← Slovensko

sťažnosť obvineného

Najvyšší súd 2 Tost 5/2013 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej veci proti obvinenému J. F. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí

  1. februára 2013 v Bratislave o sťažnosti obvineného I. C. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z
  2. januára 2013, sp. zn. Tp 86/2012, takto r o z h o d o l : Podľa 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného I. C. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica uznesením z
  3. januára 2013, sp. zn. Tp 86/2012, podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol žiadosť obvineného I. C. o prepustení z väzby, do ktorej bol menovaný vzatý počínajúc dňom
  4. septembra 2012 uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z
  5. septembra 2012, sp. zn. Tp 86/2012 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
  6. októbra 2012, sp. zn. 6 Tost 36/2012, z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. V citovanom zamietajúcom uznesení z
  7. januára 2013 sudca pre prípravné konanie skonštatoval, že v dobe jeho rozhodovania o žiadosti obvineného I. C. o prepustenie z väzby sa v porovnaní so stavom v okamihu vzatia obvineného do väzby nič nezmenilo pokiaľ ide o dôvodnosť podozrenia, že tento sa mal dopustiť skutkami uvedenými v uznesení vyšetrovateľa o vznesení obvinenia zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, h/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. 2 2 Tost 5/2013 a tiež ani na danosti väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. v zmysle ich pominutia alebo ich zmeny. Proti tomuto uzneseniu podal obvinený I. C. v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú bližšie písomne neodôvodnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť obvineného I. C. nie je dôvodná. Závery sudcu pre prípravné konanie čo sa týka esenciálnej podmienky obmedzenia osobnej slobody obvineného vzatím do väzby a jej pretrvávania, teda existencie dôvodného podozrenia zo spáchania konkrétnych trestných činov, sú vecne správne. Zhodne so stanoviskom sudcu pre prípravné konanie je v tejto súvislosti potrebné zdôrazniť, že v opozícii oproti rozsiahlej obhajobe obvineného I. C. prednesenej pred konajúcim sudcom prvostupňového súdu v rámci výsluchu obvineného predchádzajúceho rozhodnutiu o jeho žiadosti o prepustenie z väzby je najmä usvedčujúca výpoveď svedka D. V., urobená po vznesení obvinenia (
  8. novembra 2012), pričom výsledky prípravného konania neposkytujú podklad pre také hodnotenie uvedeného dôkazného prostriedku ako to ponúkol obvinený prostredníctvom obhajcu o žiadosti o prepustenie z väzby. Dôkazná situácia v aktuálnom štádiu trestného stíhania nie je taká, že by poukazovala na zjavnú neopodstatnenosť trestného stíhania obvineného I. C. napr. z dôvodu možnosti urobenia konečného záveru o nevierohodnosti výpovedí zatiaľ kľúčového svedka D. V.. Z uvedených dôvodov nemožno potom mať za to, že ďalšie trvanie väzby obvineného I. C. by odporovalo zásade proporcionality vyjadrujúcej v podstate to, že obmedzenie osobnej slobody väzbou nie je namieste, ak nie je dôvodné očakávať postih obvineného podľa Trestného práva hmotného vôbec alebo z hľadiska jeho intenzity porovnateľný so zásahom do osobnej slobody. Rovnako správne sú zistenia sudcu pre prípravné konanie aj pokiaľ ide o pretrvávanie väzobných dôvodov u obvineného, uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. Konkrétne skutočnosti, ktoré obavu z úteku, či skrývania sa obvineného, jeho kolúzneho konania a pokračovania v trestnej činnosti reálne odôvodňujú sú podrobne uvedené už v uznesení o vzatí obvineného I. C. do väzby z
  9. septembra 2012, tieto sa ani v súčasnom štádiu 3 2 Tost 5/2013 trestného stíhania nijako nezmenili, pričom majú základ vo výpovediach už spomenutého svedka V. aj s ich čiastočným premietnutím do skutkových zistení v bode 2/ v súvislosti s väzobným dôvodom podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. aj dôvody väzby podľa písm. b/ a c/ ustanovenia § 71 ods. 1 Tr. por. vychádzajú predovšetkým z toho istého dôkazného prostriedku, konkrétne popisovaných praktík fungovania skupiny, z ktorého popisu vyplýva obava zo snahy eliminovať dôkazy svedčiace v neprospech obvinených osôb, a to aj spôsobom zakladajúcim znaky trestného činu. Z uvedených dôvodov najvyšší súd nepovažoval sťažnosť obvineného I. C. za dôvodnú, a preto ju podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná. V Bratislave
  10. februára 2013 JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.