OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť. Podľa § 124 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z príspevky za službu, na ktoré vznikol nárok podľa § 110 až 114 zákona č. 100/1970 Zb. od
ods.6 zákona o sociálnom zabezpečení je v zmysle citovaného ustanovenia § 173i ods. l prípustné len vtedy, ak tam uvedený žiadateľ o starobný dôchodok vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Taký postup je 4 7So/21/2012 však vylúčený v prípade, ak poberateľ starobného dôchodku nevykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Pre posúdenie veci bolo teda rozhodujúce, či navrhovateľka profesionálnu službu vykonávala v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Navrhovateľke bol priznaný výsluhový príplatok a bola jeho poberateľkou od 1. októbra 1999 podľa § 210 a nasl. zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. Tento príplatok bol pretransformovaný na výsluhový dôchodok podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z.. Výkon profesionálnej služby však u navrhovateľky nezaložil nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a výsluhový dôchodok jej podľa § 38, resp. § 137 tohto zákona ani nemohol byť priznaný. Možno ešte uviesť, že podľa § 110 ods. 4 zákona 100/1970 Zb. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 100/1970 Zb.“) v spojení s § 156 ods. 6 zákona č. 410/1991 Zb. a s § 284 ods.
2 zákona č. 73/1998 Z. z. pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z. nárok na príspevok za službu (výsluhový príspevok) patril najdlhšie do dosiahnutia 60 rokov veku, teda veku, potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods.1 zákona o sociálnom zabezpečení. Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za nezodpovedajúce zákonu, a preto rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods.3 v spojení s § 219 OSP potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo navrhovateľka nebola v odvolacom konaní úspešná a úspešnej odporkyni v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli (§ 250k ods. 1 OSP). 5 7So/21/2012 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok. V Bratislave 27. februára 2013 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.