o vrátenie daru

Najvyšší súd 3 Cdo 111/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. Z., bývajúcej v P., zastúpenej JUDr. M. G., advokátom so sídlom vo V., proti ţalovanému M. Z., bývajúcemu v R., zastúpenému JUDr. M. J., advokátkou so sídlom v P., o vrátenie daru, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 5 C 120/2008, o dovolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z

1. mája 2010 sp. zn. 9 Co 75/2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Prešove z
2. mája 2010 sp. zn. 9 Co 75/2009 a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobkyňa sa ţalobou podanou na súde
3. septembra 2008 domáhala, aby súd uloţil ţalovanému povinnosť vrátiť jej dar (§ 630 Občianskeho zákonníka) – 1/2 nehnuteľností v katastrálnom území P., ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. X. ako dom súpisné č. X. na parcele č. X., parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m², parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m² a tieţ poľnohospodárskej stavby s garáţou, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy z
4. mája
5. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z
6. júna 2009 č. k. 5 C 120/2008-46 ţalobu zamietol. Vykonaným dokazovaním dospel k názoru, ţe ţalovaný sa voči darcom alebo členom jeho rodiny nesprával tak, ţe by tým hrubo porušoval dobré mravy. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 3 Cdo 111/2013 2 Proti uvedenému rozsudku podala ţalobkyňa odvolanie. Krajský súd v Prešove rozsudkom z
7. apríla 2010 sp. zn. 9 Co 75/2009 odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobe vyhovel. V odôvodnení uviedol, ţe zopakovaním a doplnením dokazovania dospel k záveru, ţe konanie ţalovaného voči ţalobkyni a členom jej rodiny hrubo porušovalo dobré mravy. O trovách konania rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením z
8. mája 2010 sp. zn. 9 Co 75/
9. Ţalovanému ním uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania 2 103,64 € a na účet súdu prvého stupňa sumu 1 596 €. V odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol, ţe takto rozhodol o náhrade trov konania z dôvodu, ţe ţalobkyňa si síce poţiadala o náhradu trov konania, avšak do rozhodnutia odvolacieho súdu ale nevyčíslila ich výšku. Keďţe odvolací súd doručoval rozhodnutie vo veci samej pri jeho vyhlásení, upovedomil účastníkov, ţe o náhrade trov konania rozhodne aţ po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ţalobkyňa v predpísanej lehote predloţila odvolaciemu súdu špecifikáciu trov konania, ku ktorej pripojila kópiu znaleckého posudku z
10. júna 2002 č. 29/2002 (ďalej len „znalecký posudok“). V znaleckom posudku bola hodnota nehnuteľností k
11. júnu 2002 vyčíslená sumou 801 360 Sk; jedna polovica z toho tvorí tarifnú hodnotu sporu, z ktorej odvolací súd vychádzal pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia. Proti uvedeným rozhodnutiam odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie s odôvodnením, ţe spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), lebo ţalobkyňa sama sa vyjadrila, ţe o jeho pomoc neţiadala. Navyše, dlhodobo sa zdrţiaval pracovne v zahraničí a o odkázanosti matky na pomoc ani nevedel. Namietol tieţ, ţe znalecký posudok mu nebol v priebehu celého konania doručený a rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania je vecne nesprávne. Ţiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu buď zrušil alebo zmenil tak, ţe potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa a ţalovanému prizná náhradu trov konania. Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe skutkové a právne dôvody uvádzané ţalovaným v dovolaní nemajú opodstatnenie. Navrhla dovolanie zamietnuť a jej priznať náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom z
12. februára 2011 sp. zn. 3 Cdo 218/2010 dovolanie zamietol a ţalovanému uloţil 3 Cdo 111/2013 3 povinnosť zaplatiť ţalobkyni do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania 310,93 € do rúk jej právneho zástupcu. V odôvodnení uviedol, ţe so zreteľom na ustanovenie § 242 O.s.p. skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p., resp. k tzv. inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.); vady tejto povahy ţalovaný v dovolaní neuplatnil a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Dovolací súd pri skúmaní námietky dovolateľa, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dospel k záveru, ţe dovolateľ tento dovolací dôvod uplatnil neopodstatnene. Dovolateľom v doplnení dovolania vznesenú námietku, ţe mu odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania odňal moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. tým, ţe mu nedoručil znalecký posudok a vychádzal z cenových relácií z roku 2002, povaţoval dovolací súd za námietku nespôsobilú zaloţiť túto procesnú vadu, lebo sa týka nie procesného postupu súdu, ale správnosti jeho skutkových zistení a ich právneho posúdenia. Uvedený rozsudok dovolacieho súdu napadol ţalovaný ústavnou sťaţnosťou. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v náleze zo
13. januára 2013 sp. zn. IV. ÚS 341/2012 (ďalej len „nález“) vyslovil, ţe základné práva ţalovaného podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli rozsudkom najvyššieho súdu z
14. februára 2011 sp. zn. 3 Cdo 218/2010 porušené vo výroku o zamietnutí dovolania v časti týkajúcej sa uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9 Co 75/2009 z
15. mája 2010 a vo výroku o náhrade trov dovolacieho konania. Ústavný súd tento rozsudok najvyššieho súdu v uvedených výrokoch zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie; rozhodol tieţ o povinnosti najvyššieho súdu zaplatiť ţalovanému trovy konania o ústavnej sťaţnosti. Vo zvyšnej časti ústavný súd sťaţnosti ţalovaného nevyhovel. V odôvodnení nálezu uviedol, ţe ťaţiskovým argumentom, na ktorom bolo zaloţené dovolanie v časti smerujúcej proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania, bolo to, ţe znalecký posudok nebol ţalovanému doručený; pokiaľ mu pred vydaním uznesenia Krajského súdu v Prešove z
16. mája 2010 sp. zn. 9 Co 75/2009 doručený nebol, došlo k odňatiu moţnosti ţalovaného pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V ďalšom ústavný súd konštatoval, ţe z odôvodnenia nálezom zrušeného rozsudku nie je zrejmé, z akej tarifnej hodnoty vychádzal najvyšší súd pri určovaní výšky trov dovolacieho konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tieţ „postupom podľa zauţívanej praxe“, čo však bliţšie nespresnil. Takéto odôvodnenie označil ústavný súd za nedostatočné a nezodpovedajúce ustanoveniu § 157 ods. 1 O.s.p., ktoré treba 3 Cdo 111/2013 4 z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z
17. januára 1999) tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Najvyšší súd, ktorému bola vec v rozsahu zrušenia vrátená na ďalšie konanie, konštatuje, ţe je viazaný právnym názorom ústavného súdu, ktorý vyslovil v náleze (viď § 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov). Najvyšší súd, viazaný názorom ústavného súdu, ţe v konaní pred odvolacím súdom došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., vo všeobecnej rovine konštatuje, ţe zistenie vady tejto povahy vedie v dovolacom konaní vţdy k záveru, ţe dovolanie je nielen prípustné, ale aj opodstatnené (k tomu porovnaj napríklad uznesenia najvyššieho súdu z
18. novembra 2012 sp. zn. 3 Cdo 7/2012 a z
19. októbra 2012 sp. zn. 1 Cdo 31/2011). V týchto prípadoch dovolací súd zrušuje dovolaním napadnuté rozhodnutie bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou uplatnenia dovolacích dôvodov v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., resp. správnosťou skutkových zistení súdu niţšieho stupňa a právnych záverov, ktoré z nich vyvodil (viď napríklad uznesenia najvyššieho súdu z
20. júla 2012 sp. zn. 3 Cdo 138/2012, z
21. decembra 2010 sp. zn. 4 Cdo 207/2010 a z
22. apríla 2010 sp. zn. 5 Cdo 24/2010). Z týchto dôvodov zrušil najvyšší súd dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove z
23. mája 2010 sp. zn. 9 Co 75/2009 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 3 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova nielen o trovách pôvodného konania, ale aj dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.). Bude vecou odvolacieho súdu, aby ţalovanému doručil fotokópiu znaleckého posudku a vytvoril mu primeranú moţnosť vyjadriť sa k jeho obsahu. Následne odvolací súd aj v nadväznosti na to, čo po doručení znaleckého posudku ţalovanému vyjde najavo alebo bude tvrdené, posúdi opodstatnenosť dovolacej námietky ţalovaného, ţe odvolací súd „pri vyčíslení postupoval v súlade s ust. § 10 ods. 2 vyhlášky, neakceptujúc špeciálnu normu, uvedenú v ust. § 11 ods. 1 písm. c/ vyhlášky“. Odvolací súd pri rozhodovaní o týchto trovách vezme na zreteľ ustanovenia vyhlášky 3 Cdo 111/2013 5 č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb, ktorých aplikácia prichádza v danom prípade do úvahy, resp. aplikáciu ktorých dovolateľ namieta [ide medziiným o ustanovenia § 10 ods. 2, § 20a a § 20b a tieţ ustanovenie § 11 ods. 1 písm. c/ (v znení od
24. júna 2009) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb]. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný (§ 243d ods. 1 veta druhá O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
25. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
26. marca 2013 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková