461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok z 18. októbra 2010 a rozhodnutím z 13. mája 2011, číslo X. priznala
1, § 274 a § 82 zákona o sociálnom poistení navrhovateľovi od 3. februára 2011 invalidný dôchodok v sume 311, 70 € mesačne. V odôvodnení uviedol, že príslušné posudkové orgány dostatočne posúdili aj na základe vlastných vyšetrení zdravotný stav navrhovateľa. Všetky posudky sú náležite po stránke medicínskej zdôvodnené a v zásadných otázkach si vzájomne neodporujú. V súčasnosti zdravotný stav navrhovateľa neodôvodňuje iný záver o invalidite navrhovateľa a o dátume jej vzniku, lebo zodpovedá aj zisteniam a odborným názorom dvoch na sebe nezávislých posudkových orgánov odporkyne. Na podklade týchto skutočností krajský súd považoval rozhodnutia odporkyne za vecne správne a zodpovedajúce zákonu. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí odporkyne a nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, lebo posudkoví lekári nehodnotili jeho zdravotný stav objektívne a svoje závery dostatočne a presvedčivo neodôvodnili. Namietal, že jeho rozhodujúce ochorenie nebolo správne zaradené pod príslušnú položku a súčasnom ochorení na 15 diagnóz nebol riadne odôvodnený záver o správnosti určenia rozhodujúceho ochorenia. Uviedol, že je invalidný, lebo jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 45 %, preto spĺňa podmienky pre priznanie invalidného dôchodku
zákona o sociálnom poistení a invalidný dôchodok mu mal byť priznaný od roku 2007. Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s v spojení s § 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľa treba vyhovieť.
1 zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 3 7So/25/2012
6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
7 zákona o sociálnom poistení jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Zo spisov vyplýva, že navrhovateľ 18. októbra 2010 požiadal o invalidný dôchodok. Odporkyňa rozhodnutím z 30. novembra 2010 číslo X. 0 zamietla jeho žiadosť o invalidný dôchodok z dôvodu, že
záverov posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Prievidza z
kapitoly XV, odd. G, pol. 29.9 prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 30 %, zvýšená o 10 % pre závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. V posudku posudková lekárka uviedla, že navrhovateľ je sledovaný od roku 2007 na OPL pre dlhoročnú expozíciu preťažovania horných končatín a vibrácie s ťažkosťami horných končatín v zmysle syndrómu karpálneho tunela, entezopatie lakťov a s vasodyskinetickými prejavmi. Syndróm karpálneho tunela bol 4 7So/25/2012 potvrdený opakovane aj EMG vyšetrením, s nálezom aj senzitívnej neuropatie horných končatín, opakovane aj ortopedická liečba pre epikondylitídu, hlavne radiálnu na oboch lakťoch. V opravnom prostriedku proti uvedenému rozhodnutiu navrhovateľ namietal, že posudkový lekár hodnotil jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie
nesprávnej položky, lebo
jeho názoru malo byť hodnotené
kapitoly XV odd. G položka č. 29.13 prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. V priebehu konania o opravnom prostriedku vypracoval z 23. februára 2011 posudok MUDr. L., posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Nitre a za rozhodujúce zdravotné postihnutie označil dorzalgiu C – choroby pohybového aparátu
kapitola XV, oddiel E, položky 3.b. prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, zvýšenú o 10 % pre závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. V posudku uviedol, že navrhovateľ
kapitoly XV., oddiel E, položka 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, so zvýšením o 10 % pre závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. V tomto posudku posudkový lekár uviedol, že dátum invalidity sa nikdy neurčuje od dátumu prvého zistenia, ale od definitívneho zdiagnostikovania ochorenia, jeho liečby aj rehabilitácie, spravidla až po jednom roku trvania, kedy stav nadobudol charakter dlhodobosti. Tento bol diagnostikovaný počas hospitalizácie navrhovateľa na Klinike chorôb z povolania. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie považoval vertebrogénne ochorenie, na ktoré sa navrhovateľ aj v súčasnosti lieči a je aj práceneschopný. Pre uvedené postihnutie prislúcha miera poklesu 35 %, čo je horná hranica rozpätia a pre iné zdravotné poruchy je táto miera zvýšená o 10 %. Ani v uvedenom posudku však nebolo dostatočne odôvodnené, prečo je vertebrogénne ochorenie považované za rozhodujúce a taktiež nebolo ozrejmené, prečo ochorenie horných končatín nie je možné hodnotiť
kapitoly XV odd. G položka č. 29.13 prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia odporkyne vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, a preto rozsudok krajského súdu zmenil, napadnuté rozhodnutia odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v súlade s § 250ja ods. 3 v spojení s § 250j ods. 2 písm. c) OSP. V ďalšom konaní odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu doplní dokazovanie ohľadom zdravotného stavu navrhovateľa v naznačenom smere a opätovne rozhodne o navrhovateľovej žiadosti o invalidný dôchodok. 6 7So/25/2012 O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1, 2 a § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia, a to: - z odmeny advokáta
4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) za 2 úkony právnej služby v roku 2010 (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd z
4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v spojení s § 7 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a § 1 písm. b) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách za cestu z Prievidze do Trenčína na pojednávanie a späť
1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za 12 polhodín: 12 x 12,35 € (1/60 zo 741 €), t. j. spolu 148,20 €. Celkovo priznaná náhrada trov konania preto predstavuje sumu 605,21 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky navrhovateľovi nepriznal náhradu za jeden úkon, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, ktorú právny zástupca uplatnil vo vyčíslení dvakrát, lebo druhé rozhodnutie odporkyne z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.