← Slovensko

o zaplatenie 2 820,35 eur s príslušenstvom

Najvyšší súd 5Obdo 49/12 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov: 1/ H. P., rod. Š., nar. X., bytom N., 2/ P. P., nar. X., bytom N., obaja zastúpený advokátkou JUDr. J. L., P.P., 3/ M. B., nar. X., bytom K., dedičia po zomrelom P. P.- T., so sídlom N., IČO: X., proti ţalovanému: M. N., s miestom podnikania P.Š.P., IČO: X., o zaplatenie 2 820,35 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 18Cb 145/2007, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z

  1. mája 2010, č.k. 1Cob 34/2008-146, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove z
  2. mája 2010, č.k. 1 Cob 34/2008- 146 sa z r u š u j e a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : 2 5Obdo 49/12 Okresný súd Poprad rozsudkom z
  3. decembra 2007, č.k.18 Cb 145/2007-36 vyhovel ţalobe v časti a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 71 400,- Sk istiny s 10% úrokom z omeškania zo sumy 60 000,- Sk od
  5. 2006 aţ do zaplatenia a nahradiť trovy konania 10 490,50 Sk na účet zástupcu. Vo zvyšku konanie zastavil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným bola uzavretá
  6. apríla 2005 zmluva, predmetom ktorej bol predal nákladného motorového vozidla za cenu 71 400,- Sk. Cena mala byť splatená v splátkach vo výške 10 000,- Sk mesačne, počnúc májom
  7. Ţalovaný prevzal motorové vozidlo, neuplatnil si vady, ani nepreukázal, ţe vozidlo malo zlý technický stav. Ďalej uviedol, ţe účastníci si nedohodli pre prípad omeškania úroky z omeškania. Ţalobca preukázal, ţe si splnil svoje zmluvné povinnosti, dodať predmet plnenia, preto súd ţalobe vyhovel tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Ţalobcovi priznal aj úroky z omeškania 10%, čo zdôvodnil poukazom na ustanovenie § 365 a 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalovaný. Namietal, ţe ţalobcovi dal vyradené motorové vozidlo L., za ktoré poţadoval ako protihodnotu vykonať opravy na kúpenom motorovom vozidle. Pri prvej poţiadavke o opravu mu ţalobca zakázal vstúpiť do areálu s vozidlom. Preto poţiadal ţalobcu o vrátenie jeho motorového vozidla, alebo o zníţenie kúpnej ceny o 35 000,- Sk. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací konal s dedičmi ţalobcu a to so ţalobcami 1/ aţ 3/ a po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti, rozhodol rozsudkom z
  8. mája 2010, č.k. 1 Cob 34/2008-
  9. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil s tým, ţe ţalovaný je povinný istinu 71 400,- Sk, teraz 2 370,04 eur zaplatiť kaţdému ţalobcovi v podiele 1/3 a prisúdené trovy konania 212,14 eur patriace ţalobcom 1/ a2/ na účet ich zástupcu a ţalobcovi 3/ trovy v sume 106,07 eur. Trovy odvolacieho konania ţalobcovi 3/ nepriznal a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcom 1/ a 2/ po 148,32 eur náhrady trov odvolacieho konania na účet zástupcu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe napriek poučeniu súdu prvého stupňa, ţe účastníci sú povinní predloţiť alebo označiť dôkazy skôr, ako súd vo veci vyhlási rozsudok, ţalovaný neoznačil ţiadne dôkazy na preukázanie jeho tvrdení a neurobil tak ani dodatočne 3 5Obdo 49/12 v podanom odvolaní. Preto odvolací súd vyhodnotil obranu ţalovaného za nekonkrétnu a uzavrel, ţe ţalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Stotoţnil sa s právnym a skutkovým záverom súdu prvého stupňa v tom, ţe účastníci uzavreli platnú kúpnu zmluvu s dohodnutou kúpnou zmluvou a medzi účastníkmi nie je sporné, ţe ţalovaný kúpnu cenu nezaplatil. Konštatoval, ţe ţalovaný nepreukázal, ţeby si v zákonom stanovenej lehote uplatnil zodpovednosť za vady predanej veci, pričom právny predchodca ţalobcov na nedodrţanie takejto lehoty výslovne upozornil. Preto aj v prípade ak by vozidlo malo vady a tieto by ţalovaný reklamoval u právneho predchodcu ţalobcov, nie je moţné k takémuto uplatneniu zodpovednosti za vady prihliadať poukazom na ust. § 428 ods.1 Obchodného zákonníka. Naviac sám ţalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, ţe vady sa objavili aţ po polroku prevádzkovania vozidla. Tvrdenie o uplatnenej zodpovednosti za vady nie je ani v prípade preukázania dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy. Podľa odvolacieho súdu ţalovaný netvrdil ţiadnu okolnosť, ktorá by mala za následok, neplatnosť kúpnej zmluvy z
  10. apríla
  11. Odvolací súd ďalej uviedol, ţe pôvodný ţalobca v priebehu odvolacieho konania zomrel a nárok pripadol dedičom po zomrelom ţalobcovi, preto zmena výroku zodpovedá uvedenej procesnej situácii, rozsudok súdu prvého stupňa vyhodnotil ako vecne správny. Pokiaľ ide o odvolanie ţalovaného v časti, ktorou súd rozhodol o úroku z omeškania, odvolací súd uviedol, ţe ţalovaný neuviedol ţiadne konkrétne dôvody, ktorými by spochybnil výšku úrokov a ich platnosť. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu dôvodmi odvolania odvolací súd konštatoval, ţe dôvody tohto odvolania nijako nespochybnili, ţe kúpna cena bola zročná najneskôr k
  12. januáru
  13. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalovaný dovolanie. Ţiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V dovolaní namietal, ţe zmenil trvalý pobyt, a preto nemohol prebrať predvolanie na pojednávanie. Predmetné motorové vozidlo L. pred odsťahovaním sa z P. vrátil ţalobcovi a o jeho smrti nevedel, domnieval sa, ţe všetko je v poriadku. V doplňujúcom dovolaní uviedol, ţe prípustnosť dovolania je daná podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., lebo postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. S odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu, ohľadom jeho neúčasti na pojednávaní nesúhlasí, lebo pojednávanie
  14. októbra 2007, ktorého sa zúčastnil, bolo odročené za účelom uzavretia mimosúdnej dohody 4 5Obdo 49/12 účastníkmi konania a na tomto pojednávaní nebol určený nový termín pojednávania, predmetné pojednávanie bolo odročené na neurčito, preto nový termín pojednávania ani nemohol vziať na vedomie. Medzi účastníkmi konania nedošlo k doriešeniu sporu mimosúdnou dohodou a po tomto pojednávaní ţalovaný zmenil adresu z rodinných dôvodov, presťahoval sa z P. do C.. V P. sa uţ nezdrţiava, preto o pojednávaní na odvolacom súde sa nedozvedel. Ţalovaný nebol riadne predvolaný na pojednávanie súdu prvého stupňa a tým, ţe súd prvého stupňa konal a vec rozhodol v jeho neprítomnosti, odňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom, čím je daný dovolací dôvod podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa ţalovaného sú dôkazy predloţené ţalobcom nedostatočné. Ţalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaného uviedli, ţe rozsudky súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu povaţujú za vecne správne. Ţalovaný sa vyhýbal pojednávaniu na súde, v mimosúdnom konaní odmietol splniť svoj záväzok zaplatiť predmetnú pohľadávku. Do súdom stanovenej lehoty nepredloţil ţiadny dôkaz a ani nenavrhol ich vykonanie. Vyuţíva situáciu, ţe ţalobca zomrel a v spore aktívne legitimovaní sú jeho právni nástupcovia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 1 O.s.p./ preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 242 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania /§ 243a ods. 1 O.s.p./ a dospel k záveru, ţe dovolanie je podaná v zákonom stanovenej lehote, je prípustné a opodstatnené, preto bolo potrebné napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa /§ 236 ods. 1 O.s.p./. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. Podľa ustanovenia § 238 O.s.p. dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej /ods. 1/, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci /ods. 2/, alebo ak odvolací súd v potvrdzujúcom rozsudku, vo výroku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu /ods. 3 /. 5 5Obdo 49/12 Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených rozhodnutí. V prejednávanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a vo výroku nevyslovil, ţe dovolanie je prípustné. Preto je nepochybné, ţe dovolanie podľa ustanovenia § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nie je prípustné. V zmysle ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd má povinnosť skúmať, či konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, bez ohľadu na jeho formu, obsah alebo predmet konania, nie je postihnuté niektorou z vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Na tieto vady dovolací súd prihliada z úradnej povinnosti, teda bez ohľadu na námietku dovolateľa. Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu vyplývajúcu z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p., dovolací súd skúmal, či konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nie je postihnuté niektorou z vád, uvedených v ustanovení § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia prípustnosť dovolania je daná vţdy, ak“ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa citovaného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým dovolanie inak nie je procesne prípustné. Pre posúdenie existencie procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, ţe v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné a všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté takouto vadou. Dovolateľ v dovolaní nenamieta existenciu vád vymenovaných v ustanovení § 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a g/ O.s.p. a tieto vady ani dovolací súd z obsahu spisu nezistil. Preto ani z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť prípustnosť dovolania. 6 5Obdo 49/12 Ţalovaný v dovolaní poukazuje len na existenciu vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., t.j., ţe mu ako účastníkovi konania postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol uplatniť a z ktorých bol vylúčený v dôsledku nesprávneho postupu súdu. Nie je pritom rozhodujúce, či bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom postupom odvolacieho súdu, alebo či sa tak stalo v dôsledku postupu súdu prvého stupňa a odvolací súd neurobil v tomto smere nápravu. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádzala, ale aj samotným rozhodnutím. Ţalovaný namieta, ţe súd prvého stupňa ho nepredvolal na pojednávanie, vec prejednal v jeho neprítomnosti a rozhodol vo veci, čím mu znemoţnil prístup k ochrane jeho práv. Túto námietku vzniesol ţalovaný aj v odvolaní. O námietke odvolací súd rozhodol tak, ţe nie je dôvodná, lebo ţalovaný sa zúčastnil pojednávania nariadeného na
  15. októbra 2007, ktoré pojednávanie bolo odročené na
  16. decembra 2007 s tým, ţe ţalovaný vzal odročenie pojednávania na uvedený termín na vedomie, čo potvrdil svojim podpisom v zápisnici z pojednávania z
  17. októbra
  18. S uvedeným záverom odvolacieho súdu sa stotoţňuje aj dovolací súd. Z čoho vyplýva, ţe postupom súdu prvého stupňa ţalovanému nebola odňatá moţnosť konať pred súdom. Avšak za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom moţno označiť postup odvolacieho súdu, ktorý nariadil pojednávanie na prejednanie veci na
  19. mája 2010 a predvolanie ţalovanému doručoval na adresu P.Š.P.. Z oznámenia Registra obyvateľov Slovenskej republiky vyplýva, ţe M. N., nar. X., má trvalý pobyt od
  21. 2009 v obci C.. Odvolací súd
  22. mája 2010 v neprítomnosti ţalovaného vec prejednal a rozhodol. Tým, ţe odvolací súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti ţalovaného bez toho, aby boli splnené predpoklady pre postup podľa § 101 ods. 2 O.s.p., je jeho rozhodnutie 7 5Obdo 49/12 poznačené vadou v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., čím došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu. Keďţe výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je zo zákona dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania a zároveň ide o dôvod, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vţdy zrušiť, Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania /§ 243d ods. 1 O.s.p./. P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  23. marca 2013 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.