2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a iné, o návrhu obţalovaného J. P. D. na odňatie a prikázanie veci takto r o z h o d o l :
1 Tr. por. trestná vec obţalovaného J. P. D. v súčasnosti vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 3To 132/2012, ako súdom odvolacím, sa tomuto súdu n e o d n í m a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 24. septembra 2012, sp. zn. 1T 164/2011, bol obţalovaný J. P. D. uznaný vinným z prečinu krádeţe
2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a z prečinu sprenevery v štádiu pokusu
1, § 213 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v tomto rozhodnutí. Bol mu za to uloţený
3 Tr. zák., s pouţitím § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.
2 písm. b/ Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráţenia.
2 Tr. zák. súd zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, zo dňa 5. decembra 2011, sp. zn. 1T 129/2011, vo výroku o treste ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Tr. por. súd obţalovaného zaviazal uhradiť poškodenej M. P. škodu vo výške 92 €. Proti tomuto rozhodnutiu podal obţalovaný D. odvolanie. Vec bola predloţená dňa
názoru obţalovaného je poškodený osobou, ktorá dokáţe ovplyvniť kaţdého. Ţiada preto, aby vo veci rozhodol iný krajský súd. Krajský súd v Trnave predloţil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky za účelom rozhodnutia o ţiadosti obţalovaného D. o odňatí a prikázaní predmetnej trestnej veci, pričom súčasťou spisu je aj vyjadrenie sudcov Krajského súdu v Trnave k ţiadosti obţalovaného, z ktorého vyplýva, ţe z prítomných sudcov sa ţiaden necíti byť vo veci zaujatý a sú bez pomeru k stranám konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaného návrhu preskúmal v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. obsah predloţeného spisového materiálu a dôvody pre odňatie veci a jej prikázanie inému súdu, pričom zistil, ţe návrh obţalovaného nie je dôvodný.
1 Tr. por. z dôleţitých dôvodov môţe byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbliţšie spoločne nadriadený. Keďţe obţalovaný poţadoval odňatie veci Krajskému súdu v Trnave, je príslušný na rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky. Význam, resp. dôleţitosť dôvodu na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu vyplývajúceho z článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ţe „nikoho nemoţno odňať jeho zákonnému sudcovi“. Delegácia sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali, kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia zákonných podmienok § 23 ods. 1 Tr. por. Dôleţitými dôvodmi treba predovšetkým rozumieť také dôvody, ktoré zaisťujú nestranné a zákonné prejednanie veci, náleţité zistenie skutkového stavu bez dôvodných 3 3 Ndt 5/2013 pochybností ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich zásad trestného konania, výchovné pôsobenie trestného konania na obţalovaného i na ostatných občanov, pričom všetky okolnosti majú zabezpečiť najmä dôveru občanov v nestranné, objektívne a spravodlivé rozhodnutie súdu. Pri úvahe, či v konkrétnej prejednávanej trestnej veci sú dané dôleţité dôvody pre delegáciu, nie je moţné vychádzať len z jedného určitého hľadiska či okolnosti, ale je treba zvaţovať všetky do úvahy prichádzajúce okolnosti prípadu vo vzájomnej súvislosti. Jedným z dôvodov na postup
1 Tr. por. je aj zaujatosť všetkých sudcov príslušného súdu. V predmetnej veci obţalovaný vo svojom návrhu v podstate uviedol, ţe má pochybnosti o objektívnom rozhodovaní krajského súdu o jeho odvolaní, z dôvodov, ţe počul o príbuzenskom vzťahu niektorých sudcov tohto súdu s poškodeným ako aj preto, ţe poškodený je,
názoru obţalovaného, schopný ovplyvniť kohokoľvek. Z písomného vyjadrenia jednotlivých sudcov Krajského súdu v Trnave najvyšší súd zistil, ţe ani jeden z nich sa necíti byť v predmetnej veci zaujatý, resp. nemá ţiaden vzťah k predmetnej veci ani k stranám trestného konania. Iba samotný subjektívny pocit obţalovaného o tom, ţe poškodený je schopný ovplyvniť sudcov krajského súdu, aby rozhodli
jeho usmernení, resp. o príbuzenskom vzťahu niektorých sudcov tohto súdu s poškodeným, sú len jeho vykonštruovanými a ničím nepodloţenými domnienkami. Z písomného vyjadrenia jednotlivých sudcov Krajského súdu v Trnave najvyšší súd nezistil obţalovaným tvrdené skutočnosti, sudcovia sa necítia byť vo veci zaujatí a sú bez pomeru k stranám konania. K obave obţalovaného, ţe by mohol krajský súd na základe vplývania poškodeného na priebeh odvolacieho konania, trest obţalovanému uloţený Okresným súdom Piešťany, sprísniť (zhoršiť) najvyšší súd poznamenáva, ţe k takejto skutočnosti dôjsť nemôţe, nakoľko obvinený je chránený zásadou zákazu reformatio in peius (zákaz zmeny k horšiemu), keďţe nebolo podané odvolanie prokurátora, resp. poškodeného v neprospech obţalovaného. V zmysle § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého moţno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. 4 3 Ndt 5/2013
ustálenej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle § 31 ods. 1 Tr. por. treba rozumieť najmä skutočnosť, ţe orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, ţe je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom, švagrovskom, druha a druţky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka, sú najmä strany trestného konania. K tomu povaţoval Najvyšší súd za potrebné uviesť, ţe z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. moţno rozhodnúť len o vylúčení sudcu ako konkrétnej osoby, resp. o vylúčení sudcov ako konkrétnych osôb. I keď zákon v ustanovení § 31 ods. 1 Tr. por. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak moţno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, čo vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, nemoţno prehliadať, ţe rozhodnutie o vylúčení sudcu
1 Tr. por. predstavuje výnimku z vyššie spomenutej ústavnej zásady uvedenej v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na túto skutočnosť moţno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závaţných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Obţalovaný vo svojej ţiadosti neuviedol ţiaden konkrétny dôleţitý dôvod, ktorý by odôvodnil kladné rozhodnutie o jeho ţiadosti, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťaţnosť prípustná. V Bratislave 27. marca 2013 JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.