LV č. X. pre k. ú. S. pozemky parc. č. X., X. a X., na ktorých je postavený rodinný dom účastníkov a priľahlé pozemky, sú vo výlučnom vlastníctve ţalobcu.
LV č. X. pre k. ú. S. rodinný dom s. č. X., postavený na parc. č. X., je vedený v katastri nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov.
vyjadrenia účastníkov a svedkov do dňa uzavretia manţelstva účastníkov ţalobca mal postavenú časť rodinného domu s. č. X. a to na pravej strane rodinného domu obvodové múry pivnice bez omietok a na ľavej strane domu obvodové múry garáţe, pivnice bez omietok, deku pivnice a obvodové múry prvého podlaţia bez omietok. Z vykonaného dokazovania súd zistil, ţe ţalobca investoval zo svojich výlučných prostriedkov do BSM spolu 2 909,86 € a ţalovaná investovala zo svojich výlučných prostriedkov do BSM spolu 905,56 €. Súd vykonal vyporiadanie nasledovne: Hodnota hnuteľných vecí patriacich do BSM predstavuje sumu 720,11 €, z toho polovičný podiel kaţdého z účastníkov je 360,05 €. Ţalobca prevzal veci v hodnote 205,24 € a ţalovaná v hodnote 514,87 €, teda ţalovaná je povinná doplatiť ţalobcovi rozdiel v prevzatých hodnotách 154,82 €. Všeobecná hodnota celej nehnuteľnosti je 30 800 €. Po odpočítaní investícií vloţených ţalobcom 2 909,80 € a ţalovanou 905,56 €, do BSM patrí hodnota 26 984,58 €, z toho polovičný podiel kaţdého z účastníkov je 13 492,29 €. V rámci BSM musí ţalobca vyplatiť ţalovanej polovicu ňou vloţených investícií, t.j. 452,78 € a ţalovaná vyplatí ţalobcovi polovicu ním vloţených investícií, t.j. 1 454,93 €. Z dôvodu, ţe ani ţalobca ani ţalovaná nemajú dostatok finančných prostriedkov na výplatu polovičného podielu z nehnuteľnosti a obaja sú odkázaní na bývanie v nehnuteľnosti, súd celú nehnuteľnosť - rodinný dom prikázal účastníkom do podielového spoluvlastníctva. Výšku podielov určil
skutočne uţívanej zastavanej plochy
znaleckého posudku J. Š. a
1 písm. b/ zákona č. 182/1993 Z.z. Ţalovaná získala väčší spoluvlastnícky podiel nad polovicu, preto tieţ prevyšujúcu časť z hodnoty rodinného domu v BSM musí 3 2 Cdo 213/2012 vyplatiť ţalobcovi. Výška rozdielu je 654,84 €.
1 O.s.p súd nezaviazal účastníkov k zaplateniu náhrady trov štátu, pretoţe boli oslobodení od platenia súdnych poplatkov. O náhrade trov konania súd rozhodol
2 O.s.p. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie ţalobcu a ţalovanej rozsudkom z
zásad v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, ţe z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa bolo zrejmé, ţe sporným medzi účastníkmi konania bol rodinný dom, ktorý účastníci za trvania manţelstva dostavali. Z dokazovania vyplynulo, ţe v čase uzavretia manţelstva bol uţ rodinný dom rozostavaný ţalobcom, a preto bolo potrebné zistiť, či takto rozostavaný rodinný dom v dobe vzniku BSM účastníkov bol vecou v právnom slova zmysle. Správne súd prvého stupňa do vyporiadania BSM zahrnul celý rodinný dom a zároveň správne vyporiadal aj prínosy účastníkov konania vloţené do spoločného majetku. Odvolací súd však za nesprávne povaţoval vyporiadanie rodinného domu spôsobom, ţe tento prikázal do podielového spoluvlastníctva účastníkov v rôznych podieloch, čo odôvodnil tým, ţe účastníci nemajú dostatok finančných prostriedkov na výplatu polovičného podielu z nehnuteľnosti a sú odkázaní na bývanie v nehnuteľnosti. Výšku podielov určil
skutočne uţívanej plochy
znaleckého posudku. Odvolací súd nemohol súhlasiť s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ţe podiely oboch účastníkov určil v inej výške
toho, akú zastavanú plochu rodinného domu uţívajú. Takéto kritérium pre určenie nie rovnakého podielu účastníkov zákon nepozná, práve naopak, z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka vyplýva, ţe pri vyporiadaní BSM sa vychádza z toho, ţe podiely oboch manţelov sú rovnaké. Ďalej súdu prvého stupňa vytkol, ţe do vyporiadania BSM neboli zahrnuté aj ďalšie drobné stavby (prístavba k rodinnému domu, pivnica, skleník a drevený prístrešok). Odvolací súd určil cenu prístavby s poukazom na § 136 O.s.p.
4 2 Cdo 213/2012 vlastnej úvahy, ako strednú hodnotu vychádzajúc z uvádzaných cien, t.j. sumou 1 100 €, cenu pivnice na sumu 225 €. Na ostatných drobných stavbách, a to skleníku sa účastníci zhodli na cene 100 € a na drevnom prístrešku na cene 100 €. Drobné stavby prikázal odvolací súd do výlučného vlastníctva ţalobcu, pretoţe ich uţíva a sú postavené na parcele, ktorá patrila do jeho výlučného vlastníctva. Za takto zisteného skutkového stavu potom odvolací súd pristúpil k vyporiadaniu BSM účastníkov. Cena hnuteľných vecí, ktoré pripadajú do výlučného vlastníctva ţalobcu je 205,24 €, cena hnuteľných vecí, ktoré pripadajú do výlučného vlastníctva ţalovanej je 514,87 €, spolu hrubá hodnota BSM predstavuje 33 045,11 €. Z tejto hodnoty treba odpočítať prínos (investície) ţalobcu do stavby rodinného domu vo výške 2 909,80 €. Z hrubej hodnoty BSM treba ďalej odpočítať prínos (investície) ţalovanej do rodinného domu vo výške 905,56 €. Čistá hodnota BSM po odpočítaní prínosov účastníkov tak predstavuje 29 229,69 €. Ţalobcovi patrí polovica hodnoty BSM, t.j. 14 614,84 € + jeho prínos 2 909,86 €, spolu mu patrí hodnota 17 524,70 €. Ţalobca takto dostáva hodnotu niţšiu o 944,46 €. Ţalovanej patrí polovica hodnoty BSM, t.j. 14 614,84 € + jej prínos 905,56 €, spolu jej patrí hodnota 15 520,40 €. Ţalovaná takto dostala hodnotu vyššiu o 944,47 €. Preto túto sumu 944,46 € je povinná na vyrovnanie podielov vyplatiť ţalobcovi. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd
1 a § 142 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho súdu v spojení s opravným uznesením a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval § 238 ods. 1 O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Mal za to, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, keď napadnutý rozsudok odvolací súd vydal na základe nesprávne a neúplne zisteného skutkového stravu, na základe nesprávne vykonaných, resp. nevykonaných dôkazov. Odvolací súd nevykonal dôkazy, na ktorých zaloţil svoje skutkové zistenia a v neposlednom rade sám vo veci rozhodol i keď mal rozsudok okresného súdu zrušiť. Ďalej uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd bez právneho dôvodu nebral do úvahy tú skutočnosť, ţe ţalovaná rodinný dom dlhodobo od roku 2007 vôbec neuţíva a o túto nehnuteľnosť sa ţiadnym spôsobom nestará. O trvalé bývanie v tejto nehnuteľnosti nemá záujem ani syn účastníkov konania. Poukázal na vyjadrenia ţalovanej, keď navrhla riešenie prikázať nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva ţalobcu s tou podmienkou, ţe ţalovanej sa vyplatí polovica reálnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Záver odvolacieho súdu, ţe obaja 5 2 Cdo 213/2012 účastníci sú odkázaní na bývanie v predmetnej nehnuteľnosti, nie je správny. Nie je ani zrejmé, na základe akých dôkazov odvolací súd dospel k takémuto názoru. Taktieţ poukázal na to, ţe v odvolaní z 9. augusta 2010 ţalobca navrhol, aby odvolací súd celú spornú nehnuteľnosť prikázal do jeho výlučného vlastníctva. Sumu 12 490,14 € na vyrovnanie je ţalobca schopný ţalovanej vyplatiť, pretoţe v tomto smere mu pomôţe druţka (pani Sadloňová) ako aj ďalší príbuzní. Odvolací súd vec posúdil jednostranne a nesprávne aplikoval § 150 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd vytýkal prvostupňovému súdu, ţe neskúmal či rozostavaná stavba bola pri vzniku BSM vecou v právnom slova zmysle a následne odvolací súd (ten istý senát) konštatoval, ţe prvostupňový súd túto otázku správne posúdil i napriek tomu, ţe v tomto ohľade prvostupňový súd nevykonal ţiadne dokazovanie. Súd nemal predmetnú nehnuteľnosť zaradiť ako celok do BSM, ale do BSM mal zaradiť len spoluvlastnícky podiel zodpovedajúci rozsahu dokončenej stavby. Vytýkal odvolaciemu súdu, ţe BSM nevyporiadal úplne so všetkými vecami, ktoré do BSM patria, keď do BSM krajský súd nezahrnul garáţ. V neposlednom rade vytkol odvolaciemu súdu chybu vo výpočte sumy, ktorú má na základe rozsudku krajského súdu vyplatiť ţalovanej (namiesto sumy 944,46 € má byť správne uvedená suma 1 100 €). Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.) a ţe dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému je dovolanie procesne prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu
1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí niektorou z nich. V zmysle § 237 6 2 Cdo 213/2012 O.s.p. je dovolanie prípustné a teda aj dôvodné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ vady v zmysle § 237 O.s.p. nenamietal a tieto nezistil ani dovolací súd. Dovolací súd však zistil, ţe v odvolacom konaní došlo k procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd prihliadať, aj keby nebola namietaná.
2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
3 O.s.p. ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a na ním zaloţených následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím 7 2 Cdo 213/2012 súdom nevyhnutným. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, ţe odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery ako súd prvého stupňa bez toho, aby vo veci opakoval dokazovanie. Z obsahu zápisníc pred odvolacím súdom o pojednávaní z
týchto ustanovení a zásad v danej veci nepostupoval. Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo moţné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na uţ spomenutú tzv. inú vadu konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného rozhodnutie odvolacieho súdu (v znení opravného uznesenia) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. januára 2013 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.