1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na verejnom zasadnutí
1, ods. 2 a § 388 ods. 1 Tr. por., takto r o z h o d o l : Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 22. apríla 2011 v čase okolo 18.10 h na futbalovom ihrisku v B.B., časť R., po predchádzajúcom slovnom konflikte vyvolanom obžalovaným M. V., ktorý v tom čase mal najmenej 1,73 ‰ alkoholu v krvi, obžalovaný M. V. jedenkrát bodol P. R. jednobritým nožom o celkovej dĺžke 17,5 cm s dĺžkou čepele 9 cm a maximálnou šírkou čepele 2,25 cm v pätke noža do oblasti pod tretím rebrom vľavo s dĺžkou bodného kanála 9 cm, čím P. R. spôsobil bodné poranenie osrdcovníka s bodnou ranou v prednej stene výtokovej časti prednej komory, nábod v zadnej stene pravej predsiene srdca s okolitým krvným výronom, nábod na zadnej stene pravej komory pod trojcípou chlopňou, v dôsledku týchto zranení u P. R. došlo ku krvácavému šoku so známkami tamponády srdca, ktorým tento i napriek včasnej odbornej lekárskej pomoci na mieste
hol. Za to mu
2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. d/, j/, l/, n/ Trestného zákona, § 37 písm. f/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 39 ods. l, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov.
4 Trestného zákona obvineného M. V. pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
l písm. a/ Trestného zákona obvinenému M. V. uložil aj trest prepadnutia veci - jednobritného noža o celkovej dĺžke 17,5 cm s dĺžkou čepele 9 cm 2 Tdo 76/2012 3 s maximálnou šírkou čepele 2,25 cm v pätke noža.
2 písm. c/ Trestného zákona a § 74 ods. 1 Trestného zákona mu uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou a
l Trestného zákona a § 78 ods. l Trestného zákona aj ochranný dohľad na l rok. Napokon
l Trestného poriadku obvinenému M. V. mu uložil povinnosť nahradiť škodu poškodeným manželom P. R. a S. R. vo výške 74, 32 € a D., Z.Z., a. s. B., IČO X.X. vo výške 15, 33 €. Na základe odvolania obvineného M. V., ako aj krajského prokurátora v Banskej Bystrici v trestnej veci rozhodoval Krajský súd Banská Bystrica, ktorý ako odvolací súd rozsudkom, sp. zn. 3 To 225/2011, zo 7. marca 2012
l písm. d), e), f), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, vo výroku o uložení ochranného dohľadu a vo výroku o náhrade škody. Zároveň rozhodujúc
3 Trestného poriadku obvinenému M. V.
2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. d/, j/, l/ Trestného zákona, § 37 písm. a/, f/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 16 rokov.
1, ods. 4 Trestného zákona obvineného M. V. pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
1 Trestného zákona a § 78 ods. l Trestného zákona obvinenému M. V. uložil aj ochranný dohľad na 1 rok. Napokon
1 Trestného poriadku obvinenému M. V. uložil povinnosť nahradiť škodu poškodeným manželom P. R. a S. R. vo výške 1 623, 88 € a D., Z.Z., a. s. B., IČO X.X. vo výške 15,33 €. 2 Tdo 76/2012 4 Zároveň Krajský súd v Banskej Bystrici výrok rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 2 T 82/2011, zo 6. decembra 2011 o uloženom treste prepadnutia veci
1 písm. a/ Trestného zákona a uložení ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou
2 písm. c/ Trestného zákona a § 74 ods. 1 Trestného zákona ponechal nedotknutý. Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3 To 225/2011, zo
1 písm. i/ Tr. por. Vecne argumentuje: „Po preskúmaní na vec sa vzťahujúceho trestného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2 T 74/2010 a ďalších spisových podkladov, ktoré predložil krajský prokurátor v Banskej Bystrici s podnetom na podanie dovolania
2 písm. a/ Trestného poriadku som dospel k záveru, že Krajský súd Banská Bystrica porušil zákon v prospech obvineného M. V. v ustanovení § 48 ods. 4 Trestného zákona. Základom na vyslovenie dôvodnosti existencie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Trestného poriadku, ktorý spočíva v nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia je skutočnosť, že obvinený M. V. bol napriek uloženému trestu odňatia slobody v trvaní 16 rokov, a to za obzvlášť závažný zločin vraždy
1, ods. 2 písm. cl Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, zaradený pre jeho výkon
1 ods. 4 Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
4 Trestného zákona súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť
odseku 2 zaradený, 2 Tdo 76/2012 5 ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov. Navyše,
3 písm. b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd páchateľa obzvlášť závažného zločinu.“ Ďalej cituje ustanovenia zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a vykonávacej vyhlášky č. 368/2008 Z.z. (Poriadok výkonu trestu odňatia slobody), čím dokladá rozdielny spôsob výkonu trestu v ústave s minimálnym a maximálnym stupňom stráženia. V závere navrhuje, aby dovolací súd 1./
1 Trestného poriadku vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3 To 225/2011 zo 7. marca 2012 bol porušený zákon v ustanovení § 48 ods. 4 Trestného zákona v prospech obvineného M. V., 2./
2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3 To 225/2011 zo 7. marca 2012 vo výroku o treste, v časti týkajúcej sa zaradenia obvineného M. V. na výkon trestu odňatia slobody a 3./
1 Trestného poriadku prikázal Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Obvinený sa k dovolaniu vyjadril prostredníctvom obhajcu. V podstatných bodoch (okrem citácie ustanovení Trestného zákona a rovnakých predpisov ako dovolateľ) uvádza: „Odsúdený M. V. spáchal skutok vo veku blízkom veku mladistvých t.j. 18 rokov 3 mesiace. Je zrejmé, že v osobe obvineného sa nejedná o mladistvého v zmysle § 94 Tr. zákona, nemožno však prehliadnuť, že sa jedná o rozdiel troch mesiacov, aby tomu tak bolo. 2 Tdo 76/2012 6 Preto nie je na mieste striktný a prísne formálny výklad ust. § 48 ods. 4 Tr. zákona. V prípady mladistvých ide o osobitnú kategóriu páchateľov a platí pre nich odlišný režim zaobchádzania. Tri mesiace M. V. delili od toho, aby sa na neho vzťahoval tento osobitný režim. Tým, že odsúdený vo veku 18 rokov vykonáva trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia je pre neho dostatočne prísne a uložený trest vykonávaný v tomto ústave plní svoj účel. Mám za to, že umiestnenie ods. M. V. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom resp. maximálnym stupňom stráženia by bolo neprimerane prísne a v rozpore s § 34 ods. 1 Tr. zákona. Tak, ako už uviedol okresný súd v odôvodnení rozsudku, trestné zákonodarstvo nie je len o potrestaní páchateľa, ale aj o jeho prevýchove. Prí akceptácii tohto ustanovenia by bol umiestnený on ako adolescent k najťažším zločincom, aký by sa vrátil do spoločnosti po výkone trestu. Za neprimerane prísne považujem, rovnako ako skonštatoval okresný súd aj jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, v ktorom sa bežne nachádzajú osoby, ktoré už pred súdom stáli viac ako 15-krát. V prípade striktného výkladu ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zák. s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti by zaradenie páchateľa do ústavu na výkon trestu so stredným resp. maximálnym stupňom stráženia, znamenalo púhu represiu zo strany súdu v trestnom konaní, čo je v rozpore s cieľom, aký sa sleduje v súvislosti s prevýchovou páchateľa.“ Na základe uvedeného navrhuje, aby dovolací súd dovolanie odmietol
c/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) vec preskúmal a zistil, že nie je dôvod na odmietnutie dovolania z formálnych dôvodov a že dovolanie je v uplatnenej okolnosti dôvodné. Krajský súd ani nijako neodôvodňuje, prečo zohľadnil prvú, nie však poslednú vetu ustanovenia § 48 od. 4 Tr. zák. Tá je však tiež súčasťou platného a účinného znenia zákona. Možnosť zaradenia páchateľa do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, uvedená v § 48 od. 4 Tr. zák., je obmedzená poslednou vetou uvedeného ustanovenia. Toto obmedzenie je kogentné a nepripúšťa výnimku. Páchateľ, ktorému bol uložený trest odňatia 2 Tdo 76/2012 7 slobody na doživotie alebo páchateľ obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov, teda musí byť na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Taký páchateľ môže vykonávať časť trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu s nižším stupňom stráženia až na základe rozhodnutia súdu o zmene spôsobu výkonu trestu preradením do iného stupňa stráženia, teda pri splnení podmienok
2 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov a po vykonaní polovice trestu v ústave s maximálnym stupňom stráženia v zmysle § 9 ods. 4 písm. c/ tohto zákona. Zákonný a podzákonný režim výkonu trestu odňatia slobody v ústavoch na výkon trestu s rôznymi stupňami stráženia, vrátane vnútornej diferenciácie trestu, je dostatočným kritériom pre splnenie podmienky zásadného ovplyvnenia postavenia obvineného, uvedenej v § 371 ods. 5 Tr. por. Preto je v preskúmavanej veci porušenie § 48 ods. 4 Tr. zák. ako „iného“ hmotnoprávneho ustanovenia splnením dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Na základe toho najvyšší súd pri použití ustanovení uvedených vo výroku tohto rozsudku vyslovil porušenie zákona napadnutým rozhodnutím v prospech obvineného v dotknutom ustanovení (§ 48 ods. 4 Tr. zák.), zrušil rozhodnutie krajského súdu vo výroku o treste odňatia slobody, vo výroku o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody a vo výroku o ochrannom dohľade (neoddeliteľné výroky). Zrušil aj výrok rozsudku okresného súdu o treste prepadnutia veci a okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol (s viazanosťou pri rozhodovaní právnym názorom dovolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 1 Tr. por.). Potrebným rozsahom je opätovné rozhodnutie o treste (v celom rozsahu), spôsobe výkonu trestu odňatia slobody a o ochrannom dohľade. Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvineného, prekročenie veku osemnástich rokov páchateľa v čase spáchania činu je hranicou, s ktorou zákon spája odlišnosti stíhania a trestania mladistvých a dospelých páchateľov, nakoľko túto vekovú hranicu považuje zákonodarca za určujúcu pre zánik zákonných zvýhodnení pre mladistvých delikventov. 2 Tdo 76/2012 8 Spáchanie činu vo veku blízkom veku mladistvých je však aj u dospelého páchateľa poľahčujúcou okolnosťou (§ 36 písm. d/ Tr. zák.), ktorú krajský súd pri rozhodovaní zohľadnil. Iný než striktný výklad ustanovenia poslednej vety § 48 ods. 4 Tr. zák. neprichádza do úvahy, nakoľko súd nemôže prekročiť zákonný režim obligatórneho zaradenia páchateľa tam uvedenej kategórie do ústavu na výkon testu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. S neskoršou liberalizáciou podmienok výkonu trestu (preradenie do ústavu s iným stupňom stráženia) zákon počíta, ale len za ním ustanovených podmienok, ako je uvedené vyššie. V konečnom dôsledku, neprimeraná prísnosť uloženého trestu bola eliminovaná použitím inštitútu mimoriadneho zníženia trestu
1 Tr. zák., čo sa však pri výmere trestu uloženého krajským súdom nemôže týkať kritérií zariadenia na jeho výkon. Treba dodať, že dovolaním je výslovne dotknutá len časť výroku o treste, týkajúca sa zaradenia obvineného na výkon trestu odňatia slobody (teda pri použití z terminológie uvedenej § 165 ods. 1 Trestného poriadku ide o výrok o spôsobe výkonu tohto trestu). Oddelené zrušenie tohto výroku však nie je možné, nakoľko výrok o treste odňatia slobody je vykonateľný len v spoločne s výrokom o spôsobe výkonu tohto trestu a len v nadväznosti na tieto výroky je vykonateľný aj výrok o ochrannom dohľade uložený
Ak tieto výroky spoločne nadobúdajú vykonateľnosť, nadobúdajú spoločne aj právoplatnosť (§ 183 Trestného poriadku). Ďalším dôvodom nemožnosti zrušenia len časti výroku o treste dotknutého právoplatného odsúdenia (v časti týkajúcej sa len jedného z uložených trestov) je práve naposledy uvedená okolnosť, teda že obvinenému nebol uložený len trest odňatia slobody, ale právoplatne mu bol uložený aj trest prepadnutia veci (rozsudkom Okresného súdu v časti jeho výroku o treste, ktorá nebola rozsudkom odvolacieho súdu dotknutá). Ak je výrok o treste je tvorený súhrnom popri sebe uložených trestov, nadobúda právoplatnosť ako celok (rovnako ako pri jednom uloženom treste), nemôže teda nadobudnúť právoplatnosť postupne, resp. byť právoplatný len čiastočne. 2 Tdo 76/2012 9 Keďže by potom v prípade oddeleného zrušenia týkajúceho sa len trestu odňatia slobody nastal stav, v rámci ktorého by bolo v dotknutej trestnej veci naďalej právoplatne rozhodnuté o vine i o treste (treste prepadnutia veci), vznikla by pre ďalšie konanie prekážka právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 9 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov bol zrušený výrok o treste napadnutého rozsudku ako celok (týkajúci sa trestu odňatia slobody), výrok o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody a výrok o ochrannom dohľade. Zrušený bol aj výrok rozsudku okresného súdu o treste prepadnutia veci (teda v časti výroku o treste tohto rozsudku, ktorá bol odvolacím súdom ponechaná nedotknutá) a tiež všetky rozhodnutia na zrušené rozhodnutia (ich časti) obsahovo nadväzujúce v zmysle pre § 386 ods. 2 veta posledná Trestného poriadku. Naďalej sú právoplatné výroky o vine, ochrannom liečení a náhrade škody. Vzhľadom na tento postup (ako už bolo uvedené) najvyšší súd vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu (rozhodnutie o treste v celom rozsahu, spôsobe z výkonu trestu odňatia slobody a ochrannom dohľade) znovu prerokoval a rozhodol, a aby pri rozhodovaní rešpektoval obmedzenie uvedené v § 48 ods. 4 veta posledná Trestného zákona. To však neznamená, že súd nemôže uložiť obvinenému trest odňatia slobody nižší než aký bol uložený napadnutým rozsudkom, aj keď bol zákon porušený v prospech obvineného. Zákaz zmeny rozhodnutia v neprospech obvineného uvedený v § 391 ods. 2 Trestného poriadku neplatí v opačnom vyjadrení. Ak bolo teda napadnuté rozhodnutie zrušené len v dôsledku dovolania podaného v neprospech obvineného, môže
okolností prípadu a pri viazanosti súdu, ktorému bola vec prikázaná, právnym názorom a pokynmi na vykonanie úkonov dovolacieho súdu (§ 391 ods. 1Trestného poriadku), v novom konaní dôjsť aj ku zmene rozhodnutia prospech obvineného. Zároveň platí, že aj keď
3 písm. b) Trestného zákona súd zaradí páchateľa obzvlášť závažného zločinu na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, a prvá veta v § 48 ods. 4 Trestného zákona sa týka iného zariadenia na výkon trestu len oproti odseku 2 tohto ustanovenia, z ustanovenia § 48 ods. 4 veta posledná Trestného zákona a´contrario vyplýva, že súd môže páchateľa 2 Tdo 76/2012 10 obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody neprevyšujúci 15 rokov, zaradiť aj do ústavu na výkon trestu s iným než maximálnym stupňom stráženia. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 29. januára 2013 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.