Obsah (4)

§ 142§ 242§ 243b§ 243i

Najvyšší súd 3 MCdo 8/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A. J., bývajúcej v B., proti ţalovanej D. L., bývajúcej v B., o vydanie bez

§ 142ods.

2 O.s.p. Na podnet ţalobkyne podal generálny prokurátor mimoriadne dovolanie proti rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z

1. apríla 2011 sp. zn. 4 Co 1/2011 4 3 M Cdo 8/2012 a Okresného súdu Banská Bystrica z
2. septembra 2010 č.k. 20 C 185/2009-
3. Uviedol, ţe ţalobou bola uplatnená náhrada za: a/ kosenie, hrabanie, odpratávanie trávy za obdobie od
4. decembra 2002 do
5. decembra 2005 (95,60 €), b/ strihanie stromov a odpratávanie konárov za to isté obdobie (19,92 €), c/ odpratávanie snehu v zimných mesiacoch za to isté obdobie (95,60 €), d/ za upratovanie pivníc (47,80 €) a napokon e/ podielu ţalovanej na poistke (21,38 €); spolu 280,30 €. Súd prvého stupňa ţalobe čiastočne vyhovel (čo do sumy 163,32 € s príslušenstvom), vo zvyšku ţalobu zamietol. V odôvodnení svojho rozsudku prvostupňový súd uviedol, ţe ţalobu zamietol v časti istiny 21,38 € (podiel 1/4 poistky) a v časti ţaloby za odpratávanie snehu za tri mesiace (náhradu jej priznal len za tri mesiace). Súd ma teda ţalobkyni priznať 211,12 € (95,60 € + 19,92 € + 47,80 € + 47,80 €), vo výroku rozsudku ale uviedol sumu 163,32 €. Výrok rozsudku teda nekorešponduje s odôvodnením. Toto rozhodnutie je preto nepreskúmateľné – nie je z neho zrejmé, z akých poloţiek pozostáva vo výroku uvedená suma 163,32 € a v akej konkrétnej výške súd ţalobu vo zvyšku zamietol. Odvolací súd túto nepreskúmateľnosť prehliadol a napadnutý rozsudok potvrdil. Tým podľa právneho názoru generálneho prokurátora bola ţalobkyni odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ţiadal preto napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalobkyňa (stará matka ţalovanej) vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu poţiadala o spravodlivé doriešenie sporu. Ţalovaná (vnučka ţalobkyne) vo vyjadrení k opravnému prostriedku generálneho prokurátora podala charakteristiku vzájomných vzťahov ţalobkyne a ţalovanej a uviedla, ţe jej osobná účasť a účasť jej otca na predmetných činnostiach (kosení, strihaní stromov a pod.) bola problematická, lebo ţalobkyňa im zamedzila vstup na nehnuteľnosti. Navyše, ţalobkyňa tieto činnosti v celom rozsahu a v ňou tvrdenej frekvencii ani sama nevykonávala. Najvyšší súd na základe mimoriadneho dovolania podaného včas generálnym prokurátorom (§ 243g O.s.p.) na podnet účastníčky konania, preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p. a § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutia treba zrušiť. Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám 5 3 M Cdo 8/2012 uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Na výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. iných procesných vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada najvyšší súd nielen v konaní o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 O.s.p.) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené. Generálny prokurátor namieta, ţe rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, čo podľa jeho názoru

o skutočnosťou, ţe odvolací súd tento nepreskúmateľný rozsudok potvrdil, znamená, ţe v konaní bola ţalobkyni odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p. a § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Senát najvyššieho súd, ktorý preskúmava danú vec, sa nestotoţňuje s názorom generálneho prokurátora, ţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia je vadou konania, na ktorú sa vzťahuje § 237 písm. f/ O.s.p. K otázke právnej kvalifikácie tejto vady sa vec preskúmavajúci senát najvyššieho súdu vyjadril uţ v uznesení zo

1. novembra 2012 sp. zn. 3 Cdo 158/2012, na ktoré v tejto súvislosti v podrobnostiach poukazuje. Poznamenáva preto iba, ţe odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu v priebehu konania, ktorý sa prieči zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu upravujúcemu procedúru prejednania veci, a ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania (napríklad právo zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci, k vykonanému dokazovaniu, podávať návrhy a opravné prostriedky). Občiansky súdny poriadok neumoţňuje stotoţniť vadu konania uvedenú v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. so súdnym rozhodnutím, ani s jeho odôvodnením (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu z
2. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 90/2012, 91/2012, resp. z
3. júla 2012 sp. zn. 5 Cdo 201/2011). Postupom súdu sa môţe rozumieť iba samotný priebeh konania, spôsob vedenia konania či procesu, jednotlivé procesné úkony súdu, jeho faktická činnosť alebo nečinnosť, nie však výsledný rozhodovací akt súdu (produkt konania) ani jeho odôvodnenie. Na základe uznesenia občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998 uverejnený rozsudok najvyššieho súdu z
4. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, z ktorého vyplýva, ţe „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 6 3 M Cdo 8/2012 písm. b/ O.s.p.) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takţe jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Podľa právneho názoru najvyššieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v preskúmavanej veci a najvyšší súd nemá dôvod odkloniť sa od neho. V ďalšom preto najvyšší súd aj v danej veci vychádzal z toho, ţe nepreskúmateľnosť je tzv. inou vadou konania (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí prihliadnuť, ak je rozhodnutie odvolacieho súdu napadnuté procesne prípustným odvolaním (mimoriadnym dovolaním). Inou vadou sa rozumie porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemoţno podriadiť pod § 237 O.s.p., ale ich dôsledok sa mohol prejaviť na výsledku konania, ktorý je formulovaný vo výroku meritórneho súdneho rozhodnutia. Pri hodnotení konkrétne namietanej vady súd skúma, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, ak by k predmetnej vade konania nedošlo (viď tieţ IV. ÚS 35/2012). Nepreskúmateľné je (o. i.) rozhodnutie, odôvodnenie ktorého dostatočne nevysvetľuje, z akého dôvodu rozhodol súd tak, ako uviedol vo výroku rozsudku. Zo spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa v konaní poţadovala náhradu vo výške 280,30 €, a to za: a/ kosenie, hrabanie, odpratávanie trávy (95,60 €), b/ strihanie stromov a odpratávanie konárov (19,92 €), c/ odpratávanie snehu v zimných mesiacoch (95,60 €), d/ upratovanie pivníc (47,80 €) a e/ podiel na poistení domu (21,38 €). V zmysle odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa bola ţalobkyni priznaná náhrada za kosenie, hrabanie trávy vo výške 95,60 €, za strihanie stromov vo výške 19,92 €, za upratovanie pivníc 47,80 € a za odpratávanie snehu (iba) za tri mesiace 47,80 € (výšku tejto náhrady súd krátil). To znamená, ţe ţalobkyni bola – podľa odvodnenia – priznaná suma 211,12 €. Vo výroku rozsudku je ale napriek tomu uvedená suma 163,32 €. Generálny prokurátor preto opodstatnene namieta, ţe výrok prvostupňového rozsudku nekorešponduje s odôvodnením. Uvedený rozpor výroku a odôvodnenia zakladá nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd túto nepreskúmateľnosť prehliadol a napadnutý rozsudok napriek tomu potvrdil. Tým došlo k tzv. inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (R 111/1998). 7 3 M Cdo 8/2012 Z týchto dôvodov zrušil najvyšší súd mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov niţších stupňov a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i O.s.p.

§ 243bO.s.p.).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (viď primerane § 243d ods. 1 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. marca 2013 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková