1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V priestupkovom konaní sa však rozhodovalo o obvinení z priestupku a uloţení sankcie Ing. P. L. a týmto konštitutívnym rozhodnutím nebol ţalobca 3 Sţi/1/2011 2 ukrátený na právach, pretoţe rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami nezasahuje do právnej sféry ţalobcu ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia. Proti uzneseniu krajského súdu podal ţalobca včas odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, ţe rozhodnutím súdu prvého stupňa o zastavení konania mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom a to tým, ţe súd nepreskúmal v predmetnom konaní ţalobou napadnuté rozhodnutie meritórne. Ust. § 247 ods. 1 O.s.p. je vo svojej časti priamou citáciou čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Právo podať ţalobu na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu je základným ľudským právom zakotveným v Ústave SR. Aj keď ust. čl. 51 ods. 1 Ústavy SR limituje moţnosť domáhať sa týchto práv v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú, nemôţe v tomto prípade byť zmysel výrazu ,,ukrátený na svojich právach“ v zákone iný, ako je obsah základného ľudského práva zakotveného v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Z čl. 13 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR nevyplýva, ţe by bolo v právomoci súdu obmedziť ľudské práva zakotvené v Ústave SR reštriktívnym výkladom. Z ust. § 81 ods. 4 zákona o priestupkoch vyplýva, ţe v prípadoch, keď moţno priestupok prejednať len na návrh, môţe sa navrhovateľ odvolať proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka vyslovenia viny obvineného. Z citovaného ustanovenia zákona o priestupkoch ako aj z ust. § 21a ods. 3 a 4 zákona o slobode informácií nepochybne vyplýva, ţe spáchanie priestupku na úseku slobodného prístupu k informáciám, je za kaţdým zásahom do práv osoby, ktorá o sprístupnenie informácie ţiadala. Zákon o slobode informácií pouţíva na označenie osoby, ktorej informácie neboli sprístupnené, pojem postihnutá osoba. Je teda nepochybné, ţe zvolením tohto označenia, upravením postavenia postihnutej osoby ako osoby oprávnenej podať návrh na prejednanie priestupku a ako účastníka konania, vyjadril zákonodarca názor, ţe spáchanie priestupku na úseku prístupu k informáciám, je zásahom do práv postihnutej osoby a to takým, ţe je potrebné dať postihnutej osobe oprávnenia na to, aby mohla disponovať konaním do takej miery, aby ho mohla začať a aby mohla na rozdiel od iných osôb poškodených konaním, ktoré je právnymi predpismi kvalifikované ako priestupok, podať proti rozhodnutiu o vine odvolanie. Takáto zákonná úprava postavenia osoby postihnutej nesprístupnením informácií, je nepochybne jedným z prostriedkov, ktorým štát zabezpečuje a umoţňuje realizovať právo na informácie zakotvené v čl. 26 ods. 2 a 5 Ústavy SR. Satisfakciou za porušenie takéhoto práva je nepochybne aj označenie za priestupok takého konania, ktoré znamená zásah do práva na vyhľadávanie a prijímanie informácií, ako aj moţnosť, aby osoba, do práva ktorej bolo zasiahnuté, mohla vlastnými úkonmi ovplyvniť vyvodenie zodpovednosti voči osobe zodpovednej za neposkytnutie informácií, a to či uţ návrhom na začatie priestupkového konania alebo odvolaním proti rozhodnutiu o vine. Súbor týchto oprávnení zaručuje realizáciou práva na prístup k informáciám. Ţalobca nesúhlasí 3 Sţi/1/2011 3 so záverom súdu prvého stupňa, ţe predmetom priestupkového konania nebolo jeho „právo“. Predmetom priestupkového konania bola ochrana jeho práva na slobodný prístup k informáciám a tým, ţe ţalovaný svojim rozhodnutím nevyvodil zodpovednosť voči obvinenému z priestupku, ochranu jeho práva mu odoprel. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe z ustanovení § 247 ods. 1 a § 250 ods. 2 druhá veta O.s.p. vyplýva, ţe aktívne procesné legitimovaným subjektom na podanie ţaloby proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu je fyzická alebo právnická osoba, ktorá zároveň spĺňa dve podmienky - je účastníkom konania a bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Je nepochybné, ţe ţalobca bol ako navrhovateľ účastníkom konania o priestupku. Ţalovaný súhlasí s názorom súdu prvého stupňa vyjadreným v napadnutom uznesení, ţe nebola splnená druhá podmienka, ţe ţalobca rozhodnutím ţalovaného č. SVS-230-2009/01217/TLS zo dňa 03.08.2009 nebol ukrátený na svojich právach. Týmto rozhodnutím ţalovaného bolo zrušené rozhodnutie Obvodného úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy č. 1/2008/09406, PR.2008/873/2LP zo dňa 16.02.2009. Uvedené rozhodnutie svojimi účinkami nezasiahlo do právnej sféry ţalobcu a ani nespôsobilo zmenu jeho právneho postavenia. Ţalovaný je toho názoru, ţe na ochranu práva na informácie slúţia iné inštitúty ako konanie o priestupku na úseku práva na prístup k informáciám. Právo na informácie, podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám, upravené v zákone o slobode informácií, sú garantované čl. 26, čl. 34 a čl. 45 Ústavy SR, ako aj čl. 17, čl. 25 a čl. 35 Listiny základných práv a slobôd. Zákon o slobode informácií výslovne v ust. § 19 ods. 2 zakotvuje moţnosť preskúmania rozhodnutia o odmietnutí ţiadosti o sprístupnenie informácií v súdnom konaní podľa O.s.p. Začatie konania o priestupku ovládajú dve zásady - zásada oficiality a zásada dispozičná. Zásada oficiality znamená, ţe správny orgán nečaká na podnet oprávnenej osoby, ale je povinný za splnenia zákonných podmienok začať konanie o priestupku sám z vlastnej iniciatívy. Z dôvodov všeobecného záujmu sa priestupky prejednávajú zásadne z úradnej povinnosti. Dispozičná zásada sa uplatňuje pri prejednávaní tzv. návrhových priestupkov, o ktorých moţno začať konať len na návrh osoby, ktorá sa konaním majúcim znaky priestupku cíti postihnutá. V tomto prípade záujem na prejednaní, rozhodnutí priestupku a prípadnom potrestaní jeho páchateľa nie je celospoločenský, ale je len partikulárnym záujmom postihnutej osoby. Z tohto dôvodu priznal zákonodarca postihnutej osobe postavenie účastníka konania, ktorý svojimi právnymi úkonmi môţe disponovať s konaním. Navrhovateľ má teda záujem na postihnutí páchateľa, nie je to však jeho právo a rozhodnutím o priestupku tak nemôţe byť ukrátený na svojich právach. Ţalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených 3 Sţi/1/2011 4 v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p.) postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Predmetom odvolania je tvrdenie ţalobcu, ktorý mal v správnom konaní postavenie účastníka konania o priestupku, ţe súd prvého stupňa (krajský súd) zastavením konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, mu odňal moţnosť konať pred súdom a to tým, ţe nepreskúmal ţalobou napadnuté rozhodnutie meritórne. Krajský súd zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, pretoţe ţalobca nie je osobou aktívne procesne legitimovanou na podanie ţaloby v zmysle § 250 ods. 2 O.s.p. Najvyšší súd preto skúmal, či ţaloba bola podaná oprávnenou osobou, t.j. osobou, ktorá by bola ako účastník správneho konania rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach podľa § 250 ods. 2 veta prvá O.s.p. Obvodný úrad v Poprade, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. 1/2008/09406 PR.2008/873/2LP zo dňa 16.02.2009 uznal obvineného Ing. P. L. – riaditeľa Š. L. T. N. P., vinným zo spáchania priestupku podľa § 21a ods. 1 písm. b/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil obvinený Ing. P. L. riaditeľ Š. L. T. N. P., tým, ţe porušil svoju povinnosť danú ustanovením § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. Ako povinná osoba v lehote na vybavenie ţiadosti neposkytol informácie a ani informáciu nesprístupnil hoci ňou disponoval splnomocnenej zástupkyni advokátke JUDr. I. R. zastupujúcej L. Z. V., so sídlom v T., ktorá ţiadala o sprístupnenie informácií listom zo dňa 30.09.2008, ktorý bol doručený dňa 01.10.2008 štatutárnemu orgánu povinnej osoby a ani nevydal rozhodnutie, čiţe vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odmietol vydať rozhodnutie o poskytnutí informácií, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 16.10.2008, teda vydaním fiktívneho rozhodnutia zapríčinil porušenie práva na sprístupnenie informácií. Správny orgán uloţil obvinenému za tento priestupok podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 12 ods. 1 a v súlade s § 21a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. sankciu pokarhanie. Zároveň obvinenému Ing. P. L. uloţil podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 € do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zákon o priestupkoch v § 67 rozlišuje priestupky prejednávané z úradnej povinnosti a priestupky, ktoré sa prejednávajú iba na návrh. Pri priestupku, ktorý moţno prejednať len na návrh, môţe návrh podať postihnutá osoba, príp. jej zákonný zástupca alebo opatrovník. Podstata návrhových priestupkov je v tom, ţe navrhovateľ musí konanie o priestupku svojim vlastným úkonom vyvolať, bez jeho návrhu nebude konanie prípadného páchateľa priestupku z úradnej povinnosti skúmané. Navrhovateľ tak disponuje návrhom na začatie konania a celým konaním o priestupku. Navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku, je v zmysle § 72 zákona o priestupkoch účastníkom konania o priestupku a pri priestupkoch, ktoré moţno prejednať len na návrh, sa môţe odvolať proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka vyslovenia viny obvineného z priestupku alebo povinnosti navrhovateľa uhradiť trovy konania, môţe sa tieţ odvolať proti rozhodnutiu o zastavení 3 Sţi/1/2011 5 konania. Tieto práva priznáva zákon o priestupkoch navrhovateľovi v konaní o priestupku, avšak od správneho konania o priestupku je potrebné rozlišovať súdne konanie o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu na základe ţaloby, ktorú nie je moţné vnímať ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Preto len z postavenia navrhovateľa ako účastníka konania o priestupku, príp. jeho práva podať odvolanie proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka vyslovenia viny obvineného z priestupku, nie je moţné vyvodzovať jeho právo na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom. Podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol vec meritórne rozhodnúť, sú stanovené O.s.p. Napadnuté uznesenie krajského súdu bolo vydané v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. „Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“ (§ 247 aţ § 250k O.s.p.). Základná charakteristika tohto druhu správneho súdnictva je vymedzená v § 247 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Ţaloba proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu nie je beţným opravným prostriedkom, ktorý je k dispozícii všetkým účastníkom predchádzajúceho správneho konania, čo vyplýva z § 250 ods. 2 O.s.p., ktorý presne definuje, kto môţe podať ţalobu proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu. Ţalobu môţe podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, ţe ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach, resp. s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo (§ 250 ods. 2 O.s.p.). Pre ţalobcu tak v správnom súdnictve, ktorý napáda rozhodnutie správneho orgánu, musia byť splnené okrem všeobecných podmienok konania na strane účastníkov, predpoklady stanovené v § 250 ods. 2 O.s.p. Ţalobca ako účastník správneho konania musí byť ukrátený na svojich právach rozhodnutím správneho orgánu. Len na základe ţaloby podanej oprávnenou osobou, môţe súd vec meritórne prejednať, čo vyplýva aj z § 250d ods. 3 O.s.p., podľa ktorého súd konanie zastaví, ak ţalobu podala neoprávnená osoba. Ak určité osoby majú moţnosť vyvolať priestupkové konanie svojim návrhom, tak potom prejednanie priestupku je výlučne v záujme týchto osôb. Avšak tento ich záujem na potrestaní páchateľa nie je také právo, ktorého ochrany by sa mohli domáhať podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Správne súdnictvo slúţi na ochranu tých osôb, ktoré boli rozhodnutím správneho orgánu ukrátené na svojich právach. Napadnuté rozhodnutie ohľadom ţalobcu nezakladá, nemení ani záväzne neurčuje ţiadne jeho práva či povinnosti. Preto ţalobca nie je oprávnenou osobou na podanie ţaloby, pretoţe rozhodnutím ţalovaného č. SVS-230- 2009/01217/TLS zo dňa 03.08.2009, ktorým zrušil rozhodnutie Obvodného úradu v Poprade, odboru všeobecnej vnútornej správy č. 1/2008/09406, PR.2008/873/2LP zo dňa 16.02.2009, ktorým bol Ing. P. L. uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 21a ods. 1 písm. b/ zákona o slobode informácií, nebolo rozhodnuté o jeho právach alebo povinnostiach, z čoho vyplýva, ţe týmto rozhodnutím nemôţe byť ani ukrátený na svojich právach. 3 Sţi/1/2011 6 Pokiaľ ţalobca v odvolaní namietal, ţe predmetom priestupkového konania bola ochrana jeho práva na slobodný prístup k informáciám, najvyšší súd k tejto námietke ţalobcu uvádza, ţe v prípade odmietnutia ţiadosti o poskytnutie informácie, je toto rozhodnutie preskúmateľné v zmysle § 19 ods. 4 zákona o slobode informácií podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Takţe v prípade neposkytnutia informácie má ţalobca moţnosť domáhať sa práva na informácie iným spôsobom. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd potvrdil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/198/2009-62 zo dňa 03.12.2010 podľa § 219 O.s.p.
3 veta druhá O.s.p. ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 31. mája 2011 JUDr. Ivan R u m a n a, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.