o prikázaní veci

Najvyšší súd 2 Ndc 1/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke A. G., narodenej X. a zomrelej X., naposledy bývajúcej v S., vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 23 D 122/2012, v konaní o dedičstve, o návrhu dedičov na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto r o z h o d o l : Návrhu na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 23 D 122/2012 Okresnému súdu Prešov s a n e v y h o v u j e . O d ô v o d n e n i e Okresný súd Zvolen predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh dedičiek J. M. a Ž. S. na prikázanie veci inému súdu podľa § 12 ods. 2 O.s.p. z dôvodu vhodnosti. Dedičky svoje návrhy odôvodnili poukazom na značnú vzdialenosť trvalého bydliska dedičov od sídla miestne príslušného Okresného súdu Zvolen, ako aj na ich pokročilý vek a nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 12 ods. 2 O.s.p. vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti. Podľa § 12 ods. 3 O.s.p. o prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa vec má prikázať. 2 2 Ndc 1/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal (§ 12 ods. 3 O.s.p.) návrh dedičiek na prikázanie veci Okresného súdu Zvolen sp. zn. 23 D 122/2012 Okresnému súdu Prešov z dôvodu vhodnosti a rozhodol, že tomuto návrhu nevyhovuje, lebo neboli zistené zákonné predpoklady pre prijatie navrhovaného opatrenia podľa § 12 ods. 2 O.s.p. Predpokladom prikázania veci inému súdu z dôvodu vhodnosti podľa § 12 ods. 2 O.s.p. je predovšetkým existencia okolností, ktoré umožňujú hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie veci. Pritom je však potrebné mať na zreteli, že všeobecná miestna príslušnosť súdu, ktorý má vec prejednať, je zásadou základnou, a prípadná delegácia inému súdu je len výnimkou z tejto zásady, ktorú je nutné – ako výnimku – vykladať reštriktívne. Pokiaľ súd prikáže vec inému súdu podľa ustanovenia § 12 ods. 2 O.s.p. bez toho, aby pre takéto rozhodnutie boli splnené podmienky, poruší tým ústavne zaručené právo zakotvené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi a príslušnosť sudcu stanoví zákon. Dôvody vhodnosti podľa § 12 ods. 2 O.s.p. môžu byť rôzne v závislosti od predmetu konania, postavenia účastníkov a iných okolnostiach. Pôjde však, ako bolo uvedené vyššie, predovšetkým o skutočnosti, z ktorých je možné vyvodiť, že iným, než príslušným súdom bude vec prejednaná rýchlejšie a hospodárnejšie. K prikázaniu veci inému, než príslušnému súdu by však malo prichádzať iba výnimočne a len zo závažných dôvodov, kedy dôvody odňatia veci príslušnému súdu a jej prikázanie súdu inému musia byť natoľko významné, aby dostatočne odôvodňovali prielom do vyššie citovaného ústavného princípu. Zákon pritom výslovne zakotvuje právo účastníkov vyjadriť sa k dôvodom delegácie i k súdu, ktorému má byť vec delegovaná, aby vhodnosť takého postupu mohla byť zvážená aj z hľadiska ich pomerov. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu vzal Najvyšší súd Slovenskej republiky na zreteľ predovšetkým to, že v danom prípade ide o konanie o dedičstve. Miestna príslušnosť v tejto veci sa riadi ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o výlučnej miestnej príslušnosti, konkrétne § 88 ods. 1 písm. l/ O.s.p., podľa ktorého namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého mal poručiteľ 3 2 Ndc 1/2013 naposledy bydlisko, ak ide o konanie o dedičstve. Ide teda o zákonom vyjadrenú zásadu, aby vec prejednal a rozhodol posledný všeobecný súd poručiteľa. Preto dôvodom na výnimku z tejto zásady na základe návrhu na delegáciu z dôvodu vhodnosti môžu byť len také okolnosti, ktoré celkom jednoznačne a zároveň v súlade so zákonom a ústavným právom na zákonného sudcu odôvodňujú vhodnosť prejednania veci iným než príslušným súdom. V prejednávanej veci dedičky J. M. a Ž. S. návrhy na delegáciu veci Okresnému súdu Prešov zhodne odôvodnili pokročilým vekom, nepriaznivým zdravotným stavom dedičov a s tým spojenými ťažkosťami s cestovaním z miesta trvalého pobytu dedičov (všetci okrem jedného v Prešovskom kraji) do obvodu miestne príslušnému súdu Zvolen. JUDr. Ľ. S. – poverený súdny komisár v tejto dedičskej veci s prikázaním veci inému súdu nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že v obvode okresného súdu Zvolen sa nachádzajú nehnuteľnosti poručiteľky, vrátane rodinného domu, ktorý dedičia alebo ich splnomocnení zástupcovia navštevujú, nevidí dôvod, aby neboli schopní zúčastniť sa jedného pojednávania v tejto dedičskej veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súčasnom štádiu konania tu nie sú dôvody, ktoré by odôvodňovali prikázanie veci Okresnému súdu Prešov. Nie je totiž dostatočne preukázané, že by Okresný súd Prešov prejednal vec hospodárnejšie a rýchlejšie než Okresný súd Zvolen, ktorý vo veci koná. Ustanovenie § 122 ods. 2 O.s.p. totiž umožňuje súdu, ktorý vec prejednáva dožiadať iný súd v obvode ktorého sa dedičky zdržujú, o vykonanie dôkazu, a to aj výsluchom účastníkov konania (§ 125 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. 4 2 Ndc 1/2013 Pre úplnosť sa dodáva, že toto rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebráni v opätovnom podaní návrhu (podnetu) na prikázanie veci, ak sa zmení procesná situácia alebo nastanú nové závažné okolnosti odôvodňujúce takýto postup. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. februára 2013 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová