1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Pred samotným posúdením správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti povaţuje dovolací súd za potrebné upozorniť, ţe vyslovením prípustnosti dovolania (§ 238 ods. 3 O.s.p.) vyvodzuje odvolací súd zároveň aj právnu otázku zásadného významu (pre vyriešenie ktorej v dovolacom konaní vytvoril priestor). Dovolanie v takomto prípade môţe byť odôvodnené výlučne len nesprávnym právnym názorom zaujatým v napadnutom rozhodnutí, a to práve v tej právnej otázke, ktorá viedla k pripusteniu dovolania. Dovolací súd sa potom obmedzuje len na tie dôvody dovolania, ktoré spadajú do rámca prípustného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). 6 2 Cdo 210/2011 Odvolací súd pripustil dovolanie z dôvodu, ţe za otázku zásadného právneho významu povaţoval posúdenie, či ţalobkyňa v danej veci má aktívnu legitimáciu domáhať sa náhrady škody od škodcu, v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. a či teda prechádza na ţalobkyňu právo na uplatnenie náhrady škody voči škodcovi, keď škodu z poistnej udalosti uhradila poškodenému zmluvná poisťovňa zo zmluvy o havarijnom poistení, za situácie, ţe ţalobkyňa túto škodu refundovala poisťovni, s ktorou mal poškodený uzatvorenú zmluvu o havarijnom poistení. Tomu zodpovedá dôvod dovolania, ktorý má základ v tvrdení, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Keďţe dovolateľ je oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému bola prípustnosť dovolania zaloţená výrokom odvolacieho súdu, len z dôvodu uvedeného v ustanovení § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. preskúmal dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu len z tohto uplatneného dôvodu. Námietkami ţalobkyne, ktoré sa netýkali pripustenej dovolacej otázky, sa dovolací súd nemohol s poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania zaoberať.
1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
1 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako drţiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa drţba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
2 písm. b/ vyššie citovaného zákona Slovenská kancelária poisťovateľov poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. 7 2 Cdo 210/2011
3 citovaného zákona, poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa ods. 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.
7 citovaného zákona, Kancelária má právo proti tomu kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2 písm. a/, b/, f/ a g/ na náhradu toho, čo za neho plnila. Právo poisťovne na náhradu škody býva v poisťovacej praxi často nesprávne označované ako regres, ktorý je však pojmovo nárokom na náhradu za poskytnuté plnenie toho, kto plnil, veriteľovi namiesto dlţníka voči dlţníkovi. Nárok na náhradu škody je svojou právnou podstatou zákonnou cessiou, teda prechodom práva na základe zákona. Podmienkou na prechod práva je výplata poistného plnenia zo strany poisťovne. Ekonomickou podstatou tohto nároku je snaha, aby poistený nebol na škodovej udalosti ziskový, t.j. aby jeho príjem na základe súčasných právnych nárokov voči škodcovi, ako aj voči poisťovni nebol vo väčšom rozsahu, neţ bola jeho majetková ujma následkom škodovej udalosti. Ďalší z nárokov poisťovne v súvislosti s výplatou poistného plnenia je prechod nároku poisteného na poisťovňu. Ide o zákonnú cessiu, ku ktorej dochádza okamihom a v rozsahu výplaty poistného plnenia (Poistné zmluvy, Petruľák, Šulíková, Nakladateľstvo Beck rok 2012 - s. 223, 262). Občiansky zákonník v ustanoveniach § 813 a § 814 upravuje prechod práva poisteného proti inému na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Dôvodom, prečo na poisťovateľa prechádza právo, ktoré má poistený proti inému na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, je postihnutie osoby zodpovednej za škodu aj v tých prípadoch, keď poistený, ktorému bola spôsobená škoda, dostane náhradu od poisťovateľa. Ide o zákonný prechod práva (tzv. subrogačný postih), ku ktorému dochádza bez prejavu vôle účastníkov. Podmienkami prechodu práva na náhradu škody z poisteného na poisťovateľa sú podľa § 813 OZ a/ zodpovednosť za škodu iného, b/ existencia práva na náhradu škody v okamihu poistného plnenia a c/ výplata poistného plnenia z príslušného druhu poistenia. Zo znenia § 813 ods. 1 OZ vyplýva prechod práva na náhradu škody vyplatením poistného plnenia bez ohľadu na to, či moţno 8 2 Cdo 210/2011 zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla poškodenému voči škodcovi, vyvodiť z Občianskeho zákonníka alebo akéhokoľvek iného právneho predpisu. Vyššie citovaný zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ustanovil povinnosť kaţdého vlastníka a prevádzkovateľa motorového a nemotorového vozidla uzavrieť zmluvu na poistenie svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla a zároveň zaviazal povinné ručenie poisťovateľa, ktorý vykonáva toto poistenie a Slovenskej kancelárii poisťovateľov za škody spôsobené prevádzkou motorového a nemotorového vozidla. Ţalovaný si túto svoju zákonnú povinnosť uzatvoriť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nesplnil. Poškodený si mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť priamo proti poisťovateľovi alebo škodcovi, alebo voči obom naraz. V určitých prípadoch si poškodený mohol uplatniť náhradu škody voči ţalobkyni, ktorá spravuje poistný garančný fond. Poškodený si neuplatnil náhradu škody v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov voči ţalobkyni, ale škodu si uplatnil u svojho poisťovateľa zo svojej havarijnej poistky, ktorú mal u neho uzavretú. Ţalobkyňa následne refundovala z poistného garančného fondu poisťovateľovi sumu, ktorú uhradila poškodenému z jeho havarijného poistenia. V predmetnej veci, keďţe ţalovaný nemal v čase dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, ţalobkyňa poisťovateľovi ním zaplatenú finančnú čiastku uhradila z garančného fondu, keďţe táto poškodenému náhradu škody vyplatila na základe zmluvy o poistení majetku (havarijné poistenie vozidla). V tomto smere treba dať za pravdu dovolateľke, ţe došlo k tzv. zákonnej cessii podľa § 813 ods. 1 OZ, kedy poisťovateľ vstúpil do práv poškodeného. Ţalobkyni tak vzniklo (právo postihu) nie právo na náhradu škody proti ţalovanému dňom, kedy poisťovateľovi refundovala ním poskytnuté plnenie poškodenému. Keďţe takto poisťovateľ vstúpil do práv poškodeného, získal právo na priame plnenie z garančného fondu (R č 141/2011). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, ţe ţalobkyňa má aktívnu legitimáciu domáhať sa vyplatených finančných prostriedkov z garančného fondu proti ţalovanému z titulu práva postihu. Okamihom vyplatenia 9 2 Cdo 210/2011 predmetných finančných prostriedkov ţalobkyňou zmluvnej poisťovni poškodeného, sa ţalobkyňa stala aktívne legitimovaná v danej veci titulom práva postihu, ale nie však z titulu náhrady škody. Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolaním vytýkané nesprávne právne posúdenie veci oboma súdmi v pripustenej dovolacej otázke je dôvodné a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia preto nebol dostatočne zistený skutkový stav. Existenciu vád podľa § 237 O.s.p. dovolací súd po preskúmaní veci nezistil. Ostatné námietky dovolateľky preto povaţoval za právne bezvýznamné. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho i prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 243b ods. 2 veta prvá, ods. 3 O.s.p. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. januára 2013 JUDr. Martin Vladik, v.r. Za správnosť vyhotovenia : predseda senátu Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.