil tak, ţe tieto neodôvodňujú urobiť záver, ţe skutok sa stal tak, ako je to uvedené v obţalobe prokurátora. K tomuto záveru po preskúmaní veci dospel aj najvyšší súd, ktorý sa v plnom rozsahu stotoţňuje s podrobným, logickým a vyčerpávajúcim odôvodnením prvostupňového súdu, a preto naň v podrobnostiach môţe v ďalšom len poukázať. V reakcii na dôvody odvolania prokurátora najvyšší súd len dodáva, ţe motívu konania MVDr. P. K. skutočne svedčí zrejmý pocit nepriateľstva a pomsty voči obţalovanej, ktorý aj prejavil vo svojej výpovedi konštatovaním, ţe, ak bude on odsúdený za úplatkárstvo bude odsúdená aj obţalovaná. Toto jeho tvrdenie nie je moţné povaţovať, 5 2 To 6/2012 tak ako to uvádza prokurátor vo svojej sťaţnosti, prvostupňovým súdom vytrhnuté z kontextu. Toto vyjadrenie súvisí práve s tým, ţe v predajni, ktorá ani nepatrila jemu, ale jeho manţelke, boli vykonávanej kontroly, ktoré objektívne a bez akýchkoľvek pochybností, ale patria k náplni práce Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, a ktoré len on sám subjektívne si vysvetľoval tým, ţe údajne obţalovanej prestal poskytovať úplatky potom, čo bola preloţená z P. do S. (september 2008). K tomu, len treba podotknúť, ţe nezodpovedá ani logike, aby vôbec obţalovaná očakávala „úplatky“ od obţalovaného po preloţení do S., keď tieto jej mal svedok podľa vlastného vyjadrenia poskytovať preto, aby mal vo svojej spoločnosti v K. od nej, ako vedúcej Regionálnej a potravinovej správy v P. pokoj od kontrol. V tomto prípade po svojom preloţení obţalovaná jednoznačne úplatky nemohla ďalej ani očakávať. Nieto sa mstiť na jeho manţelke, čo by z jeho vyjadrenia vyplývalo. Zo spisového materiálu je pritom zrejmé, ţe kontroly v predajni jeho manţelky boli vykonávané uţ aj pred septembrom 2008 pred nástupom obţalovanej do S. a boli vykonávané aj potom, pričom len v obmedzenom mnoţstve prípadov boli zistené v predajni nepodstatné nedostatky. Celková výška pokuty dosiahla čiastkou len 1200 euro. Podstatné pritom je tieţ, ţe časť kontrol bola realizovaná na príkaz nadriadených orgánov obţalovanej. Je teda zrejmé, ţe negatívny vzťah svedka k obţalovanej sa logicky musel odvíjať od inej moţnej príčiny, a to závaţného zistenia prítomnosti rastového hormónu Zilpaterolu v P. a. s. z odobratej vzorky 31. 3. 1999. V súvislosti práve s týmto váţnym zistením svedok mal 15. mája 1999 ţiadať obţalovanú o pomoc pri riešení kauzy /pokuty/ a ponúkať jej za to úplatok, čo obţalovaná odmietla. A skutočne MVDr. K. bola vyrúbená v správnom konaní pokuta /právoplatne rozhodnutie z 21. 12. 2009/. Uţ 29. decembra 2009 bolo zaslané elektronickou poštou nadriadenému orgánu obţalovanej podanie MVDr. K. zakladajúce voči nej podozrenie z trestného činu brania úplatku. Pre posúdenie motívu a jeho ustálenia prvostupňovým súdom je preto vôbec tieţ podstatná ďalšia súvislosť, ktorá vlastne tvorí aj podstatu posudzovanej veci t. j., či vôbec niekedy obţalovaná od MVDr. P. K. úplatky prevzala resp. mala prevziať, aby vôbec mohlo mať vecný základ jeho tvrdenie, o jej pomste svedkovi, preto, ţe jej prestal úplatky dávať po jej preloţení do S.. V tomto ohľade konajúci súd presvedčivo odôvodnil prečo neuveril tvrdeniu a verzii svedka, a prečo je treba ustálenie motívu konania obţalovaného v odôvodnení jeho rozhodnutia povaţovať za správne a nie vytrhnuté len z kontextu, ako argumentuje prokurátor v jeho odvolaní. 6 2 To 6/2012 K zostávajúcim odvolacím námietkam prokurátora preto najvyšší súd môţe uţ len dodať, ţe síce súhlasí s názorom prokurátora o špecifikách dokazovania trestných činov korupcie, čo však neznamená, ţe v ich prípade by sa malo inak postupovať ohľadne uznania viny. Na tom samozrejme nemôţe nič zmeniť, ţe v predmetnej trestnej veci ide o „zrkadlový“ trestný čin k činu MVDr. P. K.. Ten bol však prerokovaný a rozhodnutý samostatne a nemohol byť predmetom preskúmania najvyšším súdom. Na základe uvedeného je teda moţné uzatvoriť, ţe pre uznanie viny len podozrenie nestačí. Vina obţalovanej musí byť jednoznačne preukázaná čo v tomto prípade nebolo. S týmto zistením prvostupňového súdu sa preto v plnom rozsahu stotoţňuje aj najvyšší súd, a preto o odvolaní prokurátora rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Po u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 26. februára 2013 JUDr. Peter K r a j č o v i č , v.r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková