1, 2) zákona o sociálnom zabezpečení spoločne zavinili, že sa vdovský dôchodok vyplácal vdove v dobe od
2 OSP ako vecne správne potvrdil. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obaja navrhovatelia. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľka 1/ namietala, že krajský súd opätovne nedostatočne v konaní preskúmal otázku zavinenia, a neskúmal, kto z navrhovateľov 1/ a 2/ a v akej miere spôsobil, 3 7So/1/2012 že došlo k vyplateniu dávky. Uviedla, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľka 1/ nenahlásila vstup do zamestnania od 1. júna 2002, t. j. nesplnila iba túto zákonnú povinnosť, pričom nahlásenie vstupu do zamestnania nie je rozhodujúcou skutočnosťou pre krátenie dôchodku. Vznik pracovného pomeru môže a nemusí trvať počas doby poberania dôchodku. Pre krátenie vdovského dôchodku je rozhodujúci priemer hrubých príjmov /výška zárobkov/, ktoré mohla, resp. nemusela navrhovateľka 1/ v rozhodujúcom období dosiahnuť. Vstup do zamestnania vôbec neznamená, aký príjem, v akej výške bude zamestnávateľom vyplatený. Z uvedeného mala za to, že podstatnú mieru zodpovednosti na neprávom vyplatenom vdovskom dôchodku nesie v plnej miere zamestnávateľ, navrhovateľ 2/. Navrhovateľ 2/ v odvolaní uvádzal, že jeho zavinenie na vzniku preplatku nebolo preukázané súd neodročil pojednávanie aby navrhovateľovi 2/ umožnil vyhľadanie dokladov v archíve, ktoré chcel navrhovateľ 2/ súdu predložiť. Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 250s OSP/ preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov 1/ a 2/ nemožno vyhovieť.
1 zákona o sociálnom zabezpečení oprávnený alebo iný príjemca dávky alebo služby sociálnej starostlivosti je povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti, jej výšku a výplatu alebo poskytovanie. Ak organizácia nepodala hlásenie alebo nepredložila záznam buď vôbec alebo nie určeným spôsobom alebo včas alebo podané hlásenie , predložený záznam alebo údaje potvrdené organizáciou boli nesprávne, a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej výmere ako patrila, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.
zákona o sociálnom zabezpečení ak organizácia a príjemca dávky spôsobili, že dávka sa poskytla neprávom alebo vo vyššej výmere ako patrila, zodpovedajú za vrátenie neprávom vyplatenej sumy spoločne a nerozdielne. Organizácia a príjemca dávky sa 4 7So/1/2012 vzájomne vyrovnajú
miery zavinenia. Spory o vzájomné vyrovnanie medzi organizáciou a príjemcom dávky rozhodujú v prvom stupni krajské súdy. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Z obsahu spisov vyplýva, že navrhovateľka 1/ uzavrela 1. júna 2000 pracovnú zmluvu s navrhovateľom 2/.
jej tvrdenia navrhovateľ 2/ ako jej zamestnávateľ jej nedal pri nástupe do zamestnania vyplniť dotazník, kde by
predtlače vypísala rukou svoje osobné údaje, ale vypýtal si len jej občiansky preukaz, ktorý si prekopíroval. Sama odporkyni do ôsmich dní nehlásila písomne, že vstúpila do pracovného pomeru. Navrhovateľke 1/ bol priznaný vdovský dôchodok od 19. septembra 1981 a sirotský dôchodok na syna Z., ktorý poberala do 21. septembra 1999 (upravovaný
osobitných predpisov o zvyšovaní dôchodkov). Naďalej jej patril len vdovský dôchodok. Na základe žiadosti o starobný dôchodok z
149/1988 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 149/1988 Zb.“). V dôsledku týchto skutočnosti bolo dostatočne preukázané zanedbanie ohlasovacej povinnosti navrhovateľky 1/, preto jej zodpovednosť za preplatok na vdovskom dôchodku je daná. Navrhovateľ 2/ však tiež nesplnil povinnosti, ktoré mu ukladal zákon o sociálnom zabezpečení (§ 108), pretože odporkyni nehlásil, že navrhovateľka 1/ vstúpila u neho do pracovného pomeru od 1. júna 2000 a ani nehlásil výšku jej hrubých zárobkov (predpokladaný zárobok) pre krátenie vdovského dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti. 5 7So/1/2012 Navrhovateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti s poukazom na okolnosť, že navrhovateľka mu zatajila skutočnosť, že je vdovou, pretože bolo jeho povinnosťou aktívne zisťovať (dať rukou vyplniť dotazník, obsahujúci osobné údaje) rozhodné skutočnosti potrebné pre nárok na dávku, jej výšku a výplatu.
1 citovaného zákona organizácie sú povinné viesť záznamy o skutočnostiach rozhodných pre nárok na dávku, ich výšku a výplatu a predkladať ich príslušným orgánom sociálneho zabezpečenia. Túto povinnosť ukladal aj § 153 vyhlášky 149/1988 Zb.. Ak organizácia nezisťovala údaje, rozhodné pre vznik, zmenu alebo zánik nároku na dávku a jej výplatu, prípadne jej trvanie, alebo nepodala hlásenie, nepredložila záznam buď vôbec alebo určeným spôsobom, alebo včas a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy. Správne preskúmavanými rozhodnutiami odporkyňa uložila povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu 2 673 54 € na vdovskom dôchodku aj poberateľke vdovského dôchodku spoločne a nerozdielne so zamestnávateľom, lebo aj poberateľka vdovského dôchodku vznik preplatku zavinila tým, že ako poberateľka vdovského dôchodku nehlásila vstup do zamestnania do ôsmich dní. Súd prvého stupňa preto nepochybil, ak na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval preskúmavané rozhodnutia odporkyne za správne a potvrdil ich. V tomto predmetnom konaní nebolo možné určiť mieru zavinenia navrhovateľky 1/ a navrhovateľa 2/ na vzniknutom preplatku na vdovskom dôchodku za obdobie od 22. júna 2000 do 10. marca 2002, pretože jeho predmetom bolo len preskúmanie rozhodnutí o solidárnej zodpovednosti prijímateľky dávok a jej zamestnávateľa. Určiť mieru zavinenia na vzniku predmetného preplatku
zákona o sociálnom zabezpečení, by bolo možné až po právoplatnosti uvedených rozhodnutí o solidárnej zodpovednosti navrhovateľov 1/ a 2/. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 16. septembra 2011, č. k. 17Sd/150/2002-130,
Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd neúspešným navrhovateľom nepriznal s poukazom na § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP. 6 7So/1/2012 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. januára 2013 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.