← Slovensko

dovolanie obvineného

Obsah (13)§ 201§ 382§ 20l§ 48§ 319§ 371§ 386§ 31§ 135§ 270§ 115§ 363§ 242

N a j v y š š í s ú d 4 Tdo 68/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Emila Bdţocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr.

§ 201ods.

1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajkyne JUDr. Z. H. proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 18. augusta 2011, sp. zn. 3To 64/2011, takto r o z h o d o l :

§ 382písm.

c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. B. s a o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Ţilina z 19. mája 2011, sp. zn. 28T 63/2010, bol obvinený M. B. uznaný za vinného zo zločinu sexuálneho zneuţívania

§ 201ods.

1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe od presne nezisteného dňa a mesiaca letného obdobia roku 2003 do 22. novembra 2009 s výnimkou obdobia od začiatku roka 2008 do júna 2009 v mieste svojho trvalého bydliska v Ţ. na Ul. L. č. X. opakovane počas návštev jeho maloletej dcéry M. B., nar. X. u neho v byte v jeho izbe v čase, keď maloletá M. B. išla večer spať, jej prikázal, aby sa vyzliekla, alebo ju vyzliekol sám, následne si ľahol k nej a ohmatával ju medzi nohami, po vagíne a zadku a kázal jej, aby chytila do rúk jeho penis, pohybovala s ním hore a dole aţ do doby, kým nenastalo jeho vyvrcholenie. Za to bol obvinenému M. B.

§ 20lods.

2 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 5 Tr. zák. uloţený trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, na výkon ktorého bol

§ 48ods.

2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia. 2 4 Tdo 68/2012 Uznesením Krajského súdu v Ţiline z 18. augusta 2011, sp. zn. 3To 64/2011, bolo odvolanie obvineného M. B. proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu

§ 319Tr.

por. ako nedôvodné zamietnuté. Obvinený M. B. písomným podaním z

  1. septembra 2012, podal prostredníctvom ustanovenej obhajkyne JUDr. Z. H., proti uvedenému uzneseniu krajského súdu dovolanie, v ktorom poukázal i na svoje predchádzajúce písomné podanie z
  2. apríla 2012 obsahovo konkretizujúce uplatnené dovolacie dôvody, vady napadnutého uznesenia, jemu predchádzajúceho rozsudku okresného súdu ako aj vady trestného konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu. V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov

§ 371ods.

1 písm. b/, písm. c/, písm. e/ a písm. g/ Tr. por. a navrhol, aby dovolací súd

§ 386Tr.

por. napadnuté uznesenie ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, bezodkladne ho prepustil na slobodu a pri prikázaní veci na nové prerokovanie a rozhodnutie súčasne nariadil, aby ju okresný a krajský súd rozhodol v inom zloţení senátu. K naplneniu dovolacích dôvodov

§ 371ods.

1 písm. b/, písm. e/ Tr. por. prišlo

dovolateľa tým, ţe o jeho odvolaní proti prvostupňovému rozsudku nezákonne rozhodoval ten istý senát Krajského súdu v Ţiline, ktorý rozhodoval aj v prípravnom konaní o jeho sťaţnosti proti rozhodnutiu o väzbe, čím došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 11 a 14 s dodatkovým protokolom a protokolmi č. 4, 6, 7, 12 a 13 (ďalej len „Dohovor“). Argumentoval tým, ţe po podaní obţaloby je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania sudca, ktorý v prejednávanej veci v prípravnom konaní rozhodoval o väzbe osoby, na ktorú sa potom podala obţaloba a v jeho prípade tak vznikla totoţná situácia ako v prípade sťaţovateľa Filipa Nešťáka, v ktorom Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“) vyslovil porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (rozsudok ESĽP z 27. februára 2007 vo veci Nešťák proti Slovenskej republike). Dovolateľ uviedol, ţe JUDr. Daniel Béreš, ktorý ako sudca pre prípravné konanie rozhodoval o jeho väzbe,, mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania z dôvodu zaujatosti voči jeho osobe, nakoľko má voči nemu nepriateľský vzťah, v minulosti 3 4 Tdo 68/2012 medzi nimi došlo k ostrým slovným konfrontáciám a chcel sa mu pomstiť za to, ţe ako predseda občianskeho zdruţenia E. únia dozoroval činnosť Okresného súdu Ţilina vo viacerých trestných veciach. Namietal tieţ, ţe pri rozhodovaní o väzbe bola prítomná prokurátorka JUDr. Ingrid Šamajová, ktorá nebola dozorovou prokurátorkou v tejto veci a ktorej spoluprácu s JUDr. Bérešom pri dosahovaní väzobného stíhania má dobre zmapovanú. Rovnako mali byť z rozhodovania o odvolaní vylúčení aj sudcovia krajského súdu, ktorí predtým rozhodovali o väzbe, nakoľko títo boli uţ v prípravnom konaní toho názoru, ţe sa dopustil daného trestného činu, čo napokon moţno vyvodiť aj z odôvodnenia ich rozhodnutia o väzbe. V tejto súvislosti poukázal tieţ na porušenie zásady prezumpcie neviny, a teda aj čl. 6 ods. 2 Dohovoru.

dovolateľa mala byť z vykonávania úkonov trestného konania v jeho veci vylúčená i sudkyňa JUDr. Erika Bebčáková, ktorá bola voči nemu tieţ zaujatá a pri predbeţnom prejednaní obţaloby sa rozhodla sprocesniť nezákonne zadováţené dôkazy. Táto sudkyňa mu neskôr nezákonne odmietla splniť poţiadavku na doplnenie rozsudku o pomer hlasovania, v akom bolo prijaté rozhodnutie prvostupňového súdu, čím vedome porušila zákon (§ 3 ods. 9 zák. č. 357/2004 Z.z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov). Taktieţ mala byť z rozhodovania vylúčená i prísediaca Darina Tomašcová, ako spriaznená osoba JUDr. Béreša, ktorému donášala informácie o priebehu súdneho konania. Vylúčení mali byť aj viacerí členovia orgánov prípravného konania. Dozorujúca prokurátorka Mgr. Bibiána Mikolajová, ktorá bola voči nemu zaujatá, nakoľko jej manţel pplk. Ing. P. M. prijímal od N. K. trestné oznámenie o tom, ţe mal maloletú zneuţívať v rokoch 2003 - 2004, ktoré však bolo celé vykonštruované a trestné stíhanie v tejto veci bolo zastavené s tým, ţe skutok sa nestal. Vyšetrovateľ mjr. Mičica, ktorý bol voči nemu taktieţ zaujatý, nakoľko ako predseda občianskeho zdruţenia E. únia vykonával dozor nad jemu blízkymi osobami. Z uvedených skutočností obvinený M. B. usúdil, ţe rozhodnutie v jeho trestnej veci bolo dosiahnuté nezákonnými osobami z radov orgánov činných v trestnom konaní a súdov, čím boli naplnené dovolacie dôvody

§ 371ods.

1 písm. b/, písm. e/ Tr. por. Dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. g/ Tr. por. bol

dovolateľa naplnený tým, ţe rozsudok okresného súdu i napadnuté uznesenie krajského súdu sú zaloţené 4 4 Tdo 68/2012 na nezákonnom dôkaze, konkrétne na výsluchu jeho maloletej dcéry M. B. zo

  1. decembra
  2. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z obrazovo-zvukového záznamu z tohto výsluchu, hoci k nemu nikdy nebol vyhotovený prepis obrazovo-zvukového záznamu, čo je v rozpore s procesným postupom predpísaným Trestným poriadkom. Namietal, ţe obrazovo-zvukový záznam z výsluchu maloletej svedkyne, bez existujúceho prepisu nahrávky, je pre účely trestného konania úplne bezcenný. Argumentoval tým, ţe vyhotovenie prepisu záznamu z obrazovo-zvukového záznamu bolo nevyhnutné najmä preto, ţe jeho obhajca namietal spôsob vedenia výsluchu ako aj to, ţe psychologička PhDr. S. J. sa rozprávala počas výsluchu s maloletou svedkyňou. Konkrétny slovný obsah pôsobenia psychologičky na maloletú svedkyňu, mal byť zaznamenaný v rámci prepisu obrazovo-zvukového záznamu, pretoţe v zápisnici o výsluchu zachytený nie je a rovnako v nej nie je zaznamenaná ani námietka jeho obhajcu. Obvinený M. B. popri neexistencii prepisu obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu maloletej svedkyne namietal i spôsob vedenia výsluchu, pričom uviedol, ţe tento nebol vedený objektívne, otázky vyšetrovateľa boli kapciózne, sugestívne a kladené tak, aby maloletá vypovedala proti nemu. Objektivitu vedenia výsluchu

obvineného nezaručil ani jeho obhajca JUDr. S., ktorý sa dostal do stretu záujmov, nakoľko pre jeho advokátsku kanceláriu externe pracoval Ing. K, ktorý je blízkou osobou k osobe maloletej svedkyne. Dovolateľ ďalej namietal, ţe aj otázky na znalcov pribratých do konania boli koncipované tak, ţe prezumovali jeho vinu a bol v nich obsiahnutý záver orgánu činného v trestnom konaní, ţe skutku sa dopustil práve on. Tým došlo nielen k porušeniu princípu prezumpcie neviny a k nerešpektovaniu čl. 6 ods. 2 Dohovoru, ale predovšetkým k ovplyvneniu znalcov, nakoľko posudky vypracúvali pod vplyvom vysloveného záveru o jeho vine. K naplneniu dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm. c/ Tr. por. prišlo

dovolateľa okrem uţ uvedeného aj tým, hoci počas konania niekoľkokrát ţiadal prokuratúru (napr. v podaní z 10. februára 2010), aby v jeho trestnej veci došlo k zosúladeniu existujúceho stavu so zákonom, jeho ţiadosti boli prokuratúrou posudzované ako ţiadosti o prepustenie 5 4 Tdo 68/2012 z väzby, aj keď v skutočnosti nimi neboli. Pretoţe sa týmto podaniam prokuratúra nevenovala v tom smere v akom ţiadal, ale sa uberala cestou zamietania údajných ţiadostí o prepustenie z väzby, stratil akúkoľvek moţnosť nápravy stavu, ktorý bol v rozpore so zákonom. K zásadnému porušeniu práva na obhajobu prišlo

obvineného M. B. aj samotným vznesením obvinenia. Poukázal na skutočnosť, ţe stíhanie sa vedie pre skutok, ktorého som sa mal údajne dopustiť od nezisteného dňa a mesiaca leta 2003 aţ do

  1. novembra
  2. Počas celého konania pritom apeloval na orgány činné v trestnom konaní a neskôr i na súdy, ţe ohľadne takého istého skutku, ktorého som sa mal údajne dopúšťať voči maloletej M. B. od leta 2003 aţ do konca februára 2004, bolo uţ vedené trestné stíhanie na ORPZ, ÚJKP Ţilina pod ČVS: ORP-219/1-OVK-ZI-2005, ktoré bolo uznesením z
  3. mája 2005 zastavené z dôvodu, ţe je nepochybné, ţe skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie sa nestal. Argumentoval tým, ţe pokiaľ orgán činný v trestnom konaní zastavil stíhanie z dôvodu, ţe je nepochybné, ţe sa skutok nestal, nie je moţné opätovne začať stíhanie v danej veci. Pokiaľ bolo trestné stíhanie opätovne začaté, sčasti pre ten istý skutok, došlo k porušeniu zásady ne bis in idem a k porušeniu jeho základných práv. Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného M. B. na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Ţilina. Prokurátorka okresnej prokuratúry v písomnom vyjadrení z
  4. októbra 2012 uviedla, ţe dovolanie obvineného je v podstate zaloţené na opakovaných dôvodoch obhajoby a odvolania, pričom s jednotlivými námietkami obvineného sa uţ konajúce súdy vysporiadali. Poukázala na správnosť a zákonnosť rozsudku okresného súdu i napadnutého uznesenia krajského súdu a navrhla, aby dovolací súd uznesením

§ 382písm.

c/ Tr. por. dovolanie obvineného odmietol. Po tomto postupe predloţil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe dovolanie proti napadnutému uzneseniu je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 aţ § 373 Tr. por. ako aj obsahové náleţitosti uvedené v § 374 Tr. por. 6 4 Tdo 68/2012 Najvyšší súd ďalej vo veci skúmal existenciu dovolateľom uplatnených dovolacích dôvodov

§ 371ods.

1 písm. c/, písm. d/, písm. i/ Tr. por. a po preskúmaní spisového materiálu zistil, ţe dovolateľom namietané dovolacie dôvody v posudzovanom prípade naplnené neboli, a preto je dovolanie potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí

§ 382písm.

c/ Tr. por.

§ 371ods.

1 Tr. por. dovolanie moţno podať, ak - súd rozhodol v nezákonnom zloţení (písm. b/), - bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu (písm. c/), - vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania (písm. e/), - rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom (písm. g/).

§ 382písm.

c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania

§ 371Tr.

por. Pokiaľ ide o dovolacie námietky zakladajúce

obvineného M. B. naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por., dovolací súd uvádza, ţe nezákonne zloţeným súdom sa rozumie súd, ktorý je obsadený v rozpore s ustanoveniami určujúcimi zloţenie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Nezákonné zloţenie súdu môţe nastať v prípade, ak vo veci rozhodoval samosudca napriek tomu, ţe mal rozhodovať senát, prípadne ak senát rozhodoval v neúplnom zloţení. V posudzovanej veci obvineného M. B. rozhodoval na okresnom súde senát 28T zloţený z predsedníčky JUDr. Eriky Bebčákovej a prísediacich Boţeny Gaţicovej a Dariny Tomašcovej, pričom k prideleniu veci do tohto senátu prišlo náhodným výberom a k personálnym zmenám v zloţení senátu počas celého konania na okresnom súde neprišlo. Na krajskom súde rozhodoval o odvolaní obvineného senát 3To zloţený z predsedníčky 7 4 Tdo 68/2012 JUDr. Zuzany Jančárovej a sudcov JUDr. Milana Repáňa a JUDr. Vladimíra Sučika, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie takisto náhodným výberom. Ako to vyplýva z obsahu podaného dovolania, obvinený M. B. nezákonnosť zloţenia senátu krajského súdu vyvodzuje z toho, ţe ten istý senát rozhodoval v prípravnom konaní o jeho sťaţnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby. Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu procesného spisu zistil, ţe tieto dovolacie námietky nie sú pravdivé a dodáva, ţe aj keby pravdivé boli, nezakladajú dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. b/ Tr. por. ako sa to mylne domnieva obvinený. V posudzovanej veci rozhodoval Krajský súd v Ţiline v prípravnom konaní o sťaţnostiach obvineného M. B. dvakrát. Dňa

  1. decembra 2009 rozhodoval o sťaţnosti obvineného proti uzneseniu o vzatí do väzby senát krajského súdu 2 Tpo zloţený z predsedníčky JUDr. Evy Kyselovej a sudkýň JUDr. Danky Wänkeovej a JUDr. Márie Urbanovej (č.l. 74-75 spisu). Dňa
  2. marca 2010 rozhodol o sťaţnosti obvineného proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka maloletej poškodenej senát krajského súdu 3 Tpo, zloţený z predsedníčky JUDr. Zuzany Jančárovej a sudcov JUDr. Milana Repáňa a JUDr. Adriany Gallovej (č.l. 258-259 spisu). Z ustanovenia § 31 ods. 3 Tr. por., inter alia, vyplýva, ţe z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde niţšieho stupňa a naopak. Predsedníčka senátu JUDr. Zuzana Jančárová a sudca JUDr. Milan Repáň, ktorí v prípravnom konaní rozhodovali o sťaţnosti obvineného M. B. proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka maloletej poškodenej a následne aj o odvolaní obvineného proti rozsudku okresného súdu rozhodovali v oboch prípadoch ako sudcovia súdu toho istého stupňa, teda nebol daný dôvod na ich vylúčenie

§ 31ods.

3 Tr. por. Dovolací súd dodáva, ţe zo ţiadneho ustanovenia Trestného poriadku nevyplýva, ţe by po podaní obţaloby mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania sudca, ktorý v prejednávanej veci v prípravnom konaní rozhodoval o väzbe osoby, na ktorú sa potom podala obţaloba, ako sa to mylne domnieva dovolateľ. Sudca, ktorý ako sudca pre prípravné konanie rozhodol o väzbe 8 4 Tdo 68/2012 obvineného, môţe ako samosudca, resp. predseda senátu okresného súdu rozhodnúť aj o obţalobe podanej na tohto obvineného. Jedine v prípade, ak by sa tento sudca stal po podaní obţaloby sudcom krajského súdu a mal by ako sudca súdu vyššieho stupňa vo veci rozhodovať, bol by daný dôvod na jeho vylúčenie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. V danom prípade však takáto situácia nenastala, z čoho je zrejmé, ţe nebol naplnený dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. b/ Tr. por. Pokiaľ ide o dovolacie námietky zakladajúce

obvineného M. B. naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por., dovolací súd uvádza, ţe obvineným namietané skutočnosti boli uţ predmetom prieskumu v rámci odvolacieho konania, krajský súd sa s nimi náleţite vysporiadal, ich existenciu nezistil a k rovnakému záveru dospel i dovolací súd. Ak obvinený M. B. namieta, ţe z rozhodovania o väzbe mal byť vylúčený sudca JUDr. Daniel Béreš, nakoľko mal voči nemu nepriateľský vzťah, v minulosti medzi nimi došlo k ostrým slovným konfrontáciám a chcel sa mu pomstiť za jeho činnosť v občianskom zdruţení E. únia, treba podotknúť, ţe hoci všetky tieto okolnosti museli byť obvinenému zrejmé uţ pri jeho výsluchu pred týmto sudcom pre prípravné konanie dňa

  1. decembra 2009, vôbec ich pri tomto úkone nenamietal a nevzniesol námietky ani proti prítomnej prokurátorke JUDr. Ingrid Šamajovej (viď zápisnica o výsluchu obvineného č. l. 83-87 spisu). Po prvýkrát tieto námietky uplatnil aţ v konaní pred súdom, z čoho je zrejmé, ţe neboli vznesené bez meškania, ako to ustanovuje § 31 ods. 4 Tr. por. a svedčí to aj o ich účelovosti. Námietku zaujatosti proti vyšetrovateľovi mjr. Mgr. Jánovi Mičicovi, ktorý vo veci vykonával vyšetrovanie, obvinený M. B. vzniesol
  2. marca 2010 pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu, pričom o tejto bolo zákonným spôsobom rozhodnuté (č.l. 246, 254-256 spisu), rovnako tak aj o jeho námietkach voči dozorujúcej prokurátorke Mgr. Bibiáne Mikolajovej (č.l. 111-112, 252-253, 910-911 spisu). V konaní pred súdom neboli zistené zákonom predpokladané dôvody pre vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania v posudzovanej veci ani pokiaľ ide o prísediacu Darinu Tomašcovú (č.l. 870-872, 898-903 spisu). Námietky obvineného poukazujúce na stret záujmu jeho obhajcu JUDr. J. S., vyvrátil v 9 4 Tdo 68/2012 odvolacom konaní tento obhajca v písomnom vyjadrení z
  3. augusta 2011, v ktorom uviedol, ţe sa nezakladajú na pravde. Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloţeného spisu zistil, ţe ani dovolateľom uvádzané skutočnosti o porušení zásady prezumpcie neviny sudcami krajského súdu, ktorí mali byť uţ v prípravnom konaní toho názoru, ţe sa dopustil trestného činu a následne rozhodovali o jeho odvolaní, sa nezakladajú na pravde. Zo ţiadneho rozhodnutia krajského súdu vydaného v posudzovanej veci v prípravnom, či súdnom konaní nevyplýva, ţe by krajský súd pri rozhodovaní o väzbe porušil túto zásadu. V odôvodnení týchto rozhodnutí krajský súd pri skúmaní materiálnych dôvodov väzby vţdy v súlade so zásadou prezumpcie neviny uvádzal, ţe „sú dôvody na podozrenie, ţe tento skutok spáchal obvinený“ (č.l. 75 spisu), resp., ţe „obţalovaný je stíhaný pre viaceré útoky, ktorých sa mal voči maloletej dopúšťať od roku 2003 aţ do roku 2009“ (č.l. 820 spisu) a nijako v nich nevyjadroval názor o vine obvineného M. B.. V posudzovanej veci tak nenastala identická situácia ako vo veci Nešťák proti Slovenskej republike, kde ESĽP vyslovil porušenie čl. 6 ods. 2 Dohovoru. Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvineného M. B. zakladajúce naplnenie dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm. e/ Tr. por. na tom, ţe z rozhodovania mala byť vylúčená predsedníčka senátu okresného súdu JUDr. Erika Bebčáková, treba uviesť, ţe medzi zákonné dôvody pre vylúčenie sudcu z vykonávania úkonov trestného konania nepatrí skutočnosť, ţe predseda senátu pri predbeţnom prejednaní obţaloby v rozpore s predstavami obvineného dospeje k záveru o zákonnosti doposiaľ získaného dôkazného materiálu, ani skutočnosť, ţe obvinenému nesprístupní informáciu o tom v akom pomere hlasov bolo prijaté rozhodnutie senátu. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. decembra 2011 prijaté na zjednotenie výkladu a aplikácie § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 33/2011 Z.z. (ďalej len „zákon o súdoch“) v otázke týkajúcej sa zverejňovania odlišného stanoviska a uvádzania pomeru hlasov pri rozhodovaní senátu, sp. zn. Tpj 53/2011,

ktorého Trestný poriadok je z hľadiska pravidiel rozhodovania senátu hlasovaním vo vzťahu k zákonu o súdoch osobitným predpisom (lex specialis), keďţe zákon o súdoch v dotknutej otázke nerozlišuje druh konania pred súdom (konanie

Trestného poriadku, resp. Občianskeho súdneho poriadku). Keďţe Trestný poriadok 10 4 Tdo 68/2012 ustanovuje, ţe hlasovanie senátu, vrátane obsahu porady a zápisnice o hlasovaní, je tajné (§ 170 ods. 1, ods. 2 a ods. 7, § 61 ods. 3 Tr. por.), ustanovenie § 3 ods. 9 zákona o súdoch, ktoré výsledok hlasovania odtajňuje a personifikuje, sa v trestnom konaní nepouţije. V súvislosti s dovolacími námietkami obvineného M. B. poukazujúcimi na naplnenie dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm. g/ Tr. por. v dôsledku neexistencie prepisu záznamu z obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu jeho maloletej dcéry M. B. zo 4. decembra 2009, dovolací súd uvádza, ţe procesný postup stanovený Trestným poriadkom pre vykonanie tohto dôkazu bol v konaní pred okresným súdom dodrţaný.

§ 135ods.

1 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 15 rokov o veciach, ktorých oţivovanie v pamäti by vzhľadom na jej vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní uţ nemusel opakovať. K výsluchu sa priberie pedagóg, iná osoba majúca skúsenosti s výchovou mládeţe alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu. Ak to môţe prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve sa k výsluchu aj zákonný zástupca.

§ 135ods.

2 Tr. por. v znení účinnom do

  1. augusta 2011 v ďalšom konaní má byť taká osoba vypočúvaná znova len v nevyhnutných prípadoch, v prípravnom konaní len so súhlasom prokurátora. V konaní pred súdom moţno na podklade rozhodnutia súdu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedených v §
  2. Osoba, ktorá bola pribraná k výsluchu, sa

potreby vypočuje na správnosť a úplnosť zápisnice alebo na spôsob, akým bol výsluch vykonaný ako aj na spôsob, akým vypočúvaná osoba vypovedala.

§ 135ods.

3 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 15 rokov a ak ide o trestný čin spáchaný voči blízkej osobe alebo zverenej osobe alebo je zrejmé z okolností prípadu, ţe opätovná výpoveď osoby mladšej ako 15 rokov môţe byť ovplyvnená, alebo je odôvodnený predpoklad, ţe výsluch by mohol ovplyvňovať duševný a mravný vývoj osoby mladšej ako 15 rokov, výsluch sa vykoná s vyuţitím technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu tak, 11 4 Tdo 68/2012 aby osoba mladšia ako 15 rokov mohla byť v ďalšom konaní vypočutá len výnimočne. Ďalší výsluch osoby mladšej ako 15 rokov sa v prípravnom konaní môţe vykonať len so súhlasom jej zákonného zástupcu a v prípadoch

§ 48ods.

2 so súhlasom opatrovníka.

§ 135ods.

4 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 ak bola vypočutá osoba mladšia ako 15 rokov

odseku 3, v konaní pred súdom sa pri vykonávaní tohto dôkazu postupuje

§ 270ods.

2; výsluch tohto svedka moţno v konaní pred súdom vykonať len výnimočne.

§ 270ods.

2 Tr. por. zvukový, obrazový alebo obrazovo-zvukový záznam sa ako dôkaz vykoná na technickom zariadení. Ak to povaha dôkazu pripúšťa, môţe sa vykonať aj oboznámením jeho písomného prepisu. Súčasťou výkonu tohto dôkazu je aj správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný. Na rozdiel od obrazovo-zvukového záznamu alebo záznamu telekomunikačnej prevádzky vyhotoveného na základe písomného príkazu predsedu senátu alebo sudcu pre prípravné konanie [(§ 114 ods. 2 Tr. por. (§ 115 ods. 2 Tr. por.)], ku ktorým je potrebné

§ 115ods.

6 Tr. por. pripojiť doslovný prepis záznamu, v prípade, ţe sa majú pouţiť ako dôkaz, Trestný poriadok neukladá orgánom činným v trestnom konaní povinnosť vyhotovovať doslovný prepis v prípade, ţe sa výsluch osoby mladšej ako 15 rokov vykoná s vyuţitím technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu. Účelom zaznamenania výsluchu osoby mladšej ako 15 rokov na technickom zariadení je predovšetkým zabrániť sekundárnej viktimizácii takejto osoby, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 135 ods. 3 Tr. por. v znení účinnom do

  1. augusta
  2. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe výsluch maloletej svedkyne bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim citovanými zákonným ustanoveniam, uskutočnil sa v súlade so zásadou kontradiktórnosti za stálej prítomnosti obhajcu obvineného a prokurátorky, k výsluchu maloletej bola pribratá znalkyňa, ktorá bola na hlavnom pojednávaní k spôsobu vedenia výsluchu vypočutá, obrazovo-zvukový záznam z tohto výsluchu bol ako dôkaz vykonaný na technickom zariadení a súd pred jeho vykonaním podal procesným stranám správu o tom, akým spôsobom a kým bol tento záznam vyhotovený. Z uvedeného je zrejmé, 12 4 Tdo 68/2012 ţe v posudzovanej veci k naplneniu dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm. g/ Tr. por. neprišlo. Pokiaľ ide o dovolacie námietky zakladajúce

dovolateľa naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., nutne podotknúť, ţe dôvodom pre podanie dovolania

písm. c/ § 371 ods. 1 Tr. por. je, ţe zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Pod pojmom zásadné porušenie práva na obhajobu mal zákonodarca na mysli, ţe v konaní boli najmä porušené ustanovenia o povinnej obhajobe. Táto podmienka dovolania je spravidla splnená vtedy, ak obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu, napriek tomu, ţe ho mal mať, ak orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase aj skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo dovolaním napadnuté. Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, ţe k zásadnému porušeniu práva na obhajobu nemôţe prísť v prípade, ak si orgán činný v trestnom konaní neosvojí obvineným navrhnutý spôsob postupu v prípravnom konaní, alebo sa neriadi jeho výkladom právnych predpisov. Pokiaľ bol obvinený M. B. toho názoru, ţe právoplatným rozhodnutím prokurátora alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v jeho neprospech, mohol generálnemu prokurátorovi podať návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní

§ 363ods.

1 Tr. por., čo však neurobil. K dovolateľom namietanému porušeniu práva na obhajobu v dôsledku nezákonnosti vzneseného obvinenia a nerešpektovania zásady ne bis in idem dovolací súd uvádza, ţe uznesenie vyšetrovateľky ORPZ, ÚJKP Ţilina z 3. mája 2005, ČVS: ORP-219/1-OVK-ZI- 2005 o zastavení trestného stíhania vo veci trestného činu zneuţívania

§ 242ods.

1, ods. 2 Tr. zák. č 140/1961 Zb. nemalo účinok rei iudicatae, lebo toto trestné stíhanie sa neviedlo proti určitej osobe, ale tzv. vo veci, ako na to správne poukázal krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dospel k záveru, ţe je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. e/, písm. g/ Tr. por., a tak

§ 382písm.

c/ Tr. por. uznesením dovolanie obvineného odmietol. 13 4 Tdo 68/2012 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 26. marca 2013 JUDr. Emil B dž o ch , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.