Najvyšší súd Slovenskej republiky 7So/48/2012 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek sená
§ 293ad zákona o sociálnom poistení, ktoré nadobudlo účinnosť od 1.
januára 2008, lebo navrhovateľ
- septembra 2010 požiadal o starobný dôchodok od
- júla
- Odporkyňa preto postupovala vecne správne, ak starobný dôchodok vypočítala podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení s použitím § 259 zákona o sociálnom poistení a ak priznala navrhovateľovi starobný dôchodok od
- júla 2010 v sume 286,90 € mesačne. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP s odôvodnením, že navrhovateľ nebol v konaní úspešný, preto mu náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Namietal, že rozsudok súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že poberal invalidný dôchodok do
- júla 2010 a od tej doby je poberateľom starobného dôchodku, a preto bolo treba výšku jeho starobného dôchodku vypočítať podľa §
§ 293ad zákona o sociálnom poistení.
Navrhovateľ ku dňu vzniku nároku o starobný dôchodok nepožiadal, o tento dôchodok požiadal až po dovŕšení 62 rokov veku. Podotkol, že podľa jeho výpočtu by od
- júla 2010 výška starobného dôchodku mala predstavovať 593,72 € mesačne. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a preskúmavané rozhodnutia odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania za právne zastupovanie v sume 458,02 €. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. 3 7So/48/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 a § 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť. Navrhovateľ v opravnom prostriedku a v odvolaní spochybnil skutočnosť, že vyšším dôchodkom je invalidný dôchodok. V tomto konaní nemožno preskúmať zákonnosť rozhodnutia o priznaní ani o výške invalidného dôchodku, pretože výška invalidného dôchodku nie je predmetom konania v tejto veci. Z dávkového spisu však vyplýva, že navrhovateľ bol poberateľom čiastočne invalidného dôchodku od 1986 a podľa § 29 zákona o sociálnom zabezpečení mu bol priznaný invalidný dôchodok od
- októbra 1989, ktorý k
- júlu 2003 bol po prepočte 460,90 € mesačne. Invalidný dôchodok bol vymeraný navrhovateľovi ako pracujúcemu v 1.AA pracovnej kategórie (zvlášť zvýhodnenej) za obdobie 18 rokov. Invalidný dôchodok sa navrhovateľovi naďalej vypláca podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na zamestnanie navrhovateľa v pracovnej kategórie 1.AA, navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení vznikol dovŕšením aspoň 55 rokov veku od
- júla
- Nepochybné bolo, že navrhovateľ o starobný dôchodok od
- júla 2003 nepožiadal. Navrhovateľ podal žiadosť o starobný dôchodok
- septembra 2010 a jeho priznania sa domáhal od
- júla 2010, t.j. od dovŕšenia 62 rokov veku. O žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok, na ktorý vznikol nárok pred
- januárom 2004 (u navrhovateľa
- júla 2003) bolo potrebné rozhodnúť podľa právneho predpisu účinného do
- decembra 2003, t.j. podľa zákona o sociálnom zabezpečení v zmysle § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku musí obsahovať nielen výpočet starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení v znení platnom ku dňu vzniku nároku na túto dávku t.j. ku
- júlu 2003 ale aj všetky zvýšenia a úpravy, ktoré k tomuto 4 7So/48/2012 starobnému dôchodku patrili podľa zmien a doplnkov uvedených v zákone o sociálnom zabezpečení ako aj v zákone o sociálnom poistení až ku dňu jeho priznania a vyplácania, t.j. k
- júlu
- Rozhodnutím zo
- mája 2011 číslo X.X.X. odporkyňa vymerala starobný dôchodok navrhovateľa z 1.AA pracovnej kategórie z priemerných mesačných zárobkov z najvýhodnejších hrubých zárobkov dosiahnutých v rokoch 1982-1985 a
- Odporkyňa nevykonala výpočet výšky starobného dôchodku podľa všetkých úprav a zvýšení k
- júlu 2010, lebo upravila výšku dôchodku o zákonné zvýšenie len za roky 2003 a 2010 podľa § 82 zákona o sociálnom poistení. To znamená, že nevykonala aj ďalšie zákonné zvýšenia za obdobie roku 2004 až 2009, a to bez uvedenia dôvodov. Až po správnom vyčíslení výšky starobného dôchodku bude môcť odporkyňa zistiť, suma ktorého dôchodku, invalidného alebo starobného, je vyššia a rozhodnúť o tom, ktorý z týchto dôchodkov bude navrhovateľovi vyplácať v súlade s § 263 ods. 10 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa vypláca iba jeden dôchodok a to dôchodok, ktorého suma je vyššia. Odvolací súd pokladal za správny právny názor súdu prvého stupňa, že pre výpočet výšky starobného dôchodku nie je možné aplikovať §
§ 293a
d zákona o sociálnom poistení, pretože tieto ustanovenia sa vzťahujú na starobné dôchodky, na ktoré vzniklo právo za účinnosti zákona o sociálnom poistení (od
- januára 2004). V prejednávanej veci navrhovateľovi právo na starobný dôchodok nevzniklo za účinnosti zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom nato, že v preskúmavanom rozhodnutí odporkyne je spochybnená správnosť výpočtu starobného dôchodku, je predčasný právny záver súdu prvého stupňa vyslovený rozsudku o nezákonnosti preskúmaných rozhodnutí odporkyne. Odvolací súd zistil nesprávnosť výpočtu výšky starobného dôchodku, preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne z
- novembra 2010 číslo X.X.X. v spojení s rozhodnutím z
- marca 2011 číslo X.X.X. a zo
- mája 2011 číslom X.X.X. zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d/ 5 7So/48/2012 OSP, pretože v doterajšom konaní vykonané dokazovanie nepovažuje odvolací súd za dostačujúce pre vlastné rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne vykonať opätovný výpočet sumy starobného dôchodku od vzniku nároku na tento dôchodok do dňa, od ktorého navrhovateľ požiadal o jeho vyplácanie a následne rozhodne o vyplácaní toho z dôchodkov navrhovateľa, ktorý je vyšší. Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V prejednávanej veci bol navrhovateľ úspešný, a preto mu patrí náhrada trov celého konania. V konaní bol zastúpený advokátom, ktorému patrí náhrada za právne zastupovanie za právne úkony právnej pomoci, ktoré v konaní účelne vynaložil. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny zástupca vykonal 6 úkonov právnej pomoci. V odvolaní však žiadal o priznanie náhrady za dva úkony vykonané v roku 2010 (príprava a prevzatie zastupovanie a podanie opravného prostriedku) po 55,49 € za úkon a paušálnu náhradu po 7,41 € za úkon, za dva úkony právnej pomoci vykonaných v roku 2012 (účasť na pojednávaní a podanie odvolania) po 58,69 € za úkon a paušálnu náhradu po 7,63 €. Advokát bol prítomný na pojednávaní
- januára 2012, patrí mu potom náhrada cestovného vo výške 43,96 € (/0,062 l x 1,48 €/l PHM + 0,183 € rež. paušál/ x 160 km) a náhrada za stratu času 6 polhodín po 12,71 € = 76,26 €, 20 % DPH 76,34 € (preukázal osvedčenie platcu DPH). Spolu náhrada trov konania činí 378,74 € (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/,b/,c/, § 16, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.Z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Náhradu trov konania je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi do rúk jeho právneho zástupcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok. 6 7So/48/2012 V Bratislave
- marca 2013 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová