o zaplatenie príslušenstva pohľadávky

Najvyšší súd 5 Obo 59/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: C. C. C., a.s., N., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Ľ. PhD., M., proti ţalovaným: 1/ V. J., podnikajúca s dodatkom P., D., 2/ L. J., D., obaja zastúpení advokátkou JUDr. G. K., F., o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, na odvolanie ţalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

1. mája 2012, č.k. Z-2-43 Cb 1/1996-296, takto r o z h o d o l: Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
2. mája 2012, č.k. Z-2-43 Cb 1/1996-296 sa z r u š u j e a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e: Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom vyhovel ţalobe a ţalovaným 1/ a 2/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 51 207,24 eur a o trovách konania rozhodol tak, ţe o nich rozhodne samostatným rozhodnutím. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe odvolací súd opakovane zrušil rozsudok súdu prvého stupňa. Vytkol súdu prvého stupňa, ţe jeho rozhodnutie nie je odôvodnené v súlade s ustanovením § 157 O.s.p., ţe neuviedol z akých skutočností vychádzal, keď uviedol, ţe pohľadávka ţalobcu je premlčaná a otázku premlčania právne neodôvodnil. Uloţil súdu prvého stupňa aby v novom konaní vyhodnotil účastníkmi predloţené dôkazy, vyhodnotil listinné dôkazy, svedecké výpovede a doplnil dokazovanie ohľadom výšky a oprávnenosti príslušenstva pohľadávky ţalobcu, prípadne vykonal ďalšie dôkazy. V novom konaní súd 2 5 Obo 59/2012 prvého stupňa zistil, ţe pohľadávka, z ktorej je uplatnené zaplatenie úroku, bola postúpená z pôvodného ţalobcu S. S., a.s., na súčasného ţalobcu C. C. C., a.s., zmluvou o postúpení pohľadávky z
3. septembra 2002 na základe Notárskej zápisnice N 236/2002, Nz 228/2002 a súd prvého stupňa o tejto zmene rozhodol uznesením z
4. marca 203, ktoré nadobudlo právoplatnosť
5. apríla 2005, čím mal za preukázané, ţe nastala právna skutočnosť postúpenia pohľadávky v súlade s ust. § 92 O.s.p. Čo sa týka námietok ţalovaných, ţe oznámenie o postúpení pohľadávok, ktoré im bolo doručené je neplatné s tým, ţe v ňom je nepresne označená pohľadávka, ktorá tvorí predmet sporu, súd tejto námietke nevyhovel s odôvodnením, ţe aj keď je pohľadávka nepresne označená, neznamená to, ţe predmetné oznámenie ako jednostranný úkon je neplatné. Ţalovaní 1/ a 2/ nemali s pôvodným ţalobcom iný úverový vzťah a k postúpeniu pohľadávky došlo v priebehu konania. Ţalovaní si boli vedomí o akú pohľadávku ide a samotné nepresné označenie nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Ţalovaní sa o postúpení pohľadávky dozvedeli najneskôr
6. marca 2005, kedy im bolo doručené uznesenie o zmene účastníka konania. Voči uzneseniu nepodali odvolanie, preto súd uzavrel, ţe ţalovaní 1/ a 2/ sa o postúpení pohľadávky riadne dozvedeli a postupník postúpenú pohľadávku riadne preukázal. Špecifikáciu príslušenstva pohľadávky zo
7. mája 2011 povaţoval súd prvého stupňa za spresnenie nároku v súlade s podanou ţalobou, a preto námietke premlčania príslušenstva pohľadávky nevyhovel. Z uvedených dôvodov ţalobe vyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie ţalovaní 1/ a 2/. Ţiadajú napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a ţalobu zamietnuť. Uplatnili si náhradu trov celého konania, ktorú vyčíslili takto trovy konania na súde prvého stupňa v sume 8 834,26 eur a trovy odvolacieho konania v sume 1 094,06 eur. Podľa odvolateľov rozhodnutie súdu prvého stupňa je pre absenciu dôvodov nepreskúmateľné, následkom čoho postupom súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom. V odôvodnení úplne absentuje, ako súd právne posúdil vec, bez doplnenia dôkazov rozhodnutie odôvodnil len citáciou odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, a to bez uvedenia dôkazov, názorov a zákonných citácii, o ktoré svoje rozhodnutie oprel. Namietali, ţe súd prvého stupňa nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu doplniť dokazovanie ohľadom výšky a oprávnenosti príslušenstva pohľadávky, prípadne vykonať ďalšie dôkazy a náleţite nové rozhodnutie odôvodniť. Uvádzajú, ţe v celom konaní 3 5 Obo 59/2012 spochybňovali jednak oprávnenosť príslušenstva a jednak jeho výšku. V dvoch predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach odvolací súd vyslovil záväzný právny názor, ţe na určenie výšky príslušenstva sú potrebné odborné znalosti, a preto by mal súd prvého stupňa ustanoviť znalca. Z rozhodnutia vôbec nevyplýva, o aký dôkaz oprel súd priznanú sumu, na základe čoho dospel k ustáleniu jej výšky. Ďalej namietajú, ţe vôbec neprihliadol na námietku premlčania, vznesenú na pojednávaní
8. mája
9. Podľa ich názoru v časti príslušenstva istiny nejde o riadne uplatnenie nároku, nakoľko z neho nevyplýva o aké úroky ide, nie je špecifikácia úroku, nie je zrejmé z akej pohľadávky je príslušenstvo uplatnené, pretoţe nie je zrejmé, ktoré splátky boli ku dňu podania ţaloby zaplatené a ktoré nie a napokon za aké časové obdobie je príslušenstvo uplatňované. Tvrdia, ţe ţalobca si nárok titulom príslušenstva riadne neuplatnil dodnes? Nárok v priebehu konania viackrát menil, nikdy však z jeho podaní nebolo zrejmé, čoho sa domáha, z vyčíslenia nevyplývala špecifikácia príslušenstva tak, aby bolo moţné posúdiť oprávnenosť jeho vzniku a nárok viaţuci sa k uplatňovanej pohľadávke, resp. k omeškaniu so zaplatením jednotlivých splátok pohľadávky. O zmene návrhu súd počas konania nerozhodoval a podľa ţalovaných súd rozhodol nad rámec tohto návrhu. Ţalobca neodstúpil od zmluvy v súlade s čl. IV bod 4 písm. d/ úverovej zmluvy č. 334027 z
10. decembra
11. Podľa odvolateľov povinnosť odstúpiť od úverovej zmluvy existovala uţ
12. júna
13. Okrem toho v čase podania ţaloby, t.j.
15. 1996 neboli splatné všetky splátky, tým bola ţaloba v tejto časti predčasná. Namietajú aj voči aktívnej legitimácie ţalobcu. Súd o zmene účastníka na strane ţalobcu rozhodoval podľa § 92 ods.4 O.s.p., avšak neţiadal súhlas ţalovaných a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva zúčastneným stranám právneho úkonu nemôţe suplovať súd svojim rozhodnutím. Poukázali na ustanovenie § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktoré stanovuje hmotnoprávne podmienky a ktoré si ani pôvodný a ani súčasný ţalobca voči nim nesplnil. Z toho dôvodu tvrdia, ţe voči nim ako dlţníkom postúpenie pohľadávky nenadobudlo právne účinky, postupník nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia vymáhať príslušenstvo pohľadávky, ktoré je predmetom sporu. Zároveň tvrdia, ţe v tomto prípade ide o nerozlučné procesné spoločenstvo a voči obom si ţalobca neplnil zákonnú povinnosť podľa § 526 Občianskeho zákonníka, z toho vyvodzujú, ţe nemôţu byť zaviazaní na plnenie spoločne a nerozdielne. Ţalovaní 1/ a 2/ na záver vyčíslili trovy celého konania. 4 5 Obo 59/2012 Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu ţiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu, podľa ktorého pohľadávka, ktorej príslušenstvo je predmetom sporu, bola postúpená z pôvodného ţalobcu S. S., a.s., na súčasného C. C. C., a.s. platnou a účinnou zmluvou o postúpení pohľadávky z
16. septembra
17. Odvolací súd je toho názoru, ţe ţalovaní 1/ a 2/ sa o postúpení riadne dozvedeli a postupník postúpenie pohľadávky dlţníkovi preukázal. Námietka nedostatky aktívnej legitimácie ţalobcu nie je dôvodná. Aktívna legitimácia ţalobcu bola v tomto konaní náleţite vyriešená. Podľa ţalobcu si ţalobca uplatnil nárok riadne a včas a podaním zo
18. mája 2011 len špecifikoval uplatnený nárok a ţalovaní sa k predloţenej špecifikácii viac ako rok ţiadnym spôsobom nevyjadrili, pričom súd na pojednávaní
19. mája 2011 vyzval zástupkyňu ţalovaných, aby sa do 10 dní od pojednávania vyjadrila a listinnými dôkazmi podloţila tvrdenia prednesené na uvedenom pojednávaní. Ţalovaní uhradili istinu v sume 61 906,66 eur. Týmto uznávacím prejavom /nakoľko k nemu došlo po podaní ţaloby/ nepochybne vyjadrili, ţe nárok na zaplatenie nepopierajú. Ţalovaná 1/ sa vyjadrila v zápisnici z
20. júna 2009, ţe právneho predchodcu ţalobcu viackrát ţiadala o odpustenie úrokov, z čoho vyplýva, ţe ţalovaní o svojom dlhu vedeli a vedia a nepopierajú ho, dlh uznávajú. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy, opakovane uvádza, ţe odstúpenie od zmluvy nie je stanovené ako povinnosť a naviazanie premlčania na takéto ustanovenie je nesprávne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 10 ods. 2 O.s.p./ prejednal odvolanie podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaných je opodstatnené. Medzi účastníkmi nie je sporné, ţe medzi predchodcom ţalobcu a ţalovanou 1/ bola uzavretá
21. februára 1993 úverová zmluva č. 34/334027-5 na sumu 2 mil. Sk a ţe ţalovaný v priebehu konania zaplatil istinu na dlh v sume 1 865 460 Sk. V súčasnosti medzi účastníkmi zostala spornou výška uplatnených úrokov z omeškania. Je potrebné prisvedčiť ţalovaným 1/ a 2/, ţe súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku nezodpovedal , prečo nevyhovel ich námietke voči výške uplatnených úrokov, neuviedol ani z akej istiny, v akej sadzbe a za aké obdobie priznal ţalobcovi úroky z omeškania, preto v tomto smere je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a to napriek 5 5 Obo 59/2012 právnemu záveru odvolacieho súdu, ţe ani predchádzajúce rozhodnutie nespĺňalo poţiadavky ustanovenia § 157 ods.2 O.s.p. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho rozhodnutia súdu prvého stupňa moţno označiť za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Obsahuje to aj ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie podstatný obsah prednesov, stručne a výstiţne vyloţí, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré pouţil. Súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces /IV. ÚS 115/03/. Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umoţňuje poznať postup súdu. Odvolací súd vychádzajúc z týchto ústavne významných úvah sa zaoberal posúdením obsahu napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a dospel k záveru, ţe odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa tieto poţiadavky nespĺňa. Odvolací súd súhlasí s odvolateľmi, ţe záver súdu prvého stupňa pokiaľ ide o výšku uplatnených výrokov nevyplýva z jeho zistení. Súd prvého stupňa sa nezaoberal vo svojom rozhodnutí ako dospel k záveru, ţe ţalobcom uplatnené úroky v sume 51 207,24 eur sú uplatnené riadne, včas a opodstatnene. Je zrejmé, ţe si len bez ďalšieho osvojil tvrdenie ţalobcu a to napriek tomu, ţe odvolací súd mu vo svojom zrušujúcom rozhodnutí z
22. februára 2012, č.k. 5 Obo 16/2012-287 túto povinnosť uloţil. 6 5 Obo 59/2012 Pokiaľ ide o námietku aktívnej legitimácie ţalobcu a námietku premlčania odvolací súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých tieto otázky boli vyriešené. Vzhľadom na výskyt vady konania ,ktorou je odňatie moţnosti konať pred súdom, odvolací súd musí v kaţdom prípade rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní je súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 226 O.s.p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, teda súd prvého stupňa je povinný postupovať v zmysle záverov odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 224 ods.3 O.s.p. rozhodne aj trovách odvolacieho konania. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:
23. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave,
24. apríla 2013 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková