← Slovensko

dovolanie

Obsah (18)§ 224§ 382§ 258§ 259§ 249a§ 208§ 201§ 197a§ 39a§ 49§ 15b§ 378§ 216§ 211§ 15§ 249§ 163a§ 381

Najvyšší súd 2 Tdo 3/2013 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Ing. An

§ 224ods.

1, ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom pred

  1. januárom 2006 a iné, na neverejnom zasadnutí
  2. februára 2013 v Bratislave o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z
  3. marca 2012, sp. zn. 2 To 8/2012, takto r o z h o d o l :

§ 382písm.

c/ Tr. por. dovolanie obvineného R. K. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Ţiline (ďalej len krajský súd)

§ 258ods.

1 písm. b) Trestného poriadku v znení účinnom pred

  1. januárom 2006 (ďalej len Tr. por.) zrušil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len okresný súd) z
  2. októbra 2011, sp. zn. 9 T 117/2010, a

§ 259ods.

3 Tr. por. obţalovaného R. K. uznal vinného, ţe 1/ dňa 22.6.2003 okolo 04.00 hod. viedol bez vodičského oprávnenia osobné motorové vozidlo značky Opel Kadett Combi, ev. č. C., ktorého hodnota bola 85.000,- Sk (2.821,48 Eur) bez súhlasu vlastníkov vozidla – manţelov M. K., nar. X. a I. K., nar. X. a ktoré vozidlo zobral dňa 21.6.2003 vo večerných hodinách z dvora rodinného domu č. X. v obci S., po ceste II/520 z obce S. do obce N., okres Č., kde v km 14,200 v neprimeranej rýchlosti po prejdení miernej pravotočivej zákruty predchádzal a zaradzoval sa do pravého jazdného pruhu pred idúce vozidlo zn. Škoda Favorit, ev. č. C., ktoré viedol J. C., pričom vodič R. K. nedodrţal bezpečný odstup pri zaraďovaní sa pred vozidlo Škoda Favorit a narazil pravou časťou zadného nárazníka vozidla Opel do ľavého predného blatníka vozidla 2 2 Tdo 3/2013 Škoda, v dôsledku čoho vozidlo Škoda Favorit zišlo cez pravú krajnicu mimo vozovku, kde narazilo do stromu a rozlomilo sa na dve časti, pričom vodič Škody Favorit J. C. a jeho spolujazdec vpredu M. A., nar. X. utrpeli zranenia, ktorým na mieste

hli a ďalší spolujazdci, sediaci na zadných sedadlách vozidla Škoda, utrpeli tieto zranenia: - P. C., nar. X., otras mozgu ľahšieho stupňa, zlomeninu očnice, zlomeninu vonkajšieho členka, pomliaţdenie tváre s dobou liečenia do 22.7.2003, t. j. 30 dní, - M. C., nar. X., zlomeniny stehenných kostí obojstranne s posunom kostných úlomkov, zlomeninu ihlice v oblasti vonkajšieho členka vpravo, trţnú ranu v oblasti koreňa nosa vľavo v dĺţke 1 cm, pomliaţdenie lebky v čelovej oblasti obojstranne s dobou liečenia do 13.10.2003, t. j. 113 dní, - M. P., nar. X., otras mozgu ľahšieho stupňa, pomliaţdenie a trţnú ranu ľavého chodila, trţnú ranu v temennej oblasti hlavy, podkoţný krvný výron na hlave vpravo, úrazové posunutie stavca V. driekového dopredu bez neurologických výpadkov na periférii, s dobou liečenia do 22.9.2003, t. j. 93 dní, a poškodením vozidla Škoda Favorit vznikla majiteľke E. C., nar. X., škoda vo výške 2.987,45 Eur, pričom po dopravnej nehode dňa 22.6.2003 o 6.39 hod. bolo policajtmi OO PZ Krásno nad Kysucou v dychu obţalovaného namerané mnoţstvo alkoholu v objeme 0,47 mg/l a v ten istý deň o 8.11 hod. v objeme 0,37 mg/l a takým konaním obţalovaný ako vodič porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b), § 14 ods. 3, § 15 ods. 1, § 68 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. Z. v aktuálnom znení, pričom po dopravnej nehode s vozidlom Opel bez váţneho dôvodu nezastavil a neprivolal ani neposkytol potrebnú pomoc osobám, ktoré pri tejto dopravnej nehode utrpeli ujmu na zdraví, ale s vozidlom Opel pokračoval ďalej v jazde smerom do obce N.. 2/ dňa 22.2.2004 okolo 09.30 hod. prišiel do oploteného dvora pri rodinnom dome č. X. v obci S., kde bývala manţelka jeho brata M. K., nar. X., začal búchať na zamknuté vchodové dvere rodinného domu a tak sa domáhať vstupu do domu, pričom keď mu M. K. odmietla otvoriť s tým, ţe u nej nemá čo robiť, tak jej cez zamknuté dvere vulgárne nadával a vyhráţal sa jej, ţe keď ju stretne na ceste, tak ju dokope, doláme a nakoniec ju zabije s tým, ţe mu to ani polícia nedokáţe, čím u M. K. vzbudil dôvodnú obavu, čím spáchal, v bode 1/ 3 2 Tdo 3/2013 - trestný čin ublíţenia na zdraví

§ 224ods.

1, 3 Tr. zák., účinného do 31.12.2005, - trestný čin neoprávneného pouţívania cudzieho motorového vozidla

§ 249aods.

1,2 Tr. zák., účinného do 31.12.2005, - trestný čin neposkytnutia pomoci

§ 208Tr.

zák., účinného do 31.12.2005, - trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky

§ 201písm.

d) Tr. zák., účinného do 31.12.2005 v bode 2/ trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi

§ 197aods.

1 Tr. zák., účinného do 31.12.2005. Obţalovanému K. uloţil krajský súd

§ 224ods.

3, § 35 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2006 úhrnný trest odňatia slobody v trvaní osem rokov, na výkon ktorého ho zaradil

§ 39aods.

2 písm. a/ Tr. zák. do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň uloţil obţalovanému

§ 49ods.

1 Tr. zák. trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na desať rokov a rozhodol o náhrade škody voči poškodeným sčasti aj ich odkázaní vo veciach o občiansko-právnych veciach. Proti rozsudku podal dovolanie obvinený písomným podaním obhajcu doručeným okresnému súdu

  1. októbra
  2. Ako právny dôvod dovolania označil dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, f/, g/ a i/ Tr. por. v znení účinnom od
  3. januára
  4. Vecne (§ 374 ods. 1 Tr. por.) vyjadril dovolacie námietky (obsahovo) nasledovne: Veľká časť námietok sa týka hodnotenia dôkazov a dostatočného nepreskúmania obrany obvineného a v rámci toho najmä nepribratia Ústavu súdneho inţinierstva na podanie „kontrolného“ znaleckého posudku oproti dvom v konaní podaným znaleckým posudkom z odboru dopravy, nevypočutie svedka Ď., posúdenie výpovede poškodenej K. z prípravného konania ako dôveryhodnej napriek jej duševnému stavu, to isté pokiaľ ide o svedka T. vo vzťahu k jeho predchádzajúcim odsúdeniam. 4 2 Tdo 3/2013 Ďalšia skupina námietok sa týka tvrdených procesných pochybní súdu. Konkrétne v tom smere, ţe úkony vykonané pred vznesením obvinenia neboli zopakované a svedok Timek bol vypočutý bez prítomnosti obhajcu obvineného. Skutok v bode 1/ obţaloby bol súdom prvého stupňa rozdelený na dva samostatné skutky, čo však reparoval uţ odvolací súd, keď rozsudok okresného súdu zrušil a sám rozhodol o dotknutom skutkovom deji ako o jednom skutku. Obvinenému nebolo na hlavnom pojednávaní umoţnené osobne klásť otázky vypočúvaním svedkom. Osobitne je vyjadrená dovolacia námietka v tomto znení : „Pokiaľ ide o skutok 1, súd nebral do úvahy to, ţe nebol daný súhlas poškodených na trestné stíhanie obţalovaného

§ 15bTr.

zák. účinného do 31.12.2005. Ak nie je v takomto prípade súhlas poškodeného, nejedná sa o protiprávne konanie. Odvolací súd sa zaoberal touto otázkou asi v tom zmysle, ţe nebral do úvahy túto námietku preto, lebo

jeho názoru ide o predmet BSM a teda súhlas na uţívanie motorového vozidla mi nemohol dať len jeden z manţelov, v tomto prípade môj brat I. K., ale takýto súhlas mi mala dať aj manţelka môjho brata, teda moja švagriná M. K.. V tejto súvislostí výslovne zdôrazňujem, ţe môj brat I. K. mi dal súhlas na pouţívanie motorového vozidla, pričom som mal súhlas aj od M. K., ktorá o tomto vedela a videla, ţe auto pouţívam a nenamietala to, to znamená, ţe som mal prinajmenšom jej konkludentný súhlas. Tento v danej situácii vzhľadom na naše vzťahy, ktoré som mal s bratom a jeho manţelkou, bol úplne jednoznačný a postačujúci. Preto mal orgán činný v trestnom konaní – vyšetrovateľ PZ aplikovať § 15b/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005. Bez tohto súhlasu k stíhaniu som vôbec nemal byť trestne stíhaný.“ Dovolateľ namieta aj neprimeranosť uloţeného trestu, a to aj vzhľadom na dĺţku konania a okolnosti týkajúce sa jeho osoby. Na základe uvedeného navrhol obvinený napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. 5 2 Tdo 3/2013 Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín navrhol dovolanie ako nedôvodné v celom rozsahu odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) vec predbeţne preskúmal

§ 378Tr.

por. a zistil, ţe nie je dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodov uvedených v § 382 písm. a/, b/, alebo d/ aţ f/ Tr. por. Zároveň však uţ pri predbeţnom prieskume zistil, ţe je zrejmé, ţe nie sú splnené uplatňované dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. por. Ustanovenie pouţité dovolateľom ako právny dôvod dovolania, teda § 371 ods. 1 Tr. por. v príslušných častiach znie: Dovolanie moţno podať, ak c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa

zákona vyţaduje,

  1. g)rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
  2. i)rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. Najvyšší súd hodnotil vecné dovolacie námietky bez ohľadu na ich označenie

jednotlivých písmen ustanovenia § 371 ods. 1 písm.

  1. c)Trestného poriadku dovolateľom (k tomu pozri rozhodnutie publikované v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 120 čiastka 6/2012). Podmienka skoršieho uplatnenia dotknutých okolností v konaní uvedená v § 371 ods. 4 veta prvá Trestného poriadku je na účel moţnosti pouţitia dôvodov dovolania zodpovedajúcich tomuto ustanoveniu splnená. Ku skupine námietok zameraných na nesprávnosť hodnotenia dôkazov vrátane nevykonania ďalších navrhovaných dôkazov, a teda v konečnom dôsledku smerujúcich proti skutkovým zisteniam napadnutého rozhodnutia je potrebné uviesť, ţe správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôţe dovolací súd skúmať a meniť (§ 371 ods. 1 písm.
  2. i)Trestného poriadku). Také námietky teda nie sú uplatniteľné v dovolacom konaní, na rozdiel od konania odvolacieho. To platí aj vo vzťahu ku dôkazným návrhom (výsluch svedka Ď., znalecký 6 2 Tdo 3/2013 posudok Ústavu súdneho inţinierstva), ktoré neboli súdom akceptované, keď bolo na hlavnom pojednávaní 28. októbra 2011

§ 216ods.

1 Tr. por. rozhodnuté, ţe sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (k tomu pozri rozhodnutie 7, publikované v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky čiastka 1/2011). Do tejto kategórie predmetu námietok spadá i hodnotenie výpovede svedkyne - poškodenej M. K., pričom z hľadiska jej psychickej spôsobilosti reprodukovať preţité udalosti sa súd prvého stupňa zaoberal príslušnými podkladovými lekárskymi správami, ako je to uvedené na čl. 9 ods. 2 rozsudku okresného súdu. Autonómia hodnotenia dôkazov konajúcimi súdmi oproti dovolaciemu prieskumu sa potom týka i výpovede svedka T.. Čo sa týka tvrdených procesných pochybení, tu platí nasledovné: Otázkou opakovania skorších úkonov prípravného konania po vznesení obvinenia sa zaoberal okresný súd (č.l. 4 ods. 5 aţ 7 a č.l. 5 ods. 1 jeho rozsudku) aj krajský súd (č.l. 15 ods. 5, č.l. 16 ods. 1 jeho rozsudku), a to v súlade so zákonom a zásadou kontradiktórnosti v kontexte Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konajúcimi súdmi popísaným spôsobom bolo moţné dôkazne porovnávať pri výsluchu svedkov na hlavnom pojednávaní aj ich výsluchy z prípravného konania pred vznesením obvinenia a tak ich inkorporovať medzi podklady meritórneho rozhodnutia. Iná situácia nastáva u dovolaním dotknutého svedka T., ktorého výpoveď z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní 27. apríla 2011 prečítaná

§ 211ods.

1 písm. a) Trestného poriadku, keďţe zomrel

  1. mája
  2. Taká náhrada výsluchu svedka v konaní pred súdom bola moţná, keďţe o výsluchu v prípravnom konaní bol obhajca obvineného upovedomený, čo generálne potvrdil pri oboznamovaní sa s vyšetrovacím spisom
  3. septembra 2004 (pri dôkaznom pouţití výsluchu bola teda splnená poţiadavka prístupu obhajoby k účasti na úkone). Rozdelenie skutku v bode 1 obţaloby na dva skutky súdom prvého stupňa reparoval vlastným meritórnym rozhodnutím odvolací súd a samotné dovolanie potom (obsahovo) poníma túto otázku ako neaktuálnu. 7 2 Tdo 3/2013 Najvyšší súd rovnako ako predtým odvolací súd

obsahu zápisníc o hlavnom pojednávaní nezistil dovolaním tvrdené obmedzenia obţalovaného pri vykonávaní dôkazov, ako znemoţnenie mu klásť otázky svedkom. V toto smere platia údaje uvedené v dotknutých zápisniciach, teda verejných listinách, keďţe nebol preukázaný opak. Opačný princíp, teda potreba preukázania uvádzaných okolností platí pre súkromnú listinu, ktorou je čestné prehlásenie M. K. a M. K. zo 4. mája 2009, z hľadiska naposledy menovanej formulované ako späťvzatie trestného oznámenia. Taký úkon je v jeho doslovnom vyjadrení procesne irelevantný, mohol by však mať

jeho obsahu (za určitých okolností) iné procesné účinky, ako je uvedené ďalej. Prvostupňový i dovolací súd však nepreukázanie skutočného prejavu vôle poškodenej, formálne deklarovaného v prehlásení, správne vyhodnotili (č.l. 18 ods. 2 rozsudku krajského súdu). Toto hodnotenie má oporu aj v obsahu výsluchu poškodenej na hlavnom pojednávaní 28. októbra 2011, keď bez právneho dôvodu odmietla vo veci vypovedať (nakoľko je chorá) a ďalej sa odmietla k takto nastalej situácii vyjadrovať. S tým súvisí dovolacia námietka, formulovaná tak, ţe nebol daný súhlas poškodených na trestné stíhanie obţalovaného

§ 15bTrestného zákona v znení účinnom pred 1.

januárom 2006, čo sa v konkrétnych súvislostiach má týkať súhlasu na pouţitie predmetného motorového vozidla obvineným. Táto námietka, viaţuca sa na označené hmotnoprávne ustanovenie (súhlas poškodeného

§ 15b Trestného zákona v znení účinnom pred 1.

januárom 2006), nie je vo vykonávanom dovolacom prieskume uplatniteľná, a to z uţ uvedeného dôvodu viazanosti dovolacieho súdu správnosťou a úplnosťou zisteného skutku. Ak totiţ rozsudok krajského súdu u skutku v bode 1 konštatuje, ţe súhlas vlastníkov vozidla nebol daný, nemôţe dovolací súd správnosť príslušného skutkového zistenia skúmať ani meniť. Je potrebné dodať, ţe ak by taký súhlas bol daný, neboli by ani naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu

§ 249

a Trestného zákona v znení účinnom v čase činu (nešlo by o „zmocnenie sa“ cudzieho motorového vozidla). Na absenciu trestnosti konania páchateľa by teda nebolo potrebné dodatkovo aplikovať ustanovenie o súhlase 8 2 Tdo 3/2013 poškodeného ako o okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu (jeho účinky nastávajú iba vtedy, ak sú zákonné znaky trestného činu naplnené). Z hľadiska rozsudkom konštatovaného nedostatku súhlasu (vlastníkov) na pouţitie vozidla obţalovaným by potom bolo dokonca nepodstatné, či vozidlo vlastnícky patrilo do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov K., alebo bolo vo výlučnom vlastníctve len niektorého z nich (tu ide o otázku právnu, nie skutkovú), keďţe skutkovo sa uzavrelo, ţe súhlas nedala ţiadna z oboch dotknutých osôb (manţelov). V uţ uvedenom čestnom prehlásení však obaja deklarujú, ţe sú spolumajiteľmi dotknutého vozidla. Odlišné tvrdenia uvedené v rámci svedeckej výpovede I. K. vyhodnotili aj konajúce súdy ako účelové, smerujúce ku dekriminalizácii konania obţalovaného. Je teda potrebné vychádzať z okolnosti spoluvlastníctva k vozidlu. V nadväznosti na uvedené je potom aktuálnou otázkou pouţite procesného inštitútu súhlasu poškodeného s trestným stíhaním

§ 163aTr.

por. (v znení účinnom pred 1. januárom 2006), ktorý je spojený aj s kvalifikáciou (okrem iných)

§ 249a

Trestného zákona v znení, pouţitom napadnutým rozsudkom (toto ustanovenie však nebráni stíhaniu dotknutej osoby pre predmetný skutok, kvalifikovaný ako iný jednočinne sa zbiehajúci trestný čin, resp. činy). Príslušná kvalifikácia by musela byť vypustená, len ak by bol potrebný súhlas všetkých (oboch) poškodených (ako spoluvlastníkov) a oboma by nebol daný alebo by bol vzatý späť. V zmysle § 163a Tr. por. by teda obaja poškodení museli byť v postavení, ktoré je vo vzťahu k obvinenému v čase trestného stíhania podraditeľné pod ustanovenie § 100 ods. 2 Tr. por. M. K. ako manţelka brata obvineného však do tejto kategórie osôb nepatrí, ako to správne vyhodnotil okresný súd v súvislosti s právom menovanej odmietnuť svedeckú výpoveď. Nejde v konkrétnom prípade o vymenovaný druh príbuzenstva ani o iný rodinný alebo obdobný pomer, ktorý by podmieňoval oprávnený pocit zdieľania ujmy obvineného poškodenou. Takému jej postoju zodpovedá i odôvodnenie z jej strany odmietnutia 9 2 Tdo 3/2013 vypovedať na hlavnom pojednávaní ako svedok (výslovne uviedla, ţe nie pre príbuzenstvo, ale pre chorobu). Súhlas poškodenej teda nebol na trestné stíhanie obvineného potrebný a nebol ani procesne poţadovaný (bez ohľadu na túto okolnosť, ako uţ bolo uvedené, čestné prehlásenie svedkyne by nebolo moţné povaţovať za váţne odopretie súhlasu na trestné stíhanie, ak by taký súhlas potrebný bol). Tým sa stalo trestné stíhanie nezávislým od súhlasu druhého poškodeného. Z uvedeného vyplýva, ţe je irelevantné neposkytnutie súhlasu na trestné stíhanie obvineného jeho bratom I. K., ktoré by na pouţití právnej kvalifikácie činu (aj)

§ 249a Trestného zákona nič nezmenilo.

Čo sa týka uloţeného trestu, jeho primeranosť nemôţe dovolací súd skúmať. Ako dovolací dôvod je zákonom definované jedine uloţenie trestu mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo uloţenie takého druhu trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa (§ 371 ods. 1 písm.

  1. h)Trestného poriadku. V súhrne uvedených okolností je zrejmé, ţe nie je splnený dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1 písm. c), f),
  2. g)alebo
  3. i)Trestného poriadku (dôvody označené v dovolaní), ani iný dovolací dôvod. Preto najvyšší súd dovolanie obvineného odmietol

§ 382písm.

c) Trestného poriadku, rozhodujúc na neverejnom zasadnutí, nariadenom

§ 381Trestného poriadku.

. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 26. februára 2013 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Libor Duľa Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.