← Slovensko

o určenie neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávky

Najvyšší súd Slovenskej republiky 6 Cdo 28/2012 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., so sídlom v Košiciach, Komenského 50, IČO: 36570460, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, proti ţalovaným : 1/ Druţstvo podielnikov Lomné, so sídlom Lomné 82, IČO: 31701094, zastúpenej advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS so sídlom v Bratislave, Karadţičova 10, 2/ EKO PD Niţná Olšava, s.r.o., so sídlom Niţná Olšava 106, IČO: 36501280, 3/ Podielnické druţstvo Bukovce, so sídlom Bukovce 130, IČO: 31720307, 4/ Poľnohospodárske druţstvo Tokajík, so sídlom Niţná Olšava 106, IČO: 00204692, 5/ Druţstvo ROVNOSŤ Mestisko, so sídlom Mestisko, IČO: 31687229, 6/ AGRO EKO SLUŢBY, s.r.o., so sídlom Bukovce 130, IČO: 36447129, 7/ Poľnohospodárske druţstvo Šarišské Čierne, so sídlom Šarišské Čierne, IČO: 00696889, 8/ EKOPRODUKT Brusnica s.r.o., so sídlom Brusnica 95, IČO: 36479896, 9/ AGRO RASLAVICE, s.r.o., so sídlom Raslavice, Čergovská 583, IČO: 36470171, 10/ Druţstvo podielnikov Ladomirová "v likvidácii", so sídlom Ladomirová, IČO: 31714102, 11/ Anna Ţáková, so sídlom Ladomirová 118, IČO: 42028469, 12/ Roľnícke druţstvo "Jakubovany", so sídlom Jakubovany 189, IČO: 36470201, 13/ Poľnoprodukt, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Svidník, Víta Nejedlého 677/1, IČO: 31702015, 14/ OOS, spol. s r.o., so sídlom Malá Ida, Tulipánová 17, IČO: 36174262, 15/ BLUECUBE, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadţičova 10, IČO: 44079583, o určenie neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávky a iné, vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 3 C 91/2009, o dovolaní ţalovaného 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z

  1. septembra 2011 sp.zn. 13 Co 35/2011, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovaného 1/ o d m i e t a. 2 6 Cdo 28/2012 Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Svidník uznesením z
  2. apríla 2011 č.k. 3 C 91/2009-529 zastavil konanie o návrhu ţalobcu, ktorým sa domáhal proti ţalovaným 1/ aţ 15/ určenia neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávky, a to, aby určil neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávok a neplatnosť oznámení o ich postúpení uzavretých medzi ţalovanými 1/ aţ 6/ ako postupcami a ţalovanou 14/ ako postupníkom, ďalej neplatnosti zmlúv o postúpení tých istých pohľadávok medzi ţalovanou 14/ ako postupcom a ţalovanou 15/ ako postupníkom a ďalej vyslovenia neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok medzi ţalovaným 7/ aţ 13/ ako postupcami a ţalovanou 15/ ako postupníkom. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe pred Okresným súdom Košice I prebiehajú skôr začaté konania (okresný súd ich spojil do jedného konania vedeného pod sp.zn. 26 Cb 200/2007), v ktorých sa ţalovaní (v postavení ţalobcov) domáhajú proti ţalobcovi (v postavení ţalovaného) ako nájomcovia pozemkov dotknutí príslušnými rozhodnutiami vydanými Okresným úradom Stropkov, odbor ţivotného prostredia o určení pásiem hygienickej ochrany pre vodné zdroje (zák.č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon)), náhrady majetkovej ujmy za obmedzenie hospodárenia na pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle § 28 ods. 6 zák.č. 184/
  3. Dospel k záveru, ţe ţaloba o neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávok podaná na Okresnom súde Svidník a ţaloby na splnenie povinnosti podané na Okresnom súde Košice I, sú vo vzťahu ţaloby o určenie (§ 80 písm. c/ O.s.p.) a ţaloby na plnenie (§ 80 písm. b/ O.s.p.). Pre vzájomný vzťah určovacej ţaloby a ţaloby na plnenie zásadne platí, ţe ţaloba o určenie nemá opodstatnenie tam, kde moţno ţalovať na splnenie povinnosti a ani tam, kde určovacia ţaloba (ţaloba o určenie neplatnosti zmluvy) „rieši len predbeţnú otázku pre iné súdne konanie“. V danom prípade otázku platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok (platnosti oznámení o postúpení pohľadávok) si musí vyriešiť súd priamo v konaní o ţalobe na plnenie, čiţe Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp.zn. 26 Cb 200/
  4. Keďţe tieto ţaloby boli podané na súd skôr, neţ ţaloba o určenie neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok a „majú základ z predmetných zmlúv o postúpení pohľadávok“, dospel k záveru, ţe v tomto konaní prejednaniu ţalobného návrhu bráni prekáţka skôr začatého konania (§ 83 O.s.p.), na ktorú musí súd prihliadnuť ex offo v kaţdom štádiu konania. Keďţe ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, 3 6 Cdo 28/2012 konanie v tejto veci podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. zastavil. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Krajský súd v Prešove uznesením z
  5. septembra 2011 sp.zn. 13 Co 35/2011 na odvolanie ţalobcu rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe prekáţka začatého súdneho konania vzniká, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. V posudzovanej veci je predmetom konania určenie neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávky, resp. určenie neplatnosti oznámení o postúpení pohľadávok a v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 26 Cb 200/2007 je predmetom konania ţaloba o náhradu majetkovej ujmy z titulu obmedzenia hospodárenia na pozemkoch (ich častiach) spadajúcich do ochranných pásiem vodných zdrojov. Dospel preto k záveru, ţe v tomto konaní ide o iný predmet konania, neţ vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 26 Cb 200/
  6. Chýba preto jeden zo znakov vzniku prekáţky litispendencie. Navyše, v oboch konaniach nevystupujú rovnakí účastníci, lebo v konaní na Okresnom súde Košice I ide o iný počet ţalobcov, neţ počet ţalovaných v tomto konaní a ani procesné postavenie účastníkov v konaniach na oboch súdoch nie je rovnaké (v konaní na Okresnom súde Košice I je ţalovaným Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom v Košiciach, a v konaní na Okresnom súde Svidník je tento v postavení ţalobcu). Okresný súd preto nesprávne rozhodol, ak konanie v tejto veci zastavil z dôvodu prekáţky tzv. litispendencie pre skôr začaté konania, v súčasnosti vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 26 Cb 200/
  7. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie ţalovaný 1/. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odôvodnil ho v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v nadväznosti na ustanovenie § 237 písm. d/ O.s.p. Uviedol, ţe krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, ţe v tejto veci v porovnaní s vecou vedenou na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 26 Cb 200/2007, nejde o totoţnosť osôb a totoţnosť predmetu konania. Podľa právnej teórie, ale aj ustálenej judikatúry konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď majú tie isté osoby v rôznych súdnych konaniach rozdielne procesné postavenie (v jednom konaní vystupujú ako ţalobcovia a v druhom ako ţalovaní) a aj vtedy, keď v konaní vystupujú právni nástupcovia osôb, ktoré boli účastníkmi konania. Nesprávna je preto argumentácia odvolacieho súdu týkajúca sa totoţnosti osôb, 4 6 Cdo 28/2012 podľa ktorej v konaní na Okresnom súde Košice I ide o iný počet ţalobcov, neţ počet ţalovaných v tomto konaní a ţe ani procesné postavenie účastníkov v konaniach na oboch súdoch nie je rovnaké. Pokiaľ ide o totoţnosť predmetu konania uviedol, ţe o rovnaký nárok ide vtedy, ak je vyvodzovaný v oboch konaniach z rovnakých skutkových tvrdení a okolností. Poukázal na to, ţe ţaloba na plnenie vytvára pre neskôr podanú určovaciu ţalobu prekáţku litispendencie, ak ide o rovnaké subjektívne právo. V danom prípade predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 26 Cb 200/2007 je zaplatenie pohľadávok postúpených na ţalovaného 15/ na základe zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorých platnosť ţalobca napáda v tomto konaní. V súdnom konaní o určenie neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok ide teda v porovnaní s predmetom konania vedenom na Okresnom súde Košice I o rovnaký nárok, vyvodzovaný z rovnakých skutkových okolností. V danom prípade je preto daná negatívna procesná podmienka – prekáţka litispendencie, ktorá bráni prejednaniu a rozhodnutiu o veci v tomto konaní. Napadnuté rozhodnutie povaţoval za nesprávne, nezákonné a arbitrárne aj z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Uviedol, ţe v danom prípade nejde o rovnakých účastníkov, resp. ich právnych nástupcov, lebo v tomto konaní ţalovaný 14/ OOS, spol. s r.o., so sídlom Malá Ida, nikdy nebol účastníkom konania vedeného pred Okresným súdom Košice I. Nejde ani o totoţnosť predmetu konania, lebo ţalobný petit je v oboch konaniach úplne odlišný a v kaţdom konaní ţalobca uplatňuje iný procesný nárok a domáha sa poskytnutia odlišného druhu súdnej ochrany. Navyše, ak je predmetom určovacej ţaloby určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorá otázka je posudzovaná v konaní o ţalobe na plnenie „iba“ ako prejudiciálna otázka, potom sa povyšuje úsudok súdu o otázke platnosti právneho úkonu v konaní na plnenie nad jej meritórne prejednanie, čo je v rozpore s účelom občianskeho súdneho konania. Povaţoval preto rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. 5 6 Cdo 28/2012 Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolateľ v prejednávanej veci napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté uznesenie, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), resp. ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c)] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.). V posudzovanej veci dovolateľ napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd týmto zrušujúcim uznesením nezmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa (neupravil v porovnaní s ním inak práva a povinnosti účastníkov konania). Takéto (zrušujúce) uznesenie odvolacieho súdu nie je zmeňujúcim uznesením v zmysle § 239 ods. 1 O.s.p.; dovolanie proti nemu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nie je prípustné. Keďţe nejde ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, prípustnosť dovolania ani podľa § 239 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy. So zreteľom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád zakladajúcich tzv. zmätočnosť, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadami vymenovanými v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (tieţ uzneseniu) odvolacieho 6 6 Cdo 28/2012 súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ základá prípustnosť dovolania predovšetkým na ustanovení § 237 písm. d/ O.s.p. z dôvodu, ţe o tej istej veci uţ prebiehalo na súde iné konanie. Okrem toho namietal aj vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. pre nedostatok dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolací súd sa preto osobitne zaoberal uvedenými námietkami dovolateľa. Podľa § 83 O.s.p. začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Prekáţka začatej veci (§ 83 O.s.p.) je daná vtedy, ak v novom konaní ide o tú istú vec, teda o to isté, o čo ide v inom konaní. Totoţnosť veci v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia charakterizujú určité znaky, ktoré ak má ísť o prekáţku litispendencie, musia byť splnené súčasne. Sú nimi totoţnosť predmetu konania a totoţnosť osôb. Totoţnosť predmetu je daná len vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok ako v konaní skôr začatom, t.j. o nárok zaloţený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Čo do totoţnosti osôb, konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania (či uţ z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Z hľadiska totoţnosti osôb nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní ţalobcom, je ţalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie ţalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako ţalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie ţalovaného). Pokiaľ z uvedených znakov chýba čo i len jeden, nejde o tú istú vec, takţe prebiehajúce iné konanie v takom prípade nemôţe pre neskoršie konanie zakladať prekáţku začatej veci. Vo vzájomnom vzťahu určovacej ţaloby a ţaloby na splnenie povinnosti platí, ţe ţaloba na plnenie je prekáţkou litispendencie pre určovaciu ţalobu, ak má byť predmetom určenia právny vzťah alebo právo, z ktorého bolo ţalované na splnenie povinnosti. 7 6 Cdo 28/2012 V danom prípade pred Okresným súdom Košice I prebiehajú skôr podané konania (okresný súd ich spojil do jedného konania vedeného pod sp.zn. 26 Cb 200/2007), v ktorých sa v tomto konaní ţalovaní (ich právny nástupca ţalovaný 15/) v pozícii ţalobcov (okrem ţalovaného 14/ O.) domáhajú proti ţalobcovi v pozícii ţalovaného ako nájomcovia pozemkov náhrady majetkovej ujmy v zmysle § 28 ods. 6 vodného zákona. Predmetom uvedeného konania je teda nárok na náhradu majetkovej ujmy, základ ktorého spočíva v obmedzení hospodárenia na pozemkoch (jeho častiach) v ochranných pásmach vodárenských zdrojov. Ochranné pásma vodárenského zdroja určí v rozhodnutí príslušný orgán na návrh povinnej osoby. Ustanovia sa ním hranice a spôsob ochrany, najmä zákazy alebo obmedzenia činností poškodzujúce alebo ohrozujúce mnoţstvo a kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť vody vodárenského zdroja, ako aj technické úpravy, ktoré sa majú v ochrannom pásme vykonať. Naproti tomu v tomto konaní sa ţalobca domáha proti ţalovaným 1/ aţ 15/ určenia neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávky (neplatnosti oznámení o postúpení pohľadávky) z dôvodu, ţe zmluvy (oznámenia) sú neurčité a nezrozumiteľné (§ 37 OZ) a ţe pohľadávku postúpil postupca, ktorý v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky nebol jej veriteľom, čo je v rozpore so zákonom, v tomto prípade s § 524 ods. 1 OZ. Základom tejto ţaloby sú teda tvrdenia ţalobcu, ţe pohľadávka nie je dostatočne individualizovaná a ţe ţalovaní 1/ aţ 14/ neboli oprávnení pohľadávku na náhradu majetkovej ujmy postúpiť ţalovanému 15/ (náhrada patrí len vlastníkovi pozemku). Z uvedeného je zrejmé, ţe v tomto konaní nejde o rovnaký (ten istý) nárok v porovnaní s nárokom, ktorý je predmetom konania vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 26 Cb 200/
  8. V tomto konaní ide totiţ o nárok zaloţený na úplne inom právnom dôvode, vyplývajúci z úplne odlišných skutkových okolností, neţ tomu je v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I. Hoci ţalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu treba povaţovať za určovaciu ţalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. a ţalobu o náhradu majetkovej ujmy za ţalobu na plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p., skôr podaná ţaloba o plnenie v danom prípade nevytvára prekáţku litispendencie pre určovaciu ţalobu. Predmetom ţaloby o určenie neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávky (oznámení o postúpení pohľadávky) nie je totiţ určenie takého právneho vzťahu alebo práva, základ ktorého tvorí ţalobu na splnenie povinnosti. Touto ţalobou sa vo vzťahu k ţalobe na plnenie rieši len čiastková otázka (vecná legitimácia právneho nástupcu) a nie určenie právneho 8 6 Cdo 28/2012 vzťahu alebo práva, z ktorého bolo ţalované na splnenie povinnosti. Odvolací súd dospel preto k správnemu záveru, ţe predmet tohto konania nie je totoţný s predmetom konania vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 26 Cb 200/2007, a teda ţe v posudzovanej veci nejde o prekáţku litispendencie v zmysle § 83 O.s.p.. Keďţe nie je naplnený jeden zo znakov podmienky konania uvedenej v citovanom zákonnom ustanovení, bolo nadbytočné zaoberať sa vecou z hľadiska totoţnosti osôb. Dovolací súd k splneniu tejto náleţitosti iba poznamenáva, ţe dovolateľ v dovolaní správne uvádza, ţe konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď majú tie isté osoby v rôznych súdnych konaniach rozdielne procesné postavenie (v jednom konaní vystupujú ako ţalobcovia a v druhom ako ţalovaní) a aj vtedy, keď v konaní vystupujú právni nástupcovia osôb, ktoré boli účastníkmi konania. Nič to však nemení na správnosti záveru, ku ktorému dospel odvolací súd. Odvolací súd správne vo veci rozhodol, ak rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bolo konanie zastavené pre prekáţku litispendencie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolateľ preto neopodstatnene namieta, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. d/ O.s.p. Podľa dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom nie je postihnuté ani vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu tak, ako to tvrdí dovolateľ. Odvolací súd v uznesení uviedol jasne a zrozumiteľne podstatné dôvody, ktoré ho viedli k záveru, ţe v danom prípade nejde o totoţnosť predmetu konania a totoţnosť osôb, a teda o totoţnosť veci v porovnaní s vecou vedenou pred Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 26 Cb 200/
  9. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ c/, e/ a g/ § 237 O.s.p.. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa § 239 9 6 Cdo 28/2012 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalovaného 1/ odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. Dovolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  10. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  11. februára 2013 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.