1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovanej č. 4396002510/5465- 19647/Leg zo
2 písm. g/, h/ zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) vo výške 1.650 eur. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 19 ods. 1 písm. g/ a i/, § 78 ods. 2 písm. g/ a h/, § 79 ods. 2 a § 2 ods. 1 zákona o odpadoch vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného v správnom konaní včítane skutočnosti, ţe správny orgán po zrušení svojho prvého rozhodnutia vo veci rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zo 17. marca 2009 sp. zn. 5Sţp/2/2008 vo veci vydal rozhodnutie prvom stupni dňa 21. apríla 2010 a ţalovaný dňa 03. augusta 2010, ktoré rozhodnutia Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 23S/91/2010-63 z 24. novembra 2010 zrušil
2 písm. d/ OSP a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia týchto rozhodnutí bola nepreskúmateľnosť rozhodnutia čo do posúdenia dôvodov výšky pokuty a nedostatočné vymedzenie správnych deliktov, za ktoré bol ţalobca sankcionovaný v dôsledku nedostatočnej konkretizácie údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, keď uţ v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku Krajský súd v Banskej Bystrici zaujal stanovisko k ţalobným námietkam, ktoré sú v zásade rovnaké aj v tejto ţalobe, na ktorom zotrváva. Krajský súd mal za zrejmé, ţe rozhodnutie ţalovaného zo dňa
2 písm. g/, 3 5Sţp/2/2012 h/ zákona o odpadoch uţ len za to, ţe neviedol evidenciu o prevzatých odpadoch na Evidenčných listoch odpadu, v čom správny orgán vidí porušenie ustanovenia § 19 ods. 1 písm. g/ zákona o odpadoch a za skutok, ţe odmietol umoţniť Slovenskej inšpekcii ţivotného prostredia. Inšpektorát ţivotného prostredia Banská Bystrica vykonávajúcej štátny dozor v odpadovom hospodárstve výkon činností
1 písm. i/ zákona o odpadoch.
názoru krajského súdu vzhľadom na to, ţe správny orgán zistené porušenia kontrolou kvalifikoval za správne delikty v uţšom rozsahu ako v predchádzajúcom rozhodnutí, nemoţno správnemu orgánu vytknúť nesprávny postup pri ukladaní pokuty, ak uloţenie pokuty odôvodňoval len v súvislosti s kvalifikovanými správnymi deliktami. Rozhodujúcim sa teda stalo posúdenie, či bolo moţné uloţiť sankcionovanému subjektu pokutu za uvedené správne delikty, v súvislosti s dopustením sa ktorých správny orgán pristúpil k sankcionovaniu, a to bez ohľadu na ďalšie prípadné nedostatky. Ak správny orgán v novom rozhodnutí neuloţil pokutu ţalobcovi za porušenie povinnosti podať hlásenie zhodnocovania odpadov za rok 2005
2 vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 283/2001 Z. z. (ďalej len „vyhláška č. 283/2001 Z. z.“) vyhlášky č. 283/2001 Z. z., čo je porušením povinnosti ustanovenej v § 21 ods. 1 písm. g/ zákona o odpadoch, aj
názoru krajského súdu stáva sa irelevantným posudzovanie charakteru zariadenia ţalobcu z pohľadu, či sa jedná o zariadenie na zhodnocovanie, resp. na zneškodňovanie odpadov. Rovnako sa stáva bezpredmetnou otázka existencie takéhoto zariadenia. Krajský súd preto nepovaţuje za dôvodnú ţalobnú námietku ohľadom nedostatočného zistenia technologických zariadení ţalobcu. K ţalobnej námietke o nenaplnení subjektívnej stránky správnych deliktov, ktorých sa mal dopustiť ţalobca, tvrdiac, ţe nie je drţiteľom odpadu a v tej súvislosti tieţ námietky, ţe v danom prípade sa nejedná o odpad, krajský súd poukázal na to, ţe v zmysle§ 70 písm. c/ zákona o odpadoch rozhoduje v prípade pochybností, či vec je, alebo nie je odpadom, krajský úrad ţivotného prostredia. Krajský súd sa stotoţnil so záverom ţalovaného, ţe obvodný úrad ţivotného prostredia nie je oprávnený vydávať záväzné stanoviská ohľadom posúdenia určitej veci z hľadiska, či mu moţno priznať štatút odpadu, alebo nie. Pri výklade pojmu odpadu v zmysle § 2 ods. 1 zákona o odpadoch, sa krajský súd stotoţnil so stanoviskom ţalovaného, ţe prioritné je posudzovať, či vec spadá pod definíciu odpadu u toho, komu vec – odpad vzniká. Ak dodávateľ ţalobcu posúdil zvyšok z jeho výroby ako odpad a zakategorizoval ho pod príslušné katalógové číslo, ţalobca prevzatím takéhoto tovaru stáva sa nasledujúcim drţiteľom odpadu s povinnosťami pre neho z toho vyplývajúcimi v zmysle zákona o odpadoch. Aţ do začatia jeho zhodnocovania činnosťami vymenovanými
prílohy č. 2 4 5Sţp/2/2012 sa nakladá s ním ako s odpadom, aj keď v zmysle ustanovenia § 18 ods. 2 zákona o odpadoch, odpad určený na zhodnotenie je druhotnou surovinou. K tvrdeniu ţalobcu, ţe nemôţe ovplyvniť u dodávateľov skutočnosť, ţe dodávatelia predmet obchodovania evidujú ako odpad, krajský súd dodal, ţe ţalobca v rámci zmluvnej voľnosti v trhovom hospodárstve sám určuje, s kým a za akých podmienok bude vstupovať do obchodno-právnych vzťahov. Ţalobcovi, či uzavrie zmluvu s dodávateľom, ak predmetom obchodovania je odpadová drevná hmota, s ktorou ako s odpadom zaobchádza dodávateľ. Ak ţalobca takýto tovar (kvalifikovaný dodávateľom ako odpad) zakúpi, stáva sa nasledujúcim drţiteľom odpadu a vyplývajú z toho pre neho povinnosti v zmysle zákona o odpadoch. Vzhľadom na uvedené, sa krajský súd stotoţnil so stanoviskom ţalovaného, ţe v danom prípade nebola pochybnosť o tom, či odpadový materiál vznikajúci u pôvodcu je odpadom. Poukázal na to, ţe ţalobcom nebola spochybňovaná skutočnosť, ţe od dodávateľa nakupoval materiál takejto povahy, nerozporoval ani to, ţe prioritne sa posudzuje povaha odpadu u toho, u koho vzniká. Ţalobca mal preto povinnosť viesť evidenciu o prevzatých ostatných odpadoch na tlačivách Evidenčný list odpadu
1 vyhlášky č. 283/2001 Z. z.. Krajský súd povaţoval za irelevantné, pokiaľ ţalobca poukazoval na to, ţe nie je odpadom u ţalobcu ten istý materiál vzniknutý u neho, v jeho vlastnom výrobnom procese. Na tento sa vzťahuje iný právny reţim a tento skutočne môţe mať povahu vedľajšieho produktu. V danom prípade ţalobca bol sankcionovaný za to, ţe neviedol evidenciu o prevzatých ostatných odpadoch a skutočnosť, ţe prevzal takéto odpady bola nepochybne v konaní preukázaná. Súd preto nepovaţuje za správne tvrdenie v ţalobe, ţe ţalobca nevykupoval odpad a s odpadom ţiadnym spôsobom nenakladal. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, ţe ţalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 OSP). Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, ţe sa krajský súd dostatočne nevysporiadal so všetkými jeho námietkami uvedenými v ţalobe. Naďalej poukazoval na predchádzajúci zrušujúci rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 5Sţp/2/2008 zo
názoru ţalobcu totiţ najvyšší súd trval na nutnosti vykonania ohliadky technologických zariadení ţalobcu nielen z dôvodu pôvodného uloţenia pokuty v súvislosti s (ne)existenciou zariadenia na zhodnocovanie odpadov, ale najmä z dôvodu, ţe úradné listiny vydané Okresným úradom ţivotného prostredia vo Zvolene („Zápis“ zo dňa
názoru ţalobcu nezistil náleţité skutkový stav veci. Za najvýznamnejšiu ţalobnú námietku, s ktorou sa
názoru ţalobcu doteraz relevantne nevyporiadal tak ţalovaný, jeho prvostupňový správny orgán, ako ani krajský súd. Ţalobca povaţuje posúdenia existencie a samotného obsahu listín „Zápis“ zo dňa
ţalobcu existujú dva absolútne rozdielne právne názory správnych orgánov na identickú otázku, pričom však ani jeden z nich nemá kompetenciu posudzovať, či daná vec je alebo nie je odpadom. Poukazujúc na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 48/97 a nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 544/06, sp. zn. IV. US 150/01 a sp. zn. I. ÚS 163/02 namietal, ţe ak by aj bolo správne tvrdenie ţalovaného o tom, ţe konaním ţalobcu došlo k porušeniu povinností uloţených zákonom o odpadoch (čo však ţalobca naďalej rozporuje), nie je moţné neprihliadať na uvedené skutočnosti, ktoré jednoznačne potvrdzujú dobromyseľnosť ţalobcu pri konaní, za ktoré nám bola ţalovaným uloţená pokuta. 6 5Sţp/2/2012 Nesúhlasil s tvrdením krajského súdu ţe ţalobca „v rámci zmluvnej voľnosti v trhovom hospodárstve sám určuje, s kým a za akých podmienok bude vstupovať do obchodno-právnych vzťahov a ţe ak ţalobca takýto tovar (kvalifikovaný dodávateľom ako odpad) zakúpil, stáva sa nasledujúcim drţiteľom odpadu a vyplývajú z toho pre neho povinnosti v zmysle zákona o odpadoch“, majúc za to, ţe takýmto výkladom krajský súd zaloţil absolútnu objektívnu zodpovednosť subjektov práva za plnenie povinností
zákona o odpadoch. Naďalej mal za to, ţe podstatným pre rozlíšenie, či sa v konkrétnom prípade jedná o odpad alebo nie, musí byť len skutočný, fyzický stav materiálu, a nie to, akým spôsobom si ho dodávateľ materiálu zaeviduje.
ţalobu krajský súd v danom prípade zamenil subjektívnu skutočnosť (t. j., ţe dodávateľ ţalobcu drevnú hmotu evidoval ako odpad) za objektívnu zodpovednosť bez moţnosti liberácie, pričom ţiadne zákonné ustanovenie neukladá výkupcovi drevnej hmoty povinnosť vyţadovať od predávajúceho podklady o tom, či, a ak áno ako, si predajca predávanú drevnú hmotu kategorizoval a viedol. V tomto smere sa rozhodnutie krajského súdu javí byť čisto formalistickým výkladom zákona. Poukázal na to, ţe ani v správnom poriadku ani v zákone o odpadoch je pri objektívnej zodpovednosti ustanovené, ţe sa jej nemoţno zbaviť. Mal za to, ţe pokiaľ je v danom prípade nesporné, ţe Okresný úrad ţivotného prostredia vo Zvolene k vykupovanej drevnej hmote opakovane vydal oficiálne stanovisko, ţe nejde o odpad, ale o drevnú surovinu, a taktieţ ani nie je rozhodnutím Krajského úradu ţivotného prostredia objektivizované, či v danom prípade je vykupovaná drevná hmota odpadom alebo nie, neboli danom prípade naplnené podmienky na to, aby mu bola uloţená pokuta.
názoru ţalobcu je v jednoznačnom rozpore so zásadou materiálnej rovnosti a legitímnymi očakávaniami subjektov práva, ak jeden správny orgán činnosť právnickej osoby povolí a kvalifikuje ako súlade so zákonom, pričom následne iný správny orgán tú istú činnosť vyhodnotí ako porušenie zákona a za toto údajné porušenie zákona udelí pokutu. S poukazom na § 73 ods. 2 zákona o odpadoch povaţoval za potrebné uviesť, zákon o odpadoch s uloţením sankcie ani v kaţdom prípade nepočíta, a preto, aj v prípade ak porušenie povinností uloţených zákonom o odpadoch bolo zistené, nemusí správny orgán uloţiť pokutu. Opätovne poukazoval na to, ţe kontrola v jeho spoločnosti bola vykonaná z dôvodu preskúmania dodrţiavania povinností prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov
zákona o odpadoch v celom pôvodnom správnom konaní (pred zrušujúcim rozsudkom najvyššieho súdu) aj zistené porušene zákona o odpadoch bolo odôvodnené tým, 7 5Sţp/2/2012 ţe k porušeniu zákona došlo v súvislosti s existenciou zariadenia na zhodnocovanie odpadov. Ako náhle najvyšší súd tieto porušenia spochybnil a uloţil vykonať ďalšie dokazovanie, Inšpektorát ţivotného prostredia Banská Bystrica uţ vytýka úplne iné údajné porušenia zákona o odpadoch, ktoré sa ale vôbec nezakladajú na existencii zariadenia na zhodnocovanie odpadov. Mal za to, ţe správne konanie vedené ţalovaným, resp. jeho prvostupňovým správnym orgánom, vedené po zrušujúcom rozsudku najvyššieho sudu , javí znaky šikanózneho výkonu právomoci správneho orgánu. Ţalobca sa domnieva, ţe správny orgán po tom, ako súd zruší jeho rozhodnutie, nemôţe bez ďalšieho zmeniť svoje pôvodné rozhodnutie a zrazu uloţiť pokutu za úplne iné porušenia zákona neţ uloţil pôvodne. Súc presvedčený, ţe za daného stavu musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané, ţe ţalobcom vykupovaný tovar je odpadom, pričom z uţ uvedených dôvodov mal za to, ţe túto skutočnosť je moţné objektivizovať len ohliadkou dodával materiálu, prípadne rozhodnutím krajského úradu ţivotného prostredia. Ţiadny takýto dôkaz však ţalovaný v správnom konaní neprodukoval. Ţiadal preto rozsudok krajského súdu zmeniť, rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť ţalovanému na ďalšie konanie. Zároveň uplatnil náhradu trov konania, avšak bez bliţšieho vyčíslenia. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie uviedol, ţe trvá na svojom stanovisku, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aj vo svojom vyjadrení k ţalobe. Obhliadku technologických zariadení ţalovaný povaţoval za nadbytočný a nepotrebný krok pre potreby zisťovania, či sa do zariadenia ţalobcu prijíma odpad. Ako ďalší dôvod, prečo je ţalovaný stále rovnakého názoru je fakt, uviedol, ţe len obhliadkou technologického zariadenia bez posúdenia dokumentácie o preberanej odpadovej drevnej surovine nemôţe dôjsť k jednoznačnému objasneniu skutkového stavu veci, tak, ako to poţaduje správny poriadok. Z dôvodu, ţe prvostupňový správny orgán, na základe opätovného posúdenia veci, neuloţil ţalobcovi pokutu za kontrolou zistené porušenia, týkajúce sa zariadenia na zhodnocovanie odpadov, bola obhliadka technologického zariadenia ţalobcu nedôvodná. Aj napriek nevykonaniu tejto obhliadky prvostupňový správny orgán vykonal došetrovanie v predmetnej veci a zaobstaral dostatočné dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú, ţe do prevádzky ţalobcu bol prijímaný odpad. 8 5Sţp/2/2012 Námietka ţalobcu, ţe prvostupňový správny orgán si nezaobstaral rozhodnutie krajského úradu ţivotného prostredia, či sa v prípade ţalobcu jedná o príjem odpadu, nie je preto
ţalovaného opodstatnená. Prvostupňový správny orgán vykonal šetrenie v tejto veci u ţalobcovho dodávateľa drevného odpadu, pričom bez akýchkoľvek pochybností zistil na základe listinných dôkazov, ţe sa jedná o odpad. Z tohto dôvodu ţalovaný povaţoval rozhodovanie krajského úradu ţivotného prostredia v súlade s § 70 písm. c/ zákona o odpadoch, teda „v prípade pochybností“ bolo nadbytočné a neúčelné. Ţalovaný tieţ skonštatoval, ţe napriek skutočnosti, ţe Obvodný úrad ţivotného prostredia Zvolen vykonal u odvolateľa štátny dozor, týkajúci sa odpadového hospodárstva, záver jeho „Zápisu“ zo dňa 30. júna 2005, ktorým zovšeobecnil to, ţe všetky „odpadové materiály“. Prijímané do výrobného zariadenia odvolateľa nie sú odpadom, nie je moţné pokladať za všeobecne platný. Ak ţalobca do svojich výrobných zariadení nechcel odpad preberať, mal svoju vstupnú surovinu odoberať len od dodávateľov, ktorí vedľajší produkt svojej výroby ako odpad neklasifikovali. Poukázal na to, ţe základe judikatúry Európskeho súdneho dvora bolo komisiou Európskych spoločenstiev vydané Výkladové oznámenie o odpade a vedľajších výrobkoch č. KOM
tohto výkladového oznámenia je nevyhnutné vykonať u pôvodcu odpadového materiálu, nakoľko tento má najviac informácií o odpadovom materiáli a moţnostiach jeho vyuţitia. V tomto konkrétnom prípade bol odpadový materiál u pôvodcu jednoznačne a nespochybniteľné zaradený ako odpad, a teda odvolateľ nemal právo svojvoľne meniť jeho štatút a prehlásiť ho za materiál. Z vyššie uvedeného
ţalovaného vyplýva, ţe prebratím odpadovej drevnej štiepky do zariadenia ţalobcu sa tento stal drţiteľom odpadu so všetkými povinnosťami, ktoré z toho vyplývajú.
ţalovaného je ţalobca subjektom skutkovej podstaty správneho deliktu neplnenia evidenčnej povinnosti za prebraté odpady, a rovnako je takýmto subjektom aj vo veci porušenia § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o odpadoch, nakoľko bolo dodatočným šetrením jednoznačne preukázané, ţe ţalobca sa stal drţiteľom odpadu. Pre uloţenie pokuty je podstatný zistený skutkový stav a jeho nesúlad splatnými právnymi predpismi. Následne, po zistení porušenia konkrétnej povinnosti vyplývajúcej 9 5Sţp/2/2012 zo zákona o odpadoch sa taxatívne ukladá pokuta
To znamená, ţe pokutu nie je moţné neuloţiť. Poukázal pritom i na ustanovenie § 73 ods. 2 zákona o odpadoch majúc za to, ţe ţalobcovi správne uloţil priamo pokutu. Ţalovaný bol toho názoru, ţe prvostupňový správny orgán správne pochopil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď tento nespochybnil fakt, ţe ţalobca je drţiteľom odpadu, a čo bolo šetrením aj preukázané. Preto prvostupňový správny orgán vykonal ešte potrebné došetrenia, ktoré jednoznačne tento fakt potvrdili. Nemoţno preto
ţalovaného hovoriť o účelovom postupe prvostupňového správneho orgánu. Konanie ţalobcu
názoru ţalovaného naplnilo všeobecné znaky správneho deliktu, preto ţalovaný povaţuje jeho odvolanie, vrátane poţiadavky na náhradu trov konania za neodôvodnené. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu je dôvodné.
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V intenciách ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP „Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“ sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Správne súdnictvo zabezpečuje kontrolu zákonnosti rozhodnutia. Keďţe súd nie je oprávnený rozhodnúť vo veci samej, je pre posúdenie veci rozhodujúci právny (ale aj skutkový) stav v čase rozhodovania správneho orgánu (§ 250i ods. 1 veta prvá OSP). 10 5Sţp/2/2012
2 OSP ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy. Citované ustanovenie § 250i ods. 2 OSP je faktickou transpozíciou poţiadavky tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závaţnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne deficity, môţe reagovať jednak tým, ţe uloţí správnemu orgánu ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy je zaloţený i na zistení vady v procesnom postupe alebo rozhodnutí (§ 250i ods. 3 OSP). Pokiaľ takáto vada nie je súdom zistená znamená to, ţe správnym orgánom pouţitý procesný postup, zistenie skutkového stavu a následná aplikácia hmotnoprávneho predpisu. Ak takáto vada zistená je, súd v zmysle § 250i ods. 3 OSP vţdy skúma, či táto vada mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie ţalovanej, ktorým zamietla odvolanie ţalobcu a potvrdila rozhodnutie Slovenskej inšpekcie ţivotného prostredia, Inšpektorát ţivotného prostredia Banská Bystrica č. 4396301211/4211-8505/Slo z 22. marca 2011. Týmto rozhodnutím (tretím v poradí) bola ţalobcovi uloţená pokuta
2 písm. g/, h/ zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) vo výške 1.650 eur. Pokuta bola uloţená za kontrolou zistené nedodrţiavanie právnych predpisov ustanovení zákona o odpadoch a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov odpadového hospodárstva v kontrolovanom období od
1 vyhlášky č. 283/2001 Z. z., čo je porušením povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 1 písm. g/ zákona o odpadoch. Dôvodom pre uloţenie pokuty bolo i to, ţe ţalobca pri výrobe drevotrieskových dosiek vyuţíval aj piliny a odrezky prevzaté (vykupované) od iných subjektov, a ţe v čase kontroly (
1 písm. g/ zákona č. 223/2001 Z. z. uloţená pokuta vo výške 5.000 Sk za porušenie povinnosti podať hlásenie zhodnocovania odpadov za rok 2005
2 vyhlášky č. 283/2001 Z. z., čo je porušením povinnosti ustanovenej v § 21 ods. 1 písm. g/ cit. zákona, a ďalej 2.
2 písm. g/ a h/ zákona č. 223/2001 Z. z. uloţená pokuta vo výške 110.000 Sk - za porušenie povinnosti viesť evidenciu odpadov prevzatých na zhodnocovanie na Evidenčných listoch odpadu
1 vyhlášky č. 283/2001 Z. z., čo je porušením ustanovením § 21 ods. 1 písm. f/ cit. zákona, 12 5Sţp/2/2012 - za odmietnutie umoţnenia orgánu ţalovaného výkonu činností štátnemu dozoru
1 písm. i/ zákona č. 223/2001 Z. z., čo je porušením ustanovenia § 21 ods. 1 písm. i/ cit. zákona, - za nevedenie Evidenčného listu zariadenia na zhodnocovanie odpadov
2 vyhlášky č. 283/2001 Z. z., čo je porušením ustanovenia § 21 ods. 1 písm. f/ zákona č. 223/2001 Z. z. a - za nevedenie prevádzkovej dokumentácie
1 vyhlášky č. 283/2001 Z. z., čo je porušením ustanovenia § 21 ods. 1 písm. e/ cit. zákona. Toto rozhodnutie ţalovaného napadol ţalobca na Krajskom súde v Banskej Bystrici ţalobou doručenou na súd
2 písm. c/ OSP a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 242,91 eura na účet jeho právneho zástupcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom zrušujúcom rozhodnutí vyslovil závery, na ktoré je potrebné znova poukázať ich citovaním: „Ţalobca vo svojom odvolaní (a to aj počas správneho konania v odvolaní doručenom dňa 06. júla 2007) predovšetkým namietal, ţe zariadenie, na ktoré bolo vydané rozhodnutie o súhlase s prevádzkou ako zariadenie na zhodnocovanie odpadov, uţ neexistuje. Preto pre riadne zistenie skutkového stavu bolo
jeho názoru absolútne nevyhnutné oboznámiť sa s novými zariadeniami a s tým, či tieto zariadenia zneškodňujú alebo zhodnocujú odpad, čo však ţalovaný vôbec nevykonal, a preto nedostatočne zistil skutkový stav, čo je v rozpore s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Najvyšší súd v súvislosti s touto námietkou dáva do pozornosti dva úradné listy, ktoré podporujú tento záver ţalobcu, a to „Zápis“ z 30. júna 2005 a „Odpoveď“ z 29. októbra 2007. Navyše pre najvyšší súd je zaráţajúce, ţe tieto listiny s úradným obsahom sa v základnom spise nenachádzajú. 13 5Sţp/2/2012 V ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku je zvýraznená zásada materiálnej pravdy,
ktorej je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Prvostupňový správny orgán vytýkal ţalobcovi najmä porušenie povinností
1 písm. f/ a g/ zákona č. 223/2001 Z. z.. Avšak adresátom povinnosti uvedenej v ust. § 21 zákona č. 223/2001 Z. z. v znení platnom v čase vynesenia napadnutého rozhodnutia je vţdy prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov. Preto, aby bola naplnená skutková podstata priestupku kladeného za vinu ţalobcovi, bolo nutné zo strany správneho orgánu preukázať, ţe ţalobca spĺňa všetky podmienky zákonom vymedzené na takto špeciálny subjekt skutkovej podstaty.
16 zákona č. 223/2001 Z. z. v hore cit. znení zariadením na zhodnocovanie odpadov je zariadenie určené na výkon aspoň jednej z činností uvedených v prílohe č. 2, ktoré je tvorené technickou jednotkou so súborom strojov a zariadení prevádzkovaných
dokumentácie k nim, pričom činnosti nimi vykonávané navzájom súvisia a majú technickú nadväznosť; ak je takéto zariadenie vzhľadom na jeho konštrukčné riešenie pevne spojené so stavbou, za zariadenie na zhodnocovanie odpadov sa povaţuje aj priestor, v ktorom sa zariadenie nachádza. Za zariadenie na zhodnocovanie odpadov sa nepovaţuje zariadenie, ktorého ročná produkcia kompostu neprevyšuje 10 ton.
17 zákona č. 223/2001 Z. z. v hore cit. znení zariadením na zneškodňovanie odpadov je zariadenie určené na výkon aspoň jednej z činností uvedených v prílohe č. 3, ktoré je tvorené technickou jednotkou so súborom strojov a zariadení prevádzkovaných
dokumentácie k nim, pričom činnosti nimi vykonávané navzájom súvisia a majú technickú nadväznosť; ak je takéto zariadenie vzhľadom na jeho konštrukčné riešenie pevne spojené so stavbou, za zariadenie na zneškodňovanie odpadov sa povaţuje aj priestor, v ktorom sa zariadenie nachádza. Z obidvoch zákonných definícií nado všetky pochybnosti vyplýva záver, ţe správny orgán musí vţdy u kaţdého zariadenia preveriť jeho určenie predtým, ako vysloví, ţe ide o zariadenie alebo na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov. Uvedený postup správny orgán v danej veci nedodrţal, a preto jeho záver o porušení povinnosti ustanovenej v § 21 zákona č. 223/2001 Z. z. ţalobcom je predčasný a bez právneho základu. Navyše, záver správneho orgánu, ţe ţalobca pri svojej výrobe vyuţíval zariadenie určené na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov, spochybňujú samotné listiny správneho orgánu, a to „Zápis z pracovného jednania“ v spoločnosti Bučina DDD, s. r. o. 14 5Sţp/2/2012 Zvolen konaného dňa
2 písm. d/ OSP a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia čo do posúdenia dôvodov výšky pokuty a vymedzenie správnych deliktov, za ktoré bol ţalobca sankcionovaný v dôsledku nedostatočnej konkretizácie údajov obsahujúcich popis skutku s uvedení a spôsobu jeho spáchania, ani v rozhodnutiach, ktoré sú predmetom tohto preskúmavacieho konania, sa napriek viazanosti právnym názorom súdu (§ 250ja ods. 4 OSP) právnym názorom najvyššieho súdu vyslovenom v zhora citovanom rozsudku dôsledne neriadil a neriadil sa ním zjavne účelovo ani v rozhodnutiach, ktoré sú predmetom preskúmania súdom v tejto veci. Na tom nič nemení ani skutočnosť, ţe uloţil ţalobcovi pokutu za všetky porušenia zákona ako v pôvodnom (prvom) rozhodnutí. Predovšetkým sa nemoţno stotoţniť s názorom ţalovaného, ţe prvostupňový správny orgán vykonaním šetrenia u ţalobcovho dodávateľa drevného odpadu bez akýchkoľvek pochybností zistil na základe listinných dôkazov, ţe sa jedná o odpad a ţe z tohto dôvodu treba povaţovať rozhodovanie krajského úradu ţivotného prostredia (od 01. januára 2013 15 5Sţp/2/2012 obvodného úradu ţivotného prostredia v sídle kraja - § 3 ods. 1 zákona č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v súlade s § 70 písm. c/ zákona o odpadoch za nadbytočné a neúčelné. Tvrdenie ţalovaného, ţe posúdenie a rozhodnutie, či je vec odpadom alebo nie, musí prioritne vychádzať z miesta vzniku príslušného (odpadového) materiálu, t. j. celé posúdenie a postup
výkladového oznámenia je nevyhnutné vykonať u pôvodcu odpadového materiálu, nakoľko tento má najviac informácií o odpadovom materiáli a moţnostiach jeho vyuţitia, nevyplýva explicitne zo ţiadneho ustanovenia zákona o odpadoch ani príslušných prevzatých smerníc Európskej únie (Príloha 1a k zákonu o odpadoch). Pokiaľ ţalovaný poukazuje na výkladové oznámenie z
1 zákona o odpadoch odpadom je hnuteľná vec, ktorej sa jej drţiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť. Drţiteľ odpadu je pôvodca odpadu alebo fyzická osoba, alebo právnická osoba, u ktorej sa odpad nachádza (§ 2 ods. 3 zákona o odpadoch). V ustanovení § 2b zákon odpadoch s účinnosťou od 01. januára 2013 v súlade s príslušnými smernicami definuje stav konca odpadu.
1 zákona o odpadoch niektorý špecifický odpad prestáva byť odpadom, ak prejde niektorou činnosťou zhodnocovania vrátane recyklácie a spĺňa osobitné kritériá, ak boli ustanovené. Niektorý špecifický odpad prestáva byť odpadom aj vtedy, ak prejde prípravou na opätovné pouţitie alebo sa odovzdá ako odpad vhodný na vyuţitie v domácnosti (§ 19 ods. 8). Ustanovenie odseku 1 sa vtedy nepouţije (§ 2b ods. 2 zákona o odpadoch). Odpad, ktorý prestáva byť odpadom
odsekov 1 alebo 2, prestáva byť odpadom aj na účely cieľov zhodnocovania a recyklácie ustanovených v tomto zákone alebo v osobitnom predpise (§ 2b ods. 3 zákona o odpadoch). 17 5Sţp/2/2012 Najvyšší súd poukazuje i na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc, ktorá vo svojom článku 6 ods. 1 najnovšie definuje, ţe niektorý špecifický odpad prestáva byť odpadom v zmysle článku 3 bodu 1, ak prejde činnosťou zhodnocovania vrátane recyklácie a spĺňa osobitné kritériá, ktoré sa vypracujú v súlade s týmito podmienkami:
právnej normy, ktorá je výhodnejšia pre zodpovednú osobu. Trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší, sa vzťahuje aj na správne delikty, a to aj v prípade ako 18 5Sţp/2/2012 to zákon výslovne neustanovuje. Povinnosť aplikácie tejto zásady vyplýva priamo z ústavy (k tomu pozri bliţšie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sţf 32/2007 z
3 veta prvá OSP napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Správne orgány v ďalšom konaní v zmysle zrušujúcich rozsudkov najvyššieho súdu doplnia dokazovanie predovšetkým sa náleţite a bez rozporov vyporiadajú s námietkou 19 5Sţp/2/2012 ţalobcu, ţe vykupované drevné komponenty nie sú odpadom, ale drevnou surovinou, a v tomto smere odstránia akékoľvek pochybnosti vyţiadaním stanoviska príslušného orgánu
c/ zákona odpadoch a v prípade ich pretrvávania aj ohliadkou (§ 38 správneho poriadku), ako to uţ uloţil najvyšší súd v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku. Aţ po ustálení povahy ţalobcom vykupovaného materiálu môţe (či tento naďalej sleduje reţim odpadu) správne orgány môţu pristúpiť k posúdeniu porušenia príslušných ustanovení zákona o odpadoch (§ 19 ods. 1 písm. g/ a i/ zákona o odpadoch), keď pri prípadnom uloţení sankcie sú povinné zohľadniť aj generálne pravidlo zakotvené v ustanovení § 73 ods. 2 zákona o odpadoch. Najvyšší súd opätovne dáva správnym orgánom do pozornosti ţe v zmysle § 250ja ods. 4 OSP sú viazané právnym názorom najvyššieho súdu a ţe táto viazanosť právnym názorom súdu je právna i skutková a vzťahuje sa na postup správneho orgánu. O náhrade trov konania pred súdom najvyšší súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP s tým, ţe v súdnom konaní úspešnému ţalobcovi patrila náhrada jeho trov, avšak ţalobca náhradu trov konania najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia nevyčíslil, a vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia (§ 151 ods. 1 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), mohol mu najvyšší súd priznať ich náhradu iba za súdny poplatok za ţalobu a za odvolanie vo výške 132 eur, nakoľko iné trovy z obsah spisového materiálu nevyplývaj (§ 151 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Najvyšší súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, ţe nebol povinný v zmysle § 151 ods. 4 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP vyzývať ţalobcu na vyčíslenie trov, nakoľko rozsudok bol v danej veci verejne vyhlásený, o čom boli účastníci zákonným spôsobom upovedomení (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP). Náhradu trov konania ţalovaný zaplatí na účet právneho zástupcu ţalobcu
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.