ktorého dlţník splnomocnil advokáta Mgr. T. K. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j., aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Dlţník toto splnomocnenie podpísal 24. apríla 2004 spolu so Zmluvou o úvere. Zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, ktorej súčasťou sú i Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Súd poukázal na § 52 ods. 1, 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka. Uviedol, ţe právny vzťah medzi účastníkmi konania zaloţený Zmluvou povaţoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, ţe povinná bola v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom. Súd sa ďalej zaoberal aj tým, ţe všeobecnú spotrebiteľskú zmluvu moţno podriadiť aj reţimu Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd dospel k záveru, ţe Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi moţno povaţovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere
b) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej uviedol, ţe súčasťou Zmluvy bola predtlač, ktorá obsahovala splnomocnenie povinnej, ktorá splnomocnila Mgr. T. K. i na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Osobu splnomocnenca Mgr. T. K. vybral oprávnený, pretoţe jeho meno bolo v Zmluve uvedené bez akejkoľvek účasti povinnej. Súd prvého stupňa je toho názoru, ţe takáto dohoda o plnej moci je neplatná v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre kolíziu záujmov zástupcu a zastúpeného, nakoľko oprávnený sám vybral osobu, ktorá za povinného prejavila vôľu a uznal dlh vo výške, ktorý určil zástupca. Zástupca povinnej bol vo vzťahu k oprávnenému osobou, ktorá mala záujem na vyhlásení formou notárskej zápisnice, a následne odmeny za takýto úkon, ktorý vyplácal zástupcovi oprávnený. Okrem toho celé splnomocnenie obsahuje dojednania, ktoré sú výrazne v neprospech povinnej ako spotrebiteľa, jednak, ţe zástupca bez akejkoľvek účasti povinnej uznáva za ňu dlh, ďalej má oprávnenie uzavrieť záloţnú zmluvu 3 2 Cdo 345/2012 a zmluvu o zabezpečovacom prevode práva a pod. Celé splnomocnenie, preto súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktoré je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatné v spojitosti s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dlţník teda nevyjadril súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, preto sa exekúcia viedla na podklade nespôsobilého exekučného titulu. Súd ďalej povaţoval dojednanie úrokov z omeškania v prípade splatnosti celého dlhu vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) za dojednanie v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatné. Rovnako dohodnutý poplatok vo výške 9 600,- Sk ako náklady za vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy povaţuje súd za nezrozumiteľný, neurčitý a zmätočný. Okrem toho akákoľvek odplata za poskytnutie peňaţných prostriedok vo výške 80% pri 10 splátkach v spotrebiteľských veciach je neprimerane vysoká a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd preto uzavrel, ţe dohoda o poplatku v sume 9 600,- Sk je neplatná a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, napadnutým uznesením, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe Exekučný súd má v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinnosť pred vydaním poverenia na uskutočnenie exekúcie preskúmať ţiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný titul a v prípade ak zistí rozpor týchto listín so zákonom má ţiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietnuť. Ak však súd poveril exekútora vykonaním exekúcie napriek tomu, ţe exekučný titul má nedostatky, zastaví exekúciu dodatočne. Pre zastavenie exekúcie
1 Exekučného poriadku preto vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nemôţe predstavovať prekáţku veci rozsúdenej. Notárska zápisnica je vykonateľná za splnenia predpokladov uvedených v zákone. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodrţaní formy notárskej zápisnice v zmysle § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodrţaní obsahových náleţitostí v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Za najdôleţitejšiu náleţitosť exekučnej notárskej zápisnice treba povaţovať súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, pretoţe aţ tento prejav vôle povinného robí 4 2 Cdo 345/2012 z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom. Notárska zápisnica, ktorá má byť exekučným titulom musí obsahovať uznanie určitého právneho záväzku. Takýmto právnym záväzkom je uznanie peňaţného dlhu. Z obsahu exekučného spisu odvolací súd vyvodil, ţe nie sú ţiadne pochybnosti o tom, ţe v predtlači Zmluve o úvere je zakotvený súhlas povinnej s exekúciou tak, ţe povinná nemala moţnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a podpisom Zmluvy sa vopred vzdala svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej Zmluvy a svojho záväzku. Uvedené dojednanie preto treba povaţovať za odporujúce dobrým mravom. Súd ďalej vyslovil pochybnosť o spôsobe, akým sa splnomocnenec dozvedel o tom, ţe dlţník je v omeškaní a aká je výška omeškania, pretoţe tento mechanizmus zo splnomocnenia nevyplýva. Vzhľadom na mnoţstvo splnomocnení udelených tomu istému splnomocnencovi, o čom má súd poznatky zo svojej úradnej činnosti, existuje dôvodné podozrenie, ţe splnomocnenec pri určení výšky dlhu spolupracoval s oprávneným. Záujmy splnomocnenca Mgr. T. K. boli nepochybne v rozpore so záujmami povinnej, a preto je plnomocenstvo v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Celé plnomocenstvo a spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na škodu dlţníka, ktorý bol prinútený pod hrozbou zmluvnej pokuty nechať sa zastupovať zástupcom, ktorého vopred určil veriteľ. Preto je plnomocenstvo pre rozpor so zákonom i dobrými mravmi neplatným právnym úkonom a na jeho podklade nebolo moţné za povinnú spísať vyhlásenie do notárskej zápisnice. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, ţe notárska zápisnica neobsahuje súhlas povinnej s jej vykonateľnosťou, a teda aj z toho dôvodu nemôţe byť povaţovaná za spôsobilý exekučný titul. Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Svoje dovolanie odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm.
dovolateľa, exekučný súd by mal vo svojom rozhodnutí uviesť, na základe čoho zistil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a pod akú neprijateľnú podmienku ju subsumuje
4 písm.
dovolateľa exekučný súd vo svojom rozhodnutí neuviedol, na základe čoho zistil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Predmetné splnomocnenie sa v zozname nekalých podmienok uvedených v prílohe článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS výslovne nenachádza.
názoru dovolateľa je v danom prípade nutné poţiadať Súdny dvor Európskej únie o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“. Poukázal na nález Ústavného súdu SR z
1 písm. c) O. s. p. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predloţil prejudiciálne otázky, ktoré bliţšie špecifikoval. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania v zmysle § 240 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní veci v zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
1 O. s. p., dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 7 2 Cdo 345/2012
2 písm.
p., ale sa zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj
zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Z hľadiska prípustnosti dovolania
ust. § 237 O. s. p. nie je predmet konania významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád v tomto ustanovení uvedených, teda moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je 8 2 Cdo 345/2012 významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 237 písm. a),
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (7 ods. 1 O. s. p.). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.... (§ 7 ods. 2 O. s. p.). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon (§ 7 ods. 3 O. s. p.). Nedostatok právomoci súdu sa povaţuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, ţe súd nemôţe vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán. Dovolateľ v danom prípade procesnú vadu konania uvedenú v § 237 písm.
3 O. s. p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa prejednávať znova. Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej patrí k procesným podmienkam a jej existencia vedie v kaţdom štádiu konania k zastaveniu konania. Táto prekáţka je daná vtedy, ak v novom konaní ide o tú istú vec, resp. o to isté, čo sa prejednávalo v právoplatne skončenom konaní. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pokiaľ ide o totoţnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený ţalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, ak vyplýva z rovnakého skutkových okolností. Dovolateľ namietal, ţe súdy rozhodovali o formálnych a materiálnych podmienkach vykonateľnosti exekučného titulu v čase, keď uţ bolo o nich právoplatne rozhodnuté vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. 10 2 Cdo 345/2012 Z obsahu spisu vyplýva, ţe v danom prípade konaniu v exekučnej veci oprávneného: P., s.r.o., P., IČO: X., proti povinnej: M. P., nar. X., A., o vymoţenie 645,29 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.: 16Er 260/2005, na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 4275/2004, NZ 80335/2004 zo 6. novembra 2004 spísaná notárom JUDr. J. K. so sídlom G., nepredchádzalo ţiadne iné konanie na exekučnom súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté, preto nejde o vec rozsúdenú v zmysle ustanovenia namietaného oprávneným. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí prekáţku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovanému súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môţe začať vykonávať exekúciu, a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie vykonávať exekúciu (viď uznesenie NSSR sp. zn.: 5Cdo 205/2011). Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťaţené dovolateľom namietanou vadou uvedenou v ust. § 237 písm. d) O. s. p. Dovolateľ v dovolaní tieţ namietal, ţe odvolací súd svojím postupom oprávnenému ako účastníkovi konania odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O. s. p. Naplnenie tejto vady dovolateľ vyvodzuje z toho, ţe súdy oboch stupňov nevyzvali a ani inak nekomunikovali s oprávneným o jeho právnych a skutkových návrhoch (námietky proti prejednaniu veci, konanie bez nariadenia pojednávania, dokazovania). Oprávnený namietal, ţe exekučný súd pri preskúmavaní notárskej zápisnice išiel nad rámec formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci.
f) O. s. p., dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym 11 2 Cdo 345/2012 poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený. Do obsahu základného práva
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Na námietku oprávneného, ţe exekučný súd nie je oprávnený ex offo skúmať notársku zápisnicu ako exekučný titul v takom rozsahu, ako ju skúmal v danom prípade, dovolací súd prihliadal iba v súvislosti so skúmaním, či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k vade uvedenej v ust. § 237 písm. f) O. s. p, resp. či v konaní pred súdmi niţších stupňov nebola oprávnenému ako účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom. O procesnú vadu konania uvedenú v tomto ustanovení ide tieţ v prípade zastavenia exekúcie, ak preto neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Takým rozhodnutím sa totiţ oprávnenému odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia. V danom prípade exekučný súd na základe ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe notárskej zápisnice č. N 4275/2004, NZ 80335/2004 zo 06. novembra 2004 spísaná notárom JUDr. J. K. poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a vymoţenie uloţenej povinnosti z uvedenej notárskej zápisnice. Následne exekučný súd opätovne preskúmal exekučný titul a dospel k záveru, ţe ide o nespôsobilý exekučný titul na výkon exekúcie, nakoľko predmetné splnomocnenie, ktorým dlţník splnomocnil Mgr. T. K. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatnou. Z týchto dôvodov exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil
1 písm. g) Exekučného poriadku.
názoru dovolacieho súdu exekučný súd, a následne aj odvolací súd podmienky na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, a následne na zastavenie exekúcie posúdili správne. Je potrebné uviesť, ţe v danom prípade nemalo byť vydané ani poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. 12 2 Cdo 345/2012 Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu uţ začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné uţ začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011). Súdy danom prípade v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Skúmali či bol exekučný titul - notárska zápisnica vydaný v súlade so zákonom, realizovali len svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie táto povinnosť pre exekučný súd nezaniká, naopak aj počas exekučného konania (po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie) je povinný skúmať či exekučný titul bol vydaný v súlade so zákonom. Je potrebné uviesť, ţe exekučný súd nevykonáva dokazovanie, tak ako je to v konaní pred súdom prvého stupňa. Ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom nie povinný účastníkov konania vyzývať, aby sa vyjadrili k ďalšiemu postupu exekučného konania. Exekučný súd v danom prípade preskúmal exekučný titul – notársku zápisnicu a Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným, pod zistený skutkový stav podriadil príslušnú právnu a vo veci rozhodol. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými otázkami a závery vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu. Rovnako aj odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia reagoval na podstatné otázky odvolacieho konania. Dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe v tomto štádiu konania (vykonávacie) súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 aţ § 124 O. s. p.) – postačujúce je totiţ, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho zaloţených listín. Vzhľadom na to, oboznamovanie sa obsahom listín za účelom posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného. V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali skutočnosť, ţe notárska zápisnica nemôţe byť spôsobilým exekučným titulom. Podstatnou a z hľadiska posúdenia správnosti úvahy odvolacieho súdu je, ţe splnomocnenie, ktoré udelil povinný v Zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinná splnomocnila tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo moţné predpokladať. Tým 13 2 Cdo 345/2012 sa povinná vzdala svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnej bolo uţ v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretoţe neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemoţno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlţníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Pretoţe splnomocnenie koncipované tak, ako je obsiahnuté v Zmluve o úvere vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, správne ho odvolací súd povaţoval za neplatné. Odvolací súd poukázal aj na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu s poukazom na ustanovenie § 22 Občianskeho zákonníka, s čím sa dovolací taktieţ v plnom rozsahu stotoţnil. Ďalej je potrebné uviesť, ţe zmluvná voľnosť povinnej pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, ţe pri moţnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače uţ vopred pripravenej Zmluvy o úvere, nemoţno hovoriť o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, ţe splnomocnenec bude hájiť záujem povinnej ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo udelené platne nebolo, nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených splnomocneným zástupcom nadobudnúť právne účinky pre osobu v mene ktorej konal. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinnej, ani predloţená notárska zápisnica nemôţe byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoţenia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Dovolací súd dospel k záveru, ţe nie je dôvodná ani námietka dovolateľa týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu. Skutočnosť, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (R. T. c. Š. z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, H. B. c. Š. z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B). 14 2 Cdo 345/2012 Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., toto ustanovenie sa primerane poţije aj na uznesenie (§ 167 ods. 2 O. s. p.). Toto ustanovenie sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O. s. p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré oprávneným predloţené listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nespôsobilosti exekučného titulu, a následné zastavenie exekúcie zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu vysvetlil. Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle uvedených zákonných ustanovení, nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 a § 211 O. s. p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv oprávneného. Oprávnený podaním doručeným na Okresný súd Prievidza 10. augusta 2012 navrhol prerušenie konania postupom
1 písm. c) O. s. p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Súd prvého stupňa a rovnako aj odvolací súd postupovali správne ak sa týmto návrhom oprávneného nezoberali. Aj keď odvolací súd rozhodol o odvolaní 15 2 Cdo 345/2012 oprávneného uznesením z
1 písm.
1 písm.
ust § 241 ods. 2 písm. c) O. s. p. dovolací súd dodáva, ţe nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, mohli mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie, či rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, by prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde. Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 O. s. p. a iné vady konania v zmysle § 237 O. s. p. neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného odmietol
1 písm. c) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný. 17 2 Cdo 345/2012 Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo povinnej zmysle § 243b ods. 5, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., t. j
úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky však ţiadne trovy dovolacieho konania povinnej nepriznal z dôvodu, ţe nepodala návrh na ich priznanie. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.