Najvyšší súd 2 Cdo 162/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : M. M., bývajúci v B., zastúpený JUDr. E. K., advokátkou v B., proti žalovanej : S., zastúpená Advokátska kancelária P., so sídlom v B., o vydanie nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 9 C 139/1992, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- septembra 2011 sp.zn. 3 Co 55/2011 t a k t o : Dovolanie o d m i e t a . Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava I rozsudkom (v poradí druhým) z
- novembra 2010 č.k. 9 C 139/1992-227 zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal vydania pozemkov parcelné číslo X. vytvorených geometrickým plánom č. K., mapový list č. B. zo dňa
- decembra 2003 vypracovaný I. K., úradne overeným D. J. pod č. X., z pôvodnej parcely č. X. zastavané plochy o výmere X. m2 zapísanej na LV č. X. pre katastrálne územie S. podľa geometrického plánu z roku 2003, odčlenenú novovytvorenú parcelu č. X. zastavané plochy o výmere X. m2 pre katastrálne územie S. voči žalovanému. Prvostupňový súd v odôvodnení uviedol, že upravený petit žaloby nie je v súlade s výzvou na vydanie veci zo dňa 26.4.1991, ktorou sa žalobca domáhal predovšetkým finančnej náhrady a vydanie časti nevyužitého pozemku X. m2 z parcely č. X. s tým, že za tento pozemok vráti cenu vypočítanú v zmysle znaleckého posudku, t.j. 2 480 Kčs. Žalobný petit nielenže nekorešponduje s výzvou na vydanie veci, naviac je podľa názoru súdu nejasný, nezrozumiteľný a nevykonateľný. Ďalej prvostupňový súd uviedol, že na pozemku bola realizovaná nová stavba – prístavba Slovenskej národnej galérie. Nezastavaná časť pozemku o výmere X. m2 tvorí súčasť areálu Slovenskej národnej galérie. Z uvedeného dôvodu nie je možné návrhu vyhovieť. 2 2 Cdo 162/2012 Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
- septembra 2011 č.k. 3 Co 55/2011-252 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa bolo preukázané, že predmetná parcela č. X. je sčasti zastavaná parkoviskom žalovanej a sčasti sa na nej nachádza udržiavaný park s okrasnou zeleňou, kde sú umiestnené umelecké diela. Na tomto pozemku teda bola po jeho prevzatí štátom umiestnená stavba a preto ho nemožno žalobcovi vydať. Túto skutočnosť žalobca v podstate uznal tým, že v zmenenom petite žaloby paradoxne uviedol, že sa domáha vydania novovytvorenej parcely č. X. zastavané plochy o výmere X. m
- Oprávnená osoba pre účely zákona č. 87/1991 Zb. nemôže požadovať vydanie tej časti zastavanej parcely, na ktorej sa stavba nenachádza. Parcela nemôže byť čiastočne zastavaná a čiastočne nezastavaná. Inými slovami, nie je rozhodujúce, na akej časti parcely, ktorá je predmetom reštitúcie sa nachádza stavba. Ak po jej prevzatí štátom na nej bola čo i len sčasti umiestnená stavba, ide o pozemok, ktorý v zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. nemožno vydať. Nemožno pre účely reštitúcie podľa zákona č. 87/1991 Zb. požadovať vydanie geometrickým plánom odčlenenej časti pôvodnej parcely, na ktorej sa stavba nenachádza, ako to urobil v prejednávanej veci žalobca. Žalobe však nemožno vyhovieť aj z ďalšieho dôvodu. Pôvodní vlastníci predmetnej nehnuteľnosti boli súrodencami a všetci zomreli pred účinnosťou zákona č. 87/1991 Zb. (posledná zomrela A. C. v roku X.). Žalobca ako dedič zo závetu po A. C. je síce oprávnenou osobou podľa § 3 ods. 2 písm.a/ zákona č. 87/1991 Zb., ale keďže svoje právo odvodzuje od poručiteľky A. C., môže sa domáhať iba vydania spoluvlastníckeho podielu, ktorého spoluvlastníčkou bola A. C. v čase odňatia veci, teda podielu o veľkosti 16/
- So záverom súdu prvého stupňa, že petit žaloby je nejasný, nezrozumiteľný a nevykonateľný, odvolací súd nesúhlasí. Z petitu v jeho konečnom znení (č.l. 213) podľa názoru odvolacieho súdu bez pochybností vyplýva, že žalobca sa domáha vydania parcely č. X. zastavané plochy o výmere X. m2, ktorá bola geometrickým plánom I. K. z 8.12.2003 odčlenená od pôvodnej parcely č. X.. Okrem toho, ak by aj petit žaloby trpel vyššie spomenutými vadami, bol by súd prvého stupňa povinný postupovať v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. a teda žalobcu vyzvať, aby túto vadu žaloby odstránil. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorého prípustnosť odôvodňoval ustanovením § 237 písm.f/ O.s.p. Navrhol zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prvostupňový ako aj odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadali so všetkými právnymi argumentmi, iba konštatovali nemožnosť použitia dotknutých ustanovení zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. 3 2 Cdo 162/2012 Z dôvodu absolútneho nedostatku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia ako aj absencie právnej argumentácie v rozhodnutí prvostupňového súdu aj odvolacieho súdu v podstatných otázkach má za to, že postupom prvostupňového aj odvolacieho súdu došlo k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom. Nie je zrejmé, či sa súdy vôbec zaoberali i úvahami o možnosti vydať geometrickým plánom vyčlenenú nezastavanú časť pozemku označenú ako novovytvorená parcela č. X., keď vo svojich odôvodneniach odkazujú na znenie § 8 citovaného zákona, pričom prvostupňový súd konštatuje, že ide o areál žalovanej a odvolací súd konštatuje, že skutočnosť, že na parcele sa nachádza stavba v podstate uznal žalobca tým, že paradoxne v zmenenom petite sa domáha vydania novovytvorenej parcely, a to zastavanej plochy. Nevychádza pritom z predložených podkladov a to najmä z geometrického plánu K., ktorý vytvoril parcelu s označeným druhom pozemku, ako je pôvodne uvedený v zápise v katastri nehnuteľností, nakoľko druh pozemku je možné zmeniť až v konaní pred príslušným pozemkovým úradom. Z rozhodnutí nie je možné zistiť, či sa súdy zaoberali pojmom „pokiaľ vec existuje“ v zmysle § 6 ods. 1 písm.i/ citovaného zákona, či viedli úvahy o negatívnych podmienkach uvedených v § 8 citovaného zákona, alebo len striktne vychádzali z dikcie zákona bez podrobnejšieho rozboru a výkladu jednotlivých otázok, ktoré v konaní vyvstali a nedávajú ich do vzájomných súvislostí. Domnieva sa, že požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní musí byť dodržiavaná o to precíznejšie, pokiaľ už samotné prvostupňové rozhodnutie, ktorého správnosť odvolací súd posudzuje, vykazuje znaky arbitrárneho nedostatočne odôvodneného rozhodnutia ako je tomu v tomto prípade. Ak aj odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. „doplnil dôvod na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia“, tak aj tento ďalší dôvod odvolacieho súdu nemožno považovať za relevantný a presvedčivý. Žalovaná navrhla dovolanie žalobcu zamietnuť a priznať jej trovy dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). 4 2 Cdo 162/2012 V systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania má dovolanie osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno úspešne napadnúť (len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, nie však v každom prípade, ale iba ak podanie dovolania pripúšťa zákon. Zmyslom dovolania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia – v prípadoch stanovených zákonom – z hľadiska v zákone určených dovolacích dôvodov a dosiahnutie nápravy tam, kde rozhodnutie napadnuté dovolaním nemôže obstáť z aspektu opodstatnenosti v dovolaní uplatneného dovolacieho dôvodu. Dovolanie je v uvedenom vymedzení zároveň procesný prostriedok (nástroj), ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú možnosť, aby v prípadoch (a za podmienok) v zákone uvedených spochybnil opodstatneným uplatnením dovolacieho dôvodu správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu a dosiahol nápravu vád alebo nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných prostriedkov sa prejavuje aj v tom, že účastník konania nemôže úspešne podať dovolanie z akéhokoľvek dôvodu, ale len z dôvodu uvedeného v zákone. Občiansky súdny poriadok upravuje tri samostatné dovolacie dôvody. Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Treba dodať, že dovolací súd je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil; dovolacie dôvody neposudzuje podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov nižších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania; dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku 5 2 Cdo 162/2012 vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolaním žalobcu je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v ustanovení § 238 ods. 1, 2, 3 O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné; prípustnosť jeho dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva. Dovolanie žalobcu by vzhľadom na uvedený záver (zistenie) bolo procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania; ak v konaní došlo k procesnej vade vymenovanej v tomto ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému inak dovolanie nie je prípustné. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., ktoré ukladá dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. Existencia ani jednej z uvedených vád však dovolacím súdom v konaní zistená nebola. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná 6 2 Cdo 162/2012 nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal, a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku má obsahovať odôvodnenie rozsudku. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozsudku. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (porovnaj Georgiadis c/a Grécko z
- mája 1997, Higgins c/a Francúzsko z
- februára 1998). Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (porovnaj uznesenie z
- júla 2003 sp.zn. IV. ÚS 115/2003). Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že prvostupňový ako aj odvolací súd náležite odôvodnili svoje rozhodnutia. Súd prvého stupňa zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol (predmetný pozemok nemožno žalobcovi vydať z dôvodu, že po jeho prevzatí štátom bola na ňom umiestnená stavba, petit žaloby je v rozpore s tým, že žalobca listom z 26.4.1991 nežiadal žalovanú o vydanie nehnuteľnosti, ale o finančnú náhradu, petit žaloby je nejasný, nezrozumiteľný a nevykonateľný). Odvolací súd sa stotožnil 7 2 Cdo 162/2012 so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, že predmetnú nehnuteľnosť nemožno vydať podľa § 8 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb., keďže parcela č. X. je sčasti zastavaná parkoviskom žalovanej a sčasti sa na nej nachádza udržiavaný park s okrasnou zeleňou, kde sú umiestnené umelecké diela. Uzavrel, že oprávnená osoba pre účely zákona č. 87/1991 Zb. nemôže požadovať vydanie tej časti zastavanej parcely, na ktorej sa stavba nenachádza. Parcela nemôže byť čiastočne zastavaná a čiastočne nezastavaná. Nie je rozhodujúce, na akej časti parcely, ktorá je predmetom reštitúcie sa nachádza stavba. Nemožno pre účely reštitúcie podľa zákona č. 87/1991 Zb. požadovať vydanie geometrickým plánom odčlenenej časti pôvodnej parcely, na ktorej sa stavba nenachádza, ako to urobil v prejednávanej veci žalobca. Nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že petit žaloby je nejasný a nezrozumiteľný. Uviedol aj ďalší dôvod, pre ktorý žalobe nemožno vyhovieť, keď poukázal na skutočnosť, že žalobca ako dedič zo závetu po A. C. je síce oprávnenou osobou podľa § 3 ods. 2 písm.a/ zákona č. 87/1991 Zb., ale iba v spoluvlastníckom podiele 16/
- Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že skutkové a právne závery odvolacieho súdu nadväzujúce na dôvody rozsudku súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Samotná skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. sp.zn. I. ÚS 188/2006). Pokiaľ ide o námietky uvedené v dovolaní žalobcu spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci, tieto by bolo možné preskúmavať len v tom prípade, ak by bolo dovolanie prípustné. Dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p., ak by bol daný, sám osebe ale nezakladá prípustnosť dovolania, preto sa dovolací súd týmito námietkami nezaoberal. Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie na súdoch nižších stupňov bolo postihnuté niektorou z vád uvedených v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu ako neprípustné odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 8 2 Cdo 162/2012 písm.c/ O.s.p.). Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. V dovolacom konaní nebol žalobca úspešný; právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo žalovanej (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní, hoci si náhradu trov dovolacieho konania uplatnila, tieto nevyčíslila (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- januára 2013 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová