1 Tr. zák. o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 8. novembra 2011, sp. zn. 2 To 56 /2010,
1 ods. 2 a § 388 ods. 1 Tr. por. takto r o z h o d o l : Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z
1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva
1 písm. c/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe že:
1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 a § 41 ods. 1, ods. 2 úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov 2 mesiace a 1 deň na výkon ktorého bol
2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu, na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Naproti tomu obvineného
b/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva
1 písm. c/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ktorý mal spáchať na už skôr uvedenom skutkovom základe. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote obvinený odvolanie. Krajský súd v Trenčíne na jeho podklade
1 písm. d/, e/ Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku výrok pod bodom 2/, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným 3 2 Tdo 65/2012 z prečinu výtržníctva
1 písm. c/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ako aj celý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu. Zároveň
3 Tr. por. uložil obvinenému
1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov a pre výkon tohto trestu ho
2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Naproti tomu obvineného
b/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva
1 písm. c/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ktorý mal spáchať na už skôr uvedenom skutkovom základe. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho obhajcu P. B. dovolanie. V jeho v rozsiahlom, ale ťažkopádnom, argumentačne opakujúcom sa v písomnom vyhotovení uviedol ako jeho dôvody - dôvody uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. t. j., že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. t. j., že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom, § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. t. j., že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a napokon § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., že trest bol uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Žiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací vyslovil porušenie zákona v citovaných zákonných ustanoveniach, zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, aj jemu predchádzajúci rozsudok okresného súdu a tomuto prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci zistil, že dovolanie podané obvineným spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, bolo podané oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote, je teda prípustné a dôvody dovolania podaného v jeho prospech sú sčasti dôvodné. 4 2 Tdo 65/2012 Predseda senátu preto
por. nariadil neverejné zasadnutie v rámci ktorého bolo zistené, že dovolanie obvineného ktorým namietal porušenie jeho práva na obhajobu
1 písm. c/ Tr. por. je dôvodné. Preto najvyšší súd vyslovil porušenie zákona v rozsahu ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. K zostávajúcim dovolacím dôvodom najvyšší súd dodáva, že dovolací dôvod
1 písm. g/ je možné relevantne uplatniť vtedy, ak rozhodnutie je skutočne založené na dôkazoch, ktoré konajúcim súdom neboli vykonané zákonným spôsobom. Obvinený uvedený dovolací dôvod založil na tvrdeniach, že konajúce súdy svoje rozhodnutia opreli o informácie ktoré boli získané znalkyňou MUDr. F. pri psychologickom vyšetrení maloletej poškodenej, že absentuje správa o tom ako bol vyhotovený záznam z jej výsluchu, a že konajúce súdy, uverili výpovedí matky maloletej, ktorá je samozrejme len sprostredkovaná. Z uvedeného výpočtu uplatnených dôvodov obvineným je celkom zrejmé, že tieto nenaplňujú dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por., ale naň len celkom formálne odkazujú. V zásade uvedené námietky sa týkajú hodnotenia dôkazov. Okrem toho z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé, že by konajúce súdy odôvodnili svoje rozhodnutia skutkovými okolnosťami získanými pri vyšetrení maloletej T. Č. znalkyňou z odvetvia psychológie. Rovnako tak nie je namieste ani uplatnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. h/ Tr. por. Tento dovolací dôvod je totiž možné uplatniť len v tom prípade ak obvinenému bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo mu bol uložený taký druh trestu, ktorý trestný zákon nepripúšťa. V danom prejednávanom prípade ani jedna z uvedených alternatív nepripadá do úvahy. Ako vyplýva z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie, alebo nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov konajúcimi súdmi, čím obvinený argumentoval pri uplatnení tohto dovolacieho dôvodu (t. j., že konajúce súdy neskúmali aj vzájomný vzťah matky a jej dcéry - poškodenej, že jednostranne hodnotili dôkazy v neprospech obvineného, nevysporiadali sa dostatočne v odôvodnení rozhodnutia s jeho obhajobou a nevykonali dôkaz na detektore lži, čím došlo k pochybnostiam, či vôbec boli naplnené zákonné znaky žalovaného trestného činu). 5 2 Tdo 65/2012 Najvyšší súd v tejto súvislosti iba pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb a nie k revízii skutkových zistení, ktoré vykonali súdy prvého a druhého stupňa. Napokon uvedené vo svojom dovolaní konštatuje aj P. B., napriek tomu však paradoxne práve takéto dôvody vo svojom dovolaní uvádza. Netreba preto zdôrazniť, že dovolací súd nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy a je teda vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktorá vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V posudzovanej trestnej veci to potom znamená že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie
, ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je tento uvedený v skutkovej vete rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 1. februára 2010, sp. zn. 1 T 33 /2009, pretože odvolací súd už skutkové zistenia nijako nemodifikoval. Takto zistenému skutkovému stavu zodpovedá potom aj právny záver vyjadrený v posúdení skutku obvineného P. B. ako zločinu sexuálneho zneužívania
1 Trestného zákona. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie napadnuté dovolaním nespočíva na nesprávnom právnom posúdení skutku ani na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení, a preto ani ním uvádzaný dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. nie je daný. Iná situácia oproti už uvedenému nastala, pokiaľ sa týka obvineným uplatneného dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. Vyšetrovateľka policajného zboru Slovenskej republiky Nové Mesto nad Váhom svojím uznesením zo 6. augusta 2008, sp. zn. ORP-1103-1/OVK-TN-208,
1 Tr. por. začala trestné stíhanie tzv. „vo veci“ proti P. B. pre trestný čin sexuálneho zneužívania
1 Tr. zák. a trestný čin výtržníctva
1 Tr. zák. pretože ,
1 Tr. por. V čase pred vznesením obvinenia a po začatí trestného stíhania „vo veci“ 12. augusta 2008 vypočula ako svedkov maloletú poškodenú T. Č. a následne toho istého dňa aj jej matku K. Č.. Z uvedeného je potom preukázateľné, že vyšetrovateľka policajného zboru v Novom Meste nad Váhom už vo svojom uznesení
1 Tr. por. definovala ako páchateľa skutku konkrétnu osobu – P. B. - opísala vo svojom uznesení konkrétne okolnosti spáchania skutku a tieto subsumovala pod konkrétne trestné činy.
1 Tr. por. ak je na základe trestného oznámenia, alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi; o tomto úkone upovedomí bez meškania oznamovateľa a poškodeného. Vyšetrovateľke policajného zboru Nové Mesto nad Váhom už z trestného oznámenia založeného na č.l. 1 spisu (napokon potvrdzuje to aj obsah jej uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci) malo byť zrejmé, že už 6. augusta 2008 boli splnené všetky zákonné podmienky na vznesenie obvinenia P. B.,
1 Tr. por., pretože zistené skutočnosti bez pochybností nasvedčovali že bol spáchaný konkrétny trestný čin, a to určitou osobou. 7 2 Tdo 65/2012 Vyšetrovateľka neuplatnením postupu
vyššie citovaného ustanovenia konala v rozpore so zákonom a znemožnila tak účasť obvinenému a jeho obhajcovi na úkonoch vo vyšetrovaní spočívajúcich vo vykonaní podstatných úkonov vo vzťahu k skutku v bode 1. Úkon vznesenia obvinenia obvinenému zároveň už od začiatku trestného stíhania umožňuje, aby vedel z čoho konkrétne je obvinený a mohol sa účinne obhajovať, a to prostredníctvom zvoleného alebo ustanoveného obhajcu (v prípade povinnej obhajoby). Obhajca práve už od vznesenia obvinenia je oprávnený zúčastniť sa úkonov, ktorých výsledok môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom, s výnimkou ak vykonanie úkonu nemožno odložiť a obhajcu o ňom vyrozumieť (§ 213 ods. 2 Tr. por.). Tým, že orgány prípravného konania nekonali
citovaného ustanovenia Trestného poriadku, nimi vykonané úkony pred vznesením obvinenia sú zaťažené podstatnou vadou a sú teda nepoužiteľné v konaní pred súdom. Z tohto dôvodu pochybili preto aj oba konajúce súdy, pokiaľ o takéto úkony opreli svoje rozhodnutie o vine. V danom konkrétnom prípade ide hlavne o jediný priamy dôkaz svedčiaci proti P. B., t. j. výsluch maloletej T. Č., ktorý bol vykonaný 12. augusta 2008 bez toho, aby si P. B. mohol uplatniť svoje obhajovacie práva. Obvinenie po začatí trestného stíhania
1 Tr. por. z predmetnej trestnej činnosti bolo totiž z neznámych dôvodov vznesené až
1 Tr. por., hoci na to boli splnené všetky zákonné podmienky, takéto dôkazy sú nepoužiteľné v konaní pred súdom, lebo uvedený nesprávny postup neumožňuje obvinenému reálne uplatniť právo na obhajobu. Výnimku z kontradiktórneho postupu predstavujú len dôkazy, ktoré majú charakter neodkladného a neopakovateľného úkonu. Pokiaľ sa týka dôkazov - výpovedí svedkov mladších ako 15 rokov - ich výpoveď nie je možné a priori považovať za neopakovateľný úkon. To, či o takýto úkon ide alebo nie je potrebné zisťovať vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Pokiaľ z tohto zistenia vyplynie, že ide o neopakovateľný úkon, výsluch takéhoto 8 2 Tdo 65/2012 svedka v prípravnom konaní je potrebné vykonať po obsahovej a procesnej stránke s maximálnou starostlivosťou s cieľom, aby takýto dôkaz bolo možné bez akýchkoľvek problémov vykonať aj pred súdom, najmä s ohľadom na právo obvineného na obhajobu. Nezákonné vykonanie takéhoto dôkazu zapríčinené pochybením orgánov prípravného konania nemôže už takto vykonaný dôkaz zhojiť (jeho prečítaním
3 Tr. por.) v konaní pred súdom ani s poukazom na ochranu zákonných práv maloletých osôb (§ 135 ods. 1, 2 Tr. por., ktorý takéto práva chráni, obsahuje totiž len relatívny zákaz opätovného výsluchu osôb mladších ako 15 rokov) a ani nemôže byť preto použitý a vyhodnotený súdom v neprospech obvineného, ako sa to stalo v práve prejednávanom prípade, pre porušenie práva obvineného na obhajobu a nedodržanie zásad kontradiktórneho procesu obsiahnutých v Čl. 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré majú charakter absolútnych práv; ich dodržiavanie nemôže mať len podmienený, relatívny charakter závisiaci na okolnostiach prípadu, či dokonca potrebe sanovať pochybenia orgánov prípravného konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom k uvedenému vyslovil porušenie zákona v naznačenom smere tak, ako je to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zrušil dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.