sťažnosť

Najvyšší súd 2 Tost 8/2013 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Anton Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenému MUDr. P. H. pre pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona na neverejnom zasadnutí

1. marca 2013 v Bratislave o sťaţnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátora) proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len sudcu) z
2. februára 2013, sp. zn. Tp 97/2012, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Citovaným uznesením sudca pre prípravné konanie podľa § 79 ods. 3 Tr. por. prepustil obvineného MUDr. P. H. z väzby na slobodu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe orgány prípravného konania nesplnili jednu z podmienok ďalšieho trvania väzby t. j, nepostupovali s náleţitou starostlivosťou a urýchlením, tak ako im to ukladá § 2 ods. 6 a § 76 ods. 1 Tr. por. Súd argumentoval tým, ţe orgány činné v trestnom konaní za celé obdobie väzby obvineného vykonali iba 11 úkonov trestného konania, pričom išlo o pomerne jednoduché výsluchy svedkov. Je síce pravdou, ţe samotný spis má viac ako 1100 strán z čoho však prevaţnú časť tvoria potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti respektíve prepisy záznamov, ktoré vyhotovil Úrad zvláštnych policajných činností v Bratislave. 2 2 Tost 8/2013 Nebolo moţné preto akceptovať argumentáciu prokurátora, ţe vo veci sa konalo priebeţne, pretoţe polícia na základe vyhotovených záznamov stotoţňuje stále ďalšie osoby, ktoré sa mali podieľať na páchaní čiastkových útokov tejto trestnej činnosti. V danom prípade teda nešlo o stotoţňovanie, a teda ani o vykonávanie úkonov u osôb a pre skutky, pre ktoré obvinenému bolo uţ vznesené obvinenie, ale o skutky pre ktoré obvinenému prípadne len v budúcnosti malo byť vznesené obvinenie. Preto nie je moţné takýmto spôsobom ospravedlniť nečinnosť orgánu v prípravnom konaní. Inak by z takéhoto dôvodu obvinený mohol byť drţaný vo väzbe neobmedzený čas, čo je neprípustné. Pretoţe nebola splnená jedna z obligatórnych podmienok väzby, orgány prípravného konania vo veci nekonali prednostne a urýchlene, sudca pre prípravné konanie rozhodol o prepustení obvineného z väzby na slobodu. Proti tomuto uzneseniu sudcu pre prípravné konanie do zápisnice o výsluchu obvineného zahlásil prokurátor sťaţnosť, ktorú neskôr písomne odôvodnil. Uviedol v nej, ţe so závermi sudcu, ktoré sú rozvedené v jeho uznesení sa nestotoţňuje. Úkony, ktoré smerujú k zisteniu prípadných ďalších čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu je treba totiţ povaţovať za úkony, ktoré súvisia s vykonávaním dôkazov vo veci samej. Opačný výklad by bol vlastne neudrţateľný, pretoţe by pripúšťal, ţe pre trestné konanie a ďalšie trvanie väzby nie je dôleţité zistenie všetkých skutkov, ktorých sa potenciálny páchateľ dopustil, ale dôleţité sú len tie skutky, ktoré boli predmetom trestného konania v čase vznesenia obvinenia, alebo v čase kedy došlo k vzatiu obvineného do väzby. Tento postup je v rozpore so zásadou uvedenou v § 2 ods. 6 Tr. por. ako aj § 2 ods. 5 Tr. por., lebo prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel. Predmetná trestná vec je komplikovaná tou fázou, v ktorej išlo o identifikáciu osôb zo zvukovo - obrazových záznamov, bez čoho nemohli byť po určitú dobu vykonávané výsluchy svedkov. To však neznamená, ţe orgány činné v trestnom konaní vo veci nekonali s potrebným urýchlením, respektíve starostlivosťou. O tom, ţe vyšetrovateľ konal, svedčí aj skutočnosť, ţe obvinenému
3. februára 2013 bolo rozšírené obvinenie o ďalších 13 čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Tr. zák. 3 2 Tost 8/2013 Ţiadal preto, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie a ţiadosť obvineného MUDr. P. H. o prepustenie z väzby zamietol ako nedôvodnú a zároveň, aby neprijal ani ponúknutú peňaţnú záruku ponúknutú jeho manţelkou. Obvinený vo svojom vyjadrení k sťaţnosti prokurátora uviedol, ţe sa v plnom rozsahu stotoţňuje so záverom sudcu pre prípravné konanie ohľadne nesplnenia obligatórnej podmienky pre ďalšie trvanie väzby t. j., ţe orgány prípravného konania nekonali vo veci s potrebným urýchlením. Okrem toho poukázal aj na to, ţe podľa jeho názoru vo veci uţ pominuli aj dôvody kolúznej a preventívnej väzby podľa § 71 písm. b/ a c/ Tr. por. Ţiadal preto, aby najvyšší súd po prerokovaní veci sťaţnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťaţnosti preskúmal v rozsahu § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia proti ktorému mohol sťaţovateľ podať sťaţnosť, ako aj konanie ktoré tomuto výroku predchádzalo a zistil, ţe rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie je správne aj keď z iných, ako v ňom uvádzaných dôvodov. Nie je moţné sa stotoţniť so záverom sudcu, ţe orgány prípravného konania nekonali vo veci s potrebnou starostlivosťou a urýchlením. V uvedenom ohľade takémuto konštatovaniu nezodpovedá ani skutkový stav veci, pretoţe bez akýchkoľvek pochybnosti vyšetrovateľka vykonávala úkony, medzi ktoré je potrebné zaradiť aj úkony, ktoré súvisia s objasnením čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Tr. zák. Na ich základe bolo moţné obvinenému MUDr. P. H. vzniesť obvinenie pre ďalších 13 čiastkových útokov tohto trestného činu. V uvedenom smere najvyšší súd sa preto stotoţňuje so sťaţovateľom a v ďalšom poukazuje na správnu argumentáciu obsiahnutú v sťaţnosti prokurátora. Na druhej strane najvyšší súd na rozdiel od prvostupňového súdu po preskúmaní veci zistil, ţe u obvineného dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por., pre ktoré bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo
4. novembra 2012, sp. zn. Tp 97/2012, 4 2 Tost 8/2013 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
5. novembra 2012, sp. zn. 5 Tost 41/2012, uţ pominuli. Z pripojeného spisového materiálu odvolací súd zistil, ţe obvinený sa k spáchaniu trestnej činnosti, ktorá mu bola kladená za vinu vo svojich výpovediach priznal a túto činnosť aj oľutoval. Okrem toho konanie obvineného je dostatočne zadokumentované na základe obrazovo-zvukových záznamov a ich prepisov zaloţených v spise vrátane doposiaľ vykonaných výsluchov svedkov. Doteraz okrem toho nie je známa ani ţiadna aktivita obvineného, ktorá by smerovala a mohla byť vyhodnotená ako kolúzne konanie, a teda koniec–koncov by viedla k naplneniu dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. Z pripojeného spisového materiálu napokon najvyšší súd zistil, ţe obvinený vo svojej ambulancii uţ nepracuje, pracuje tam iný lekár. Okrem toho na základe rozhodnutia Slovenskej lekárskej komory v Nitre z
6. januára 2013, č: LPC/NR/068/05, ktoré nadobudlo právoplatnosť
7. januára 2013, MUDr. P. H. má v celom rozsahu dočasne pozastavenú licenciu na výkon funkcie odborného zástupcu v povolaní lekár do
8. januára
9. Najvyšší súd na základe uvedených skutočností dospel preto k záveru, ţe u obvineného dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. uţ pominuli. Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky o sťaţnosti prokurátora rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave
10. marca 2013 JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková