Najvyšší súd 2 Cdo 78/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne E. K., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. A. T., advokátom v B., proti ţalovanému Š. F., bývajúcemu v N., zastúpenému A., so sídlom v N., adresa pre doručovanie B., o zaplatenie 6 306,84 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 15 C 61/2006, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z
- októbra 2011 sp. zn. 9 Co 32/2011, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre z
- októbra 2011 sp. zn. 9 Co 32/2011 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Nitra rozsudkom (v poradí prvým) z
- októbra 2007 č.k. 15 C 61/2006-106 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa voči ţalovanému domáhala zaplatenia 6 306,84 € s príslušenstvom titulom zaplatenia zálohy na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z
- februára
- Súd ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania 2 449,38 € (73 790 Sk) k rukám Mgr. R. H. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Nitre uznesením z
- júna 2008 sp. zn. 9 Co 48/2008 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Okresný súd Nitra rozsudkom (v poradí druhým) z
- februára 2009 č.k. 15 C 61/2006-184 ţalobu zamietol. Súd ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania 3 852,99 € k rukám Mgr. R. H. do troch dní 2 2 Cdo 78/2012 od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 489, § 451 ods. 1, 2 a § 580 Občianskeho zákonníka. Súd uzavrel, ţe pohľadávka ţalobkyne voči ţalovanému zanikla započítaním. Ţalovaný svoj prejav smerujúci k započítaniu urobil vo svojom odpore z
- júna
- Za preukázané súd povaţoval, ţe ţalobkyňa mala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu, ktorý ţalovaný získal plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Naproti tomu, mal však ţalovaný voči ţalobkyni ten istý nárok a aj z toho istého dôvodu, pretoţe ţalobkyňa motorové vozidlo fakticky uţívala od januára 2005 do februára 2006, ale ústne dohodnuté leasingové splátky po 429,04 € neplatila a ani za ďalšie faktické uţívanie tohto vozidla od februára 2006 do septembra 2006 neplatila nájomné. Na základe tohto zistenia súd dospel k záveru, ţe obaja účastníci mali vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie bolo rovnakého druhu (v peniazoch). Zánik pohľadávok nastal okamihom, keď sa tieto pohľadávky stretli. Súd navyše konštatoval, ţe pohľadávka ţalovaného (9 724,30 €) prevyšuje pohľadávku ţalobkyne (6 306,84 €). O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Nitre rozsudkom (v poradí prvým) zo
- marca 2010 sp. zn. 9 Co 111/2009 zmenil rozsudok okresného súdu tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 6 306,84 € so 7 % ročným úrokom z omeškania od
- septembra 2006 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z
- decembra 2010 sp. zn. 2 Cdo 233/2010 zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Krajský súd v Nitre rozsudkom (v poradí druhým) z
- októbra 2011 sp. zn. 9 Co 32/2011 zmenil rozsudok okresného súdu tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni 6 306,84 € so 7 % ročným úrokom z omeškania od
- septembra 2006 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalobkyni náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe medzi účastníkmi konania bolo nesporné, ţe
- februára 2006 písomne uzavreli zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, podľa ktorej sa ţalovaný zaviazal najneskôr do 3 dní od prevodu vlastníckeho práva na jeho osobu uzavrieť kúpnu zmluvu so ţalobkyňou o predaji motorového vozidla zn. F., E.. č. N. za dohodnutú kúpnu cenu 9 958,18 €. Ţalobkyňa ako budúca kupujúca pri podpise tejto zmluvy poskytla ţalovanému ako budúcemu predávajúcemu zálohu 6 306,84 € a zvyšných 3 651,33 € malo 3 2 Cdo 78/2012 byť zaplatených v štyroch splátkach. Sporným nebolo, ţe ţalobkyňa písomne
- marca 2006 od zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy odstúpila a zároveň vyzvala ţalovaného na vrátenie sumy 6 306,84 € a prevzatie motorového vozidla. Za nepochybné odvolací súd povaţoval aj to, ţe do vlastníctva ţalovaného predmetné motorové vozidlo po skončení nájmu prešlo
- marca 2006 a k prevzatiu motorového vozidla ţalovaným od ţalobkyne došlo
- septembra
- Vozidlo bolo predané
- novembra 2006 (kúpna zmluva medzi ţalovaným ako predávajúcim a A. ako kupujúcim za kúpnu cenu 6 306,84 €). Nárok ţalobkyne na vrátenie preddavku na kúpnu cenu z dôvodu neuzatvorenej kúpnej zmluvy je nárokom z bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Ţalovaný tvrdil, ţe voči ţalobkyni má 3 pohľadávky – prvá pohľadávka v sume 6 006,58 € za uţívanie motorového vozidla za obdobie od januára 2005 do februára 2006, druhá pohľadávka v sume 3 717,72 € za uţívanie motorového vozidla za obdobie od februára 2006 do septembra 2006 a tretia pohľadávka v sume 3 651,33 € za škodu spôsobenú ţalovanému porušením povinnosti na uzavretie konečnej zmluvy. Pri prvom nároku ţalovaného – ústna dohoda účastníkov o platení nájmu vo výške mesačných splátok leasingu po 429,04 € od januára 2005 do februára 2006, bolo potrebné vyriešiť základnú otázku, a to dátum vstupu ţalobkyne do uţívania predmetného motorového vozidla. Z písomne uzavretej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z
- februára 2006 z jej čl. IV., vety prvej vyplýva, ţe budúca kupujúca, t.j. ţalobkyňa vstúpi do uţívania predmetu zmluvy dňom podpisu zmluvy. Pretoţe ţiaden z účastníkov konania nenavrhol na preukázanie svojich tvrdení výsluch nestranných svedkov, podľa názoru odvolacieho súdu je za deň vstupu ţalobkyne do uţívania predmetu zmluvy potrebné povaţovať deň uvedený v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, t.j.
- februára
- Podporným pre túto skutočnosť bola aj výpoveď svedka D. B.. Súd uzavrel, ţe nárok ţalovaného na zaplatenie sumy 6 006,58 € titulom nájomného je nedôvodný (ţalobkyňa v rozhodnom období auto neuţívala). Druhý nárok ţalovaného – 3 717,72 € za uţívanie motorového vozidla v období od februára 2006 do septembra 2006 titulom bezdôvodného obohatenia, preukázaný taktieţ nebol. Dôkazné bremeno preukázania vzniku bezdôvodného obohatenia bolo na ţalovanom. Ţalobkyňa tento nárok neuznala, tvrdiac, ţe ţalovaného písomne vyzvala na prevzatie vozidla a okrem toho vozidlo v tomto období neuţívala, bolo odstavené. Ţalovaný v konaní nepreukázal, ţe by ţalobkyňa uţívala motorové vozidlo, ani rozsah jeho amortizácie. Vzhľadom na to, ţe ţalovaný nepodniká v súvislosti s prenájmom automobilov a ţiadnymi dôkazmi nepreukázal ani základ uplatneného nároku, bolo potrebné dospieť k právnemu záveru, ţe takáto pohľadávka neexistuje. Odvolací súd sa zaoberal aj existenciou posledného nároku ţalovaného, o ktorom tvrdil, ţe ide o započítateľnú 4 2 Cdo 78/2012 pohľadávku – 3 651,33 € za škodu spôsobenú porušením povinnosti na uzavretie konečnej zmluvy, a dospel k záveru, ţe táto pohľadávka neexistuje. V čl. V. zmluvy sa účastníci pre prípad, ţe medzi budúcim predávajúcim a kupujúcou nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy zaviazali uhradiť si všetky náklady, ktoré vznikli realizáciou zmluvy. Z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, ţe ani jeden z účastníkov nevyuţil právo vyplývajúce mu z § 50 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a naviac, ţalovaný
- novembra 2006 predmetné motorové vozidlo predal za sumu 190 000 Sk. Týmto úkonom, ktorý bol ţalovaným urobený v jednoročnej lehote, v ktorej sa mohol ktorýkoľvek z účastníkov zmluvy domáhať na súde nahradenia vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím, zánik záväzku spôsobil samotný ţalovaný (záväzok zanikol
- novembra 2006). V konaní nebolo preukázané, ţe ţalobkyňa spôsobila ţalovanému škodu tak, ako to ţalovaný tvrdil. Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd právny názor súdu prvého stupňa, ţe u ţalovaného existujú započítateľné pohľadávky, vyhodnotil ako nesprávny, pretoţe ţiadne započítateľné pohľadávky medzi účastníkmi konania neexistovali. V danej veci bolo treba pri rozhodovaní vychádzať z písomne uzavretej zmluvy o budúcej zmluve, tzn. ţe ţalobkyňa ţalovanému ako budúca kupujúca pri podpise zmluvy (
- februára 2006) odovzdala 6 306,84 €. Toto ţalovaný ani nepoprel, preto daná suma predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane ţalovaného, ktoré je povinný ţalobkyni vydať. Ţalovaný sa s vrátením uvedenej sumy dostal do omeškania
- septembra 2006 (nasledujúci deň po prevzatí motorového vozidla od ţalobkyne), preto súd priznal ţalobkyni aj úrok z omeškania (§ 517 Občianskeho zákonníka, nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.). O trovách celého konania odvolací súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie. Navrhol, aby dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, ţe ţalobu zamietne, resp. zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p. Uviedol, ţe odvolací súd nikdy nepostupoval podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a toto malo na ţalovaného nepriaznivý dosah ohľadne druhej započítacej námietky, ktorá sa týkala náhrady bezdôvodného obohatenia za uţívanie vozidla od februára 2006 do septembra 2006, keď odvolací súd nepriznal tento nárok ţalovaného z dôvodu, ţe ţalovaný nepreukázal výšku bezdôvodného obohatenia (napr. „amortizáciu vozidla“). Tým neuniesol dôkazné bremeno, pretoţe súd výšku nároku ako poţičovné v autopoţičovni neuznáva, keďţe ţalovaný nie je podnikateľ. V celom konaní však súd neuviedol, ţe by bola sporná výška poţadovaného 5 2 Cdo 78/2012 bezdôvodného obohatenia alebo základ, z ktorého ho ţalovaný vypočítal. Odvolací súd nakoniec nepoukazoval len na nepreukázanie bezdôvodného obohatenia, ale na absenciu zmluvného vzťahu medzi ţalovaným a ţalobkyňou ohľadne uţívania, či prenájmu vozidla v období február 2006 – september
- Odvolací súd rozhodol bez takéhoto upozornenia, resp. zhrnutia sporných a nesporných bodov veci, čím ţalovaný nedostal moţnosť preukázať výšku bezdôvodného obohatenia iným spôsobom, samozrejme uţ bez moţnosti riadneho opravného prostriedku, ktorý voči rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustný. Okrem toho však ţalovaný s vyjadrením z
- júna 2011 zaslal súdu znalecký posudok č. 41/2011 (odbor cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, stanovenie hodnoty cestných vozidiel), ktorý vypracoval znalec J. V.. Z odborných záverov znalca vyplýva, ţe počas obdobia od
- januára 2005 do
- februára 2006 (kedy ţalovaný poskytol ţalobkyni vozidlo na uţívanie) nastala amortizácia vozidla o 9,94 %, čo malo za následok zníţenie technického stavu vozidla o 9,88 %, v cenovej úrovni zníţenie technickej hodnoty vozidla o 45 095 Sk, v trhovej úrovni zníţenie trhovej hodnoty vozidla o 38 189 Sk. Z odborných záverov znalca ďalej vyplýva, ţe počas obdobia od
- februára 2006 do
- septembra 2006 (kedy ţalobkyňa mala vozidlo bez akýchkoľvek pochybností v uţívaní) nastala amortizácia vozidla o 4,66 %, čo malo za následok zníţenie technického stavu vozidla o 4,76 %, v cenovej úrovni zníţenie technickej hodnoty vozidla o 21 717 Sk, v trhovej úrovni zníţenie trhovej hodnoty vozidla o 18 392 Sk. Ţalovaný na pojednávaní
- októbra 2011 navrhol odvolaciemu súdu vykonať tento dôkaz, minimálne prečítaním znaleckého posudku, avšak odvolací súd vykonať tento dôkaz bez akéhokoľvek odôvodnenia zamietol. Odvolací súd teda odmietol v konaní vykonať dôkaz (ohľadne amortizácie vozidla), ale potom v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe ţalovaný takýto dôkaz nepredloţil. Odvolací súd opätovne nevykonal dokazovanie ako naznačoval ţalovaný (dopyt na S.), ale takýto dôkaz odmietol a prevzal vyslovene klamlivé tvrdenie svedka B. ako podporný dôkaz pre určenie skutkového stavu veci a z toho vyplývajúci právny záver. Poukázal na to, ţe odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nespĺňa poţiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Odňatie moţnosti konať pred súdom videl aj v tom, ţe nedostal moţnosť vyjadriť sa k inému spôsobu určenia základu bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd mal dôsledne postupovať tak, aby boli procesné práva účastníkov konania dodrţané. Ţalobkyňa sa k dovolaniu ţalovaného nevyjadrila. 6 2 Cdo 78/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p., proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného je dôvodné. V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto zákonnom ustanovení. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné a teda aj dôvodné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. nenamietal a ani dovolací súd existenciu týchto vád nezistil. Dovolací súd osobitne skúmal, či v prejednávanej veci nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ţalovaný tvrdil, ţe odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nespĺňa poţiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. 7 2 Cdo 78/2012 Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
- decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z
- mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). 8 2 Cdo 78/2012 Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Zo spisu vyplýva, ţe po zrušení rozsudku odvolacieho súdu (prvého v poradí) najvyšším súdom, ţalovaný do spisu doplnil znalecký posudok (č.l. 283 a nasl.). Zo zápisnice pred odvolacím súdom z
- októbra 2011 je zrejmé, ţe právny zástupca ţalovaného navrhol doplniť dokazovanie znaleckým posudkom a inými listinami, ktoré do spisu zaloţil. Pokiaľ ide o znalecký posudok ţalovaný dodal, ţe tento doloţil z dôvodu, ţe odvolací súd bol názoru, ţe ţalovaný nepreukázal amortizáciu vozidla (čo vyplývalo z jeho prvého rozsudku). Odvolací súd však jeho návrh na doplnenie dokazovania zamietol. V odôvodnení rozhodnutia pokiaľ ide o druhý nárok ţalovaného odvolací súd ale uviedol, ţe „Ţalovaný v konaní nepreukázal, ţe by ţalobkyňa bola uţívala motorové vozidlo, ani rozsah jeho amortizácie“. Z rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu zamietol návrh ţalovaného na doplnenie dokazovania, okrem iného aj znaleckým posudkom, ktorým chcel ţalovaný preukázať amortizáciu vozidla, keďţe aj z dôvodu práve nepreukázania amortizácie vozidla povaţoval odvolací súd druhý nárok ţalovaného za nedôvodný. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné. 9 2 Cdo 78/2012 K námietke dovolateľa ohľadom nedodrţania postupu zo strany odvolacieho súdu v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. dovolací súd dodáva nasledovné. Podľa § 118 ods. 2 O.s.p. po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je moţné povaţovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Obsah zápisníc o pojednávaniach pred odvolacím súdom nedávajú podklad pre záver, ţe odvolací súd (ktorý opakoval dokazovanie) dôsledne postupoval podľa tohto ustanovenia. Citovaný § 118 ods. 2 O.s.p. ukladá súdu povinnosť oboznámiť účastníkov konania na pojednávaní s predbeţným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tieţ s predbeţným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba vykonať a ktoré vykonané nebudú. Účastníkom konania sa tým má vytvoriť moţnosť, aby tomu, s čím ich oboznámil súd, prispôsobili ich ďalší procesný postup v konaní. Vzhľadom na uvedené bola v konaní pred odvolacím súdom navyše zistená iná vada, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). V nedodrţaní postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p., ku ktorému došlo v danej veci, treba vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením a neprispela k predvídateľnosti postupu a rozhodnutia odvolacieho súdu (porovnaj napr. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
- februára 2011 sp. zn. 3 M Cdo 18/2010). Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. ako aj z dôvodu, ţe konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti a ani ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.). 10 2 Cdo 78/2012 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- januára 2013 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová