Obsah (4)

§ 8§ 2§ 246c§ 224

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Sţf/6/2012 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany

§ 8ods.

1 písm. a/, s § 9 ods. 1, s § 15 ods. 1, s § 19 ods. 2, s § 22 ods. 1 a s § 43 ods. 1 zákona o DPH a v zmysle ustanovení § 2 ods. 6 a s § 29 ods. 1, 2, 8 zákona č. 511/1992 Zb. a súčasne v zmysle čl. 131 a čl. 24 Smernice Rady č. 2006/112/ES (ďalej len Smernica). Krajský súd povaţoval medzi účastníkmi za sporný výklad ustanovení § 19 ods. 2 a § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty a to, či ţalobcovi vznikol nárok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Či ekonomickú činnosť, vykonávanú v zmysle predloţenej Dealerskej zmluvy, uzavretej s obchodným partnerom v rámci EU – poskytovanie záručných opráv autobusov v rámci oprávnených reklamácií zákazníkov, bolo potrebné posudzovať podľa § 19 ods. 2

§ 2ods.

1 písm. b/ citovaného zákona, t.j. ako sluţbu v tých prípadoch, kde ţalobca pouţil náhradné diely, ktoré mal vo svojom vlastníctve a tieto nezdanil vôbec. Krajský súd z admimstratívneho spisu ţalovaného, súčasťou ktorého bol i spis správcu dane zistil, ţe v kontrolovanom zdaňovacom období január aţ december 2007 daňový subjekt (ţalobca), v zmysle Dealerskej zmluvv zo dňa 09.12.2003 a jej príloh platných pre rok 2007 č. 3/2004/SK uzavretej so spoločnosťou K., a.s. (od 03.01.2007 I. , a.s.) ţalobca ako dealer nakupoval a predával tovar nakúpený v Českej republike od výrobcu I. Tovar od tohto dodávateľa ţalobca uviedol do daňových priznaní DPH ako intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, ktorý zdanil a daň si odpočítal; následne predaj tohto tovaru na území SR zdanil a zákazníkom poskytol dvojročnú záruku. Ţalobca na základe Dealerskej zmluvy vystupoval ako autorizovaný dealer K., poverený distribúciou a servisom jej výrobkov a zaviazal sa pod svojím menom a vo svoj vlastný prospech predávať výrobky K. konečným zákazníkom, ktorých sídlo sa nachádza na území SR. Ţalobca vykonával kontrolu a úpravu výrobkov K. pred dodaním, záručné práce (servis) a asistenčný nonstop servis, servis zameraný na opravy, ako i opravy vozidiel K., ktoré sa uţ nevyrábajú s tým, ţe K. bude dodávať zmluvné výrobky ţalobcovi so všetkými právami podľa záruk uvedených v zmluve; podľa príloh k tejto zmluve, platné pre rok

1. Krajský súd konštatoval, ţe daňovou kontrolou zdaňovacieho obdobia bolo zistené, ţe v prípade oprávnenej reklamácie ţalobca vyhotovil odberateľské faktúry pre dodávateľskú spoločnosť I. , a.s. za servis výrobkov K. vykonaných na Slovensku, konkrétne za servisné prehliadky, za záručné opravy, pri ktorých neboli pouţité náhradné diely a za záručné opravy, pri ktorých náhradné diely pouţité boli. Správca dane po kontrole zvýšil daň a základ dane, pretoţe cenu pouţitého náhradného dielu ţalobca fakturoval bez dane. Ţalobou napadnutým rozhodnutím ţalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu 3 3 Sţf/6/2012 za zdaňovacie obdobie marec 2007 v sume 2.775,44 € z dôvodu porušenia § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 222/2004 Z.z. zákona o dani z pridanej hodnoty s tým, ţe záručné opravy autobusov vykonané v rámci oprávnených reklamácií zákazníkov a zároveň v zmysle dealerskej zmluvy na Slovensku a za protihodnotu zdanil iba čiastočne, a to tak, ţe cenu vykonanej práce zdanil sadzbou 19% a cenu pouţitých náhradných dielov, ktoré mal vo svojom vlastníctve, nezdanil vôbec. Ţalobca v ţalobe v podstate uviedol rovnaké dôvody ako v odvolaní. Krajský súd zdôraznil, ţe dňom 01.01.2007 nadobudla účinnosť Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 (ďalej len Smernica), ktorá nahradila šiestu smernicu Rady č. 77/388/EHS zo
2. mája 1977 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá Smernica je záväzná pre kaţdý členský štát pokiaľ ide o dosiahnutie výsledku, pričom voľba formy alebo metód na dosiahnutie výsledku je ponechaná na vnútroštátne orgány s tým, ţe Zákon o DPH č. 222/2004 Z.z. je vypracovaný v súlade s touto Smernicou (a do 31.
3. 2006 bol v súlade so Šiestou Smernicou), majúc za to, ţe správca dane objasnil všetky skutočnosti v súvislosti so splnením podmienok vyplývajúcich z ust. § 8 a § 9 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a rozdiely medzi ním v nadväznosti na doklady predloţené ţalobcom. Podľa názoru krajského súdu ţalobca si nesprávne vysvetlil svoj postup pri poskytovaní záručných opráv autobusov (nakúpených od výrobcu v Českej republike a predaných na Slovensku) v rámci oprávnených reklamácií zákazníkov pokiaľ tvrdil, ţe správca dane postupoval nesprávne, ak mu vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie tak, ako je to uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a dorubil mu daň z dôvodu, ţe u vymenených náhradných dielov, ktoré vlastnícky patrili ţalobcovi pri záručných opravách nepostupoval zmysle § 19 ods. 2 a pouţitý náhradný diel na výmenu poškodenej súčiastky u reklamovaného autobusu nezdanil pri vrátení tejto súčiastky výrobcovi tvrdiac, ţe ako autorizovaný dealer výrobcu autobusov I. a.s. (predtým K. a.s.) postupoval podľa Dealerskej zmluvy a v rámci záručnej opravy pri opodstatnenej reklamácii poškodenú súčiastku – náhradný diel vymenil, ktorý vrátil výrobcovi ako tovar bez DPH z dôvodu, ţe uţ raz vymenený náhradný diel bol zaplatený ako súčiastka autobusu, a preto postupoval podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, t.j. uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v ráme v rámci EU, majúc za to, ţe išlo o sluţbu – servis a prevod vlastníckeho práva k poškodenému tovaru – náhradného dielu prešla na výrobcu, pričom rozhodujúci charakter má náhradný diel tovar, a nie sluţba (úhrada za pracovný čas), nesúhlasiac s tvrdením správcu dane a ţalovaného. Krajský súd zastával názor, ţe v preskúmavanej veci je potrebné rozlišovať vzťah medzi ţalobcom ako daňovým subjektom vo vzťahu k svojim zákazníkom v rámci poskytovania záručných opráv v zmysle Dealerskej zmluvy a vzťah medzi ţalobcom ako daňovým subjektom a výrobcom autobusov I., ktoré ţalobca od tohto dodávateľa nakupoval a zároveň sa zaviazal ako podnikateľ poskytovať záručné a pozáručné opravy na nakúpené autobusy od výrobcu a ním predané zákazníkom na území Slovenskej republiky. Uviedol, ţe pokiaľ ţalobca ako predajca autobusov, ktoré sám predtým odkúpil od uvedeného výrobcu K. (I.) vo vzťahu k svojim zákazníkom (kupujúcim) vystupuje ako predávajúci a tento vzťah sa medzi nimi posudzuje v zmysle §§ 411 a nasl. Obchodného zákonníka s poukazom na to, ţe reklamačné konanie je upravené v inom právnom predpise, ktorý ţalobca ako predávajúci musí dodrţať, inak by niesol sankcie podľa príslušného právneho predpisu. Krajský súd súhlasil s tvrdením ţalobu a správcu dane, ţe zákon o DPH samostatne nerieši postup pri reklamácii tovaru, majúc za to, ţe to ani nie je nutné, pretoţe sluţbu a dodanie tovaru daňový 4 3 Sţf/6/2012 subjekt vţdy musí posúdiť z hľadiska predpisov zákona o DPH, ktorý je špecifický zákon vo vzťahu k daňovému subjektu, ktorý je zároveň v preskúmavanej veci i podnikateľský subjekt ako právnická osoba a nakúpený tovar. Teda autobusy predáva a poskytuje i servisné sluţby. Ďalej krajský súd konštatoval, ţe v zmysle ust. § 9 zákona o DPH je potrebné povaţovať za sluţbu kaţdé plnenie za protihodnotu, ktoré nie je dodaním tovaru, majúc za to, ţe na správnosti rozhodnutia správcu dane nemení ani skutočnosť, ţe správca dane pouţil terminológiu „zloţená sluţba“ a takýmto spôsobom vyloţil ust. § 9 sluţbu poskytovanú ţalobcom, pričom správca dane jasne vysvetlil v čom bol nesprávny postup ţalobcu, teda v čom porušil zákon o DPH pokiaľ poskytoval záručný a pozáručný servis reklamovaných autobusov v zmysle dealerskej zmluvy a uplatnený postup ţalobcu, ktorý v prípade oprávnenej reklamácie vyhotovil v prospech výrobcu odberateľskú faktúru, ale DPH v nej uplatnil k cene práce (vynaloţený pracovný čas), avšak cenu pouţitého náhradného dielu v jeho vlastníctve fakturoval bez dane a uplatnil pritom reţim dodávok oslobodených od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH. Podľa názoru súdu správca dane v súlade so zákonom odôvodnil svoje rozhodnutie, ţe tento postup môţe uplatniť daňový subjekt (platiteľ dane) len vtedy, ak tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň v členskom štáte, bol fyzicky prepravený z tuzemska do iného členského štátu a predaj bol uskutočnený za protihodnotu, keď nad akúkoľvek pochybnosť, s poukazom na výsledky daňovej kontroly u ţalobcu nešlo o takýto prípad, pretoţe reklamované chybné súčiastky ţalobca iba vrátil výrobcovi do Českej republiky, teda do iného členského štátu v rámci EÚ z dôvodu, aby splnil dohodnuté podmienky podľa uzavretej dealerskej zmluvy, pričom ide o právny vzťah iba medzi ţalobcom a výrobcom, s poukazom na to, ţe zákonodarca v zákone o DPH jednoznačne rozlišuje dodanie tovaru a stanovuje i podmienky tohto dodania a poskytnutie sluţby, kde tieţ upravuje podmienky dodania sluţby spolu s následkami. Podľa názoru krajského súdu, ak sa poskytuje sluţba na výrobok, kde je potrebné vymeniť súčiastku, ktorá je neoddeliteľná od predaného výrobku, aby bol funkčný (čo je i prípad reklamácie poškodeného dielu predaného autobusu), takúto sluţbu nie je moţné rozdeliť na sluţbu za prácu podľa § 9 zákona o DPH a náhradný diel posúdiť ako dodanie tovaru podľa § 8 zákona o DPH ako to tvrdí ţalobca, pretoţe takýto tovar nespĺňa podmienky v zmysle zákona o DPH a je súčasťou sluţby ako takej poskytnutej za protihodnotu, povaţujúc záver ţalovaného a správcu dane, ţe u ţalobcu išlo o poskytnutie sluţby, za správny a v súlade so zákonom o DPH a so Smemicou Rady č. 2006/112/ES, keďţe vychádzali pri posudzovaní poskytovania záručných a pozáručnýc opráv na reklamovaných autobusoch ţalobcom zo skutočného obsahu právneho úkonu. Krajský súd dospel k záveru, ţe ak ţalobca v zmysle dohodnutých podmienok podľa Dealerskej zmluvy vracal výrobcovi autobusov I. so sídlom CZ chybné súčiastky, bolo to z dôvodu, aby v prípade oprávnenej reklamácie si mohol uplatniť u tohto výrobcu svoje nároky zo zmluvy podľa prílohy G3 odsek 6, keďţe ide o vzťah výrobcu ako dodávateľa tovaru a zákazníka – ţalobca ako odberateľa výrobkov, ktorý poskytuje i záručný a pozáručný servis na tieto výrobky na území Slovenskej republiky, avšak ako samostatný subjekt, ktorý nie je pobočkou výrobcu na území Slovenskej republiky, teda o subjekt prepojený ekonomicky s materskou organizáciou, t.j. výrobcom – I., správca dane v súlade so zákonom vydal dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie podľa § 44 ods. 6 písm. v/ bod prvý zákona o správe daní a poplatkov, s poukazom na správnosť záveru daňových orgánov, keď vychádzali zo skutkových zistení na základe predloţených faktúr a dokladov u tých prípadoch, v ktorých ţalobca pouţil náhradné diely v rámci servisných sluţieb do predaných autobusov a zákazník 5 3 Sţf/6/2012 si uplatnil reklamáciu na poškodenú súčiastku a ţalobca túto sluţbu, t.j. vymenený náhradný diel fakturoval bez dane, čím porušil zákon o DPH, lebo sluţbu v zmysle daňových predpisov je potrebné vykladať tak, ţe ide o poskytnuté plnenie za protihodnotu, teda nielen za čas nevyhnutný na výmenu poškodenej súčiastky, ale aj hodnota samotnej súčiastky, ktorá bola pouţitá, a teda nie je moţné charakter takejto sluţby rozdeliť na dve časti tak, ako to vykladá ţalobca. Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe záručný a pozáručný servis, ktorý ţalobca poskytoval na území Slovenskej republiky je potrebné podradiť pod článok 24 bod prvý Smernice a článok 44 Smernice, ktorá upravuje miesto poskytovania sluţby zdaniteľnou osobou, z ktorého článku (44 Smernice) vyplýva, ţe ide o zdaniteľnú osobu, ktorá koná ako taká, miestom poskytovania sluţieb je miesto, kde má táto osoba zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti, majúc za to, ţe ţalobca v kontrolovaných prípadoch podľa predloţených faktúr mal postupovať podľa § 9, § 15, § 19 ods. 2

§ 2ods.

1 písm. b/ zákona o DPH a v tých prípadoch, kde poskytol sluţbu – servis záručnej opravy autobusu (predaného zákazníkovi) v rámci zákonnej reklamácie, mal vystaviť faktúry i na vymenený náhradný diel, ktorý bol v jeho vlastníctve (ktorý mal na sklade) s daňou, keďţe vymenený náhradný diel zostal v tuzemsku, s poukazom na to, ţe išlo o sluţbu, kde základom dane bola protihodnota, ktorú dodávateľ prijal alebo mal prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za zdaniteľný obchod zníţená o daň (§ 22 ods. 2 zákona), s tým, ţe základ dane v preverovaných prípadoch zahŕňa cenu vykonanej práce a zároveň aj cenu pouţitého náhradného dielu a dňom dodania predmetnej sluţby vznikla ţalobcovi daňová povinnosť z poskytnutej sluţby záručnej opravy vrátane pouţitých náhradných dielov. Uviedol, ţe v preskúmavanej veci ţalovaný a správca dane nerozhodovali o zaťaţení reklamovaného náhradného dielu (chybná súčiastka) daňou 19% DPH, ale správca dane rozhodoval o zataţení pouţitého náhradného dielu, ktorý bol vo vlastníctve ţalobcu, ktorý bol oddanený pri jeho kúpe od dodávateľov z tuzemska, čo potvrdil i ţalobca v podanej ţalobe, ţe daň z tohto tovaru si odpočítal, tovar však zostal na území SR. Ţalobca podal proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, ţe súd prvého stupňa dospel na záklde vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe preskúmvané rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu vráti na nové konanie. V dôvodoch odvolania sa nestotoţnil s názorom krajského súdu, ktorý sa odvoláva na povinnosti ţalobcu pri uplatňovaných reklamáciách v zmysle príslušných právnych predpisov, v ktorej súvislosti poukázal na to, ţe postup pri reklamáciách je v danom prípade presne upravený v zmysle platného zákona v uzatvorených zmluvách, v ktorých je uvedený reklamačný postup, ako aj to, ţe ţalobca nie je beţným, ale výhradným zástupcom v SR, s určitými pravidlami, právami a obmedzeniami. Namietal, ţe správne orgány oboch stupňov, ako aj prvostupňový súd nesprávne vyhodnotili skutkové zistenia týkajúce sa zmluvného dojednania medzi zmluvnými partnermi reklmácie výrobkov (autobusov) alebo ich častí, ktoré priamo vo svojich rozhodnutia citovali a vyvodili z nich nesprávny právny záver. Uviedol, ţe tým, ţe vystavil faktúru za poškodený náhradný diel – súčiastku pre výrobcu K. a.s. (I. , a.s.) vo výške 95% z tarifnej ceny K. a.s. – I. , a.s. bez dane, uskutočnil finančné vyrovnanie v zmysle dealerskej zmluvy. 6 3 Sţf/6/2012 Dôvodil, ţe v zmysle zákona DPH dodanie tovaru podľa § 8 je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, s poukazom na to, ţe v tomto prípade správca dane dodaňuje nové náhradné diely, ktoré boli pouţité pri záručných opravách (pre majiteľov autobusov) a podľa správcu dane mali byť fakturované s daňou pre I. , s.r.o. ako dodanie tovaru, čo ale nezodpovedá zásadám logického myslenia a nie je v súlade s § 8 zákona DPH v znení neskorších predpisov, keď vlastnícke právo k vymenenému tovaru v tomto prípade prechádza na majiteľa autobusu. Tvrdil, ţe z dôvodu, ţe sa ide o záručnú opravu daňový doklad – faktúra za dodanie tovaru nemôţe byť vystavená pre majiteľa autobusu a je nelogické, aby bola faktúra vystavená pre výrobcu, pretoţe tomu nová vymenená súčiastka nebude dodaná, ani sa nestane jej vlastníkom, a preto spoločnosť C., s.r.o. pre výrobcu – K., a.s. – I. , a.s. vystavila faktúru, ktorej predmetom bol pouţitý náhradný diel, z dôvodu, ţe vlastnícke právo prechádza na uvedenú spoločnosť. Vytýkal správcovi dane, ţe nebral do úvahy dôkaz predloţený spoločnosťou C., s.r.o., z ktorého je jednoznačné, ţe tovar, ktorý bol predmetom vystavených faktúr skutočne opustil tuzemsko – Slovenskú republiku, keď poškodené náhradné diely boli zasielané na posúdenie k výrobcovi, čo je zaevidované v systéme INTRASTAT, s poukazom na to, ţe z uvedených dôkazov vyplýva, ţe tovar uvedený na faktúre je tovar, ktorý je uvedený v colnom Štatistickom systéme a tento tovar opustil tuzemsko a bol dodaný (za protihodnotu) a prepravený do iného členského štátu. Namietal, ţe tým, ţe správca dane dodaňuje nové náhradné diely, ktoré boli pouţité pri záručných opravách (pre majiteľov autobusov) a podľa správcu dane mali byť fakturované s daňou pre I. ,a.s. ako dodanie tovaru, nerieši základnú podmienku vlastnícke právo k tovaru, ktoré v tomto prípade prechádza na majiteľa autobusu. Vyslovil názor, ţe nakoľko sa jedná o záručnú opravu, daňový doklad – faktúra za dodanie tovaru nemôţe byť vystavená pre majiteľa autobusu, ale pre výrobcu, ktorý v zmysle dohodnutých podmienok platí za reklamáciu, s poukazom na to, ţe keďţe zákon o DPH nerieši reklamačné konanie, tak podnikateľský subjekt musí postupovať tak, aby neporušil zákon o reklamačnom konaní a zároveň rešpektoval zákon DPH v jeho základnej podstate. Ďalej dôvodil, ţe pre správne uplatnenie dane z pridanej hodnoty je vhodné najprv vykonať analýzu zdaniteľného obchodu a pozrieť sa, aký cieľ majú jednotlivé prvky plnenia pre zákazníka. Na základe tejto analýzy je moţné určiť, či ide o jedno zloţené plnenie s jedným základom dane alebo o viaceré odlišné plnenia a stanoviť, o aký zdaniteľný obchod, ktorý je predmetom dane ide, teda či ide o dodanie tovaru alebo poskytnutie sluţby, s poukazom na to, ţe Súdny dvor ES sa opiera o to, čo je účelom a zámerom plnenia, aký je cieľ oslobodenia od dane a či plnenie tomuto cieľu zodpovedá úplne alebo čiastočne a súčasne, ţe z platnej judikatúry Súdneho dvora EU vyplýva, ţe kaţdé plnenie má byť zvyčajne povaţované za odlišné a nezávislé plnenie. Súčasne ţalobca poukázal na to, ţe úmyslom spoločnosti C., s.r.o. nie je podvádzať a krátiť dane, ale rešpektovať zákony, daňové predpisy a povinnoti z nich vyplývajúce plniť s tým, ţe správca dane chybnou interpretáciou právnych predpisov spochybňuje hodnovernosť ţalobcu a zároveň tým spochybňuje hodnoty, ktoré ţalobca uznáva a ktoré sú späté s celou jeho existenciou. Záverom vyslovil názor, ţe rozsudok súdu prvého stupňa nie je správny, keď sa stotoţnil s názorom daňových orgánov s tým, ţe nebol dodrţaný zákon o DPH t.j. uvedené plnenie predstavuje poskytnutá sluţba a dodanie tovaru, ktoré tvoria jeden celok – zloţené plnenie, má charakter sluţby s povinnosťou zdaniť toto plnenie ako celok, a preto svoje odvolanie v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodňuje tým, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe vykonaných dôkazov 7 3 Sţf/6/2012 dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vôbec sa nevysporiadal s prevodom práva nakladať s tovarom ako vlastník (§ 8 odst. 1 zákona DPH), t.j. uvedené plnenie poskytnutú sluţbu a dodanie tovaru – poškodeného, reklamovaného, dodaného do iného členského štátu (§ 43 zákon DPH oslobodenie od dane) prekvalifikoval do zloţeného plnenia, ktoré má charakter sluţby, napriek tomu, ţe bol dodaný do iného členského štátu, namietajúc, ţe správca dane neoprávnene zdanil dodanie tovaru v tuzemsku, pretoţe k dodaniu tovaru v tuzemsku nedošlo, ale v skutočnosti bol dodaný do iného členského štátu. Ţalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.01.2012 k odvolaniu uviedol, ţe sa pridrţiava podrobných vyjadrení, ktoré boli zaslané Krajskému súdu v Nitre a sú súčasťou spisu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p

§ 246cods.

1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p) a podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. rozhodnutie ţalovaného zo dňa

1. februára 2011 č. I/224/2920-14890/2011/992128-r zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ide o právny a daňový vzťah medzi ţalobcom ako dealerom a spoločnosťou I. , a.s. V., Česká republika ako výrobcom autobusov, vyplývajúci zo záručných opráv autobusov, realizovaných ţalobcom ako dealerom na území Slovenskej republiky, v prospech koncových zákazníkov ţalobcu. Z obsahu spisu najvyšší súd zistil, ţe správca dane prekvalifikoval zdaniteľné plnenie, ktoré bolo deklarované ţalobcom v predmetných faktúrach ako intrakomunitárne dodanie vadného náhradného dielu výrobcovi K., a.s (I. , a.s.) za odplatu vo výške 95% z tarifnej ceny výrobcu. Spor v prvom rade spočíva v tom, či na faktúrach ţalobcu deklarované dodanie tovaru I. , a.s. sa týka nového náhradného dielu, ktorý bol pouţitý (vymenený) pri oprave, alebo či deklarované dodanie tovaru sa týka vadného náhradného dielu, ktorý ţalobca v zmysle zmluvných podmienok záručných opráv na základe Dealerskej zmluvy č. 3/2004/SK zo dňa 09.12.2003 a jej prílohy – G3, vracal výrobcovi I. , a.s., Česká republika. Prvotný problém podľa zistenia senátu spočíva v identite tovaru deklarovaného vo faktúrach. Ţalobca tvrdil, ţe vo faktúrach deklarované zdaniteľné plnenie je tovar – vrátený vadný náhradný diel – súčiastka, zaslaný výrobcovi do iného členského štátu EU (Českej republiky). V tomto prípade ide o oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu EU v zmysle § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. Dodanie tovaru do ČR je preukázané. Cena poškodeného náhradného dielu, ako aj jeho hmotnosť sú uvedené na faktúre a totoţné 8 3 Sţf/6/2012 s hlásením, ktoré bolo vystavené štatistickým systémom INTRASTAT pre obeh tovaru v rámci EU, platný v roku
2. Naproti tomu správca dane vychádzal zo zistenia, ţe deklarovaným tovarom boli nové náhradné diely, vymenené (pouţité) pri oprave, ktoré sa stali súčasťou celkovej sluţby ţalobcu, poskytnutej ţalovanému na území SR. Správca dane pritom vychádzal zo zmluvných podmienok medzi ţalobcom a I. , a.s., podľa ktorých mal ţalobca vyúčtovať cenu sluţby a pouţitého náhradného dielu. Zmluvné podmienky, príloha G3 Dealerskej zmluvy hovoria o pouţitom náhradom diele, ktorý pojem výkladom zodpovedá novému náhradnému dielu, ktorý bol pri záručnej oprave namontovaný. Senát dospel k záveru, ţe nemoţno odhliadnúť od skutočnosti, ţe faktúry súčasne plnili funkciu dodacieho listu. Tovar bol na faktúrach jednoznačne identifikovaný ako vadný náhradný diel popisom i hmotnosťou, ktorý ţalobca vracal výrobcovi do Českej republiky. Pouţitá formulácia „vývozca výrobkov uvedených v tomto dokumente vyhlasuje...“. Uvedené nasvedčuje, ţe ţalobca vystavoval faktúry v rozpore s dikciou zmluvných podmienok, ktoré mu určovali faktúrou vyúčtovať pouţitý, t.j. nový náhradný diel. Odchýlenie sa od zmluvných podmienok je však súkromnoprávnou záleţitosťou daňových subjektov, ktoré môţu zavedením vlastných obchodných zvyklostí dať autonómny význam neurčitým zmluvným pojmom a zmeniť spôsob uskutočňovania vzájomných plnení. Či k takémuto postupu došlo by malo potvrdiť I. , a.s. Z hľadiska daňového a pre správcu dane je rozhodujúce reálne, materiálne uskutočnené plnenie a skutočnosť, aby toto reálne plnenie zodpovedalo deklarovanému plneniu vo faktúre. Vnútorštátnemu súdu prináleží posúdiť, či zo skutočností, ktoré mu boli predložené vyplýva, že ide o jedno plnenie, bez ohľadu na zmluvnú štruktúru plnení (Súdny dvor EU C-425/06 Part Service Srl, bod 54). Okolnosti nasvedčujú tomu, ţe ţalobca skutočne vo faktúrach uvádzal dodanie vadného náhradného dielu za protihodnotu 95% tarifných cien výrobcu. Ide o atypickú daňovú transakciu, spočívajúcu v odplatnom plnení za vadný náhradný diel, ktorá v kontexte záručnej opravy však môţe mať reálny hospodársky dôvod. Pokiaľ ide o spätný prevod vlastníckeho práva k vadnej súčiastke ako hnuteľnej veci, ten sa ex lege uskutočňoval tradíciou, reálnym odovzdaním. Výrobca v dôsledku reklamácie k vymenenému náhradnému dielu vlastnícke právo nenadobúdal. To prešlo na konečného zákazníka, ktorý bol vlastníkom v záručnej lehote opravovaného autobusu. V konaní nebolo osvedčené, ţe cieľom transakcie by bolo zneuţitie systému DPH. V tejto súvislosti senát povaţuje za potrebné poukázať na bod 47 rozsudku Súdneho dvora EU vo veci C-425/06 Part Service Srl „voľba podnikateľa medzi oslobodenými plneniami a plneniami podliehajúcimi dani sa môže zakladať na množstve prvkov a najmä na úvahách daňovej povahy, týkajúcich sa objektívneho režimu DPH. Keď má platiteľ dane možnosť výberu medzi dvoma plneniami, šiesta smernica mu neukladá vybrať si to, ktoré implikuje platbu najvyššieho DPH. Naopak, platiteľ dane má právo vybrať si štruktúru svojej činnosti tak, aby obmedzil svoj daňový dlh (Rozsudok Halifax a i. už citovaný, bod 73). 9 3 Sţf/6/2012 Pokiaľ predmetom reálneho dodania tovaru výrobcovi autobousov do Českej republiky bol vadný náhradný diel oproti finančnému vyrovnaniu 95% tarifných cien výrobcu, správca dane nemoţe „skutkovo“ prekvalifikovať toto plnenie tak, ţe jeho predmetom bol nový náhradný diel. Identita reálnej daňovej transakcie a reálneho dodania tovaru sa „skutkovo“ prekvalifikovať nedá, bez zmeny dôkaznej situácie. Prekvalifikácia môţe spočívať iba v inej subsumpcii materiálne daného skutkového stavu. Pre DPH je rozhodujúce zachovanie princípu daňovej neutrality. V prípade dodania tovaru do iného členského štátu EU je tovar oslobodený od DPH na výstupe iba v prípade, ak bol skutočne prepravený z tuzemska a platiteľ je schopný túto skutočnosť správcovi dane preukázať. Je dôleţité, či výrobca I. , a.s., V., Česká republika pri dodaní – vrátení vadnej súčastky ţalobcom uplatnil systém samozdanenia dodania tovaru zo Slovenskej republiky do Českej republiky ako iného členského štátu EU (reverse – charge). Mechanizmus reverse charge uľahčuje odberateľovi, v tomto prípade výrobcovi, zdaniť tovar – vadnú súčiastku vo svojom štáte bez zloţitého uplatňovania nároku na odpočet dane v inom štáte (SR). Senát ďalej vyhodnotil ako podstatnú skutkovú okolnosť (konštatovanú aj súdom prvého stupňa na str. 6 rozsudku), ţe ţalobca ako dealer od výrobcu autobusy aj nakupoval a následne ich vo vlastnom mene predával konečným zákazníkom (bod 59.1.
3. Dealerskej zmluvy). Táto skutočnoť nebola ţalovaným v daňovom konaní podrobnejšie analyzovaná. Vyplýva z nej však, ţe ak bol dealer súčasne v postavení kupujúceho, právny reţim jeho nárokov zo záruky je obdobný ako reţim konečných zákazníkov, t.j. nárok ex lege vrátiť vadnú súčastku a ţiadať finančnú kompenzáciu. Posúdenie, ktorý z prvkov uskutočnenej daňovej transakcie prevláda má povahu zásadnej právnej otázky, ktorá nie je explicitne riešená ani v zákone o DPH, ani v smernici. Inštitút tzv. zloţeného plnenia a jeho právnej kvalifikácie je vytvorený judikatúrou Súdneho dvora EU. Pokiaľ ţalovaný predmet konania posúdil ako zloţené plnenie, mal sa pri svojej subsumpcii odvolať aj na konkrétne rozsudky Súdneho dvora EU. Pri neexistencii explicitného ustanovenia v zákone o DPH a v smernici, rozsudky Súdneho dvora vypĺňajú právnu medzeru. V prípade, ţe ţalovaný dôjde k záveru, ţe na danú situáciu neexistuje rozsudok, v tom prípade musí svojou argumentáciu vytvoriť súdu podklad pre prípadné poloţenie prejudiciálnej otázky v následnom súdnom konaní. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.

§ 224ods.

2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe ţalobcovi ako úspešnému účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorý nárok uplatnil v ţalobe i v odvolaní. Trovy konania však v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. Najvyšší súd preto podľa § 151 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 prvá veta O.s.p. priznal ţalobcovi náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu, ktoré pozostávali z náhrady súdneho poplatku z podanej ţaloby 66 € a z náhrady súdneho poplatku z podaného odvolania 66 €. 10 3 Sţf/6/2012 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 05. februára 2013 JUDr. Ivan R U M A N A, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková