← Slovensko

o zrušenie podielového spoluvlastníctva žalovaných a určenie vlastníctva žalobcov

Najvyšší súd 3 Cdo 189/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. P. F., bývajúceho v N., 2/ A. F., bývajúcej v Z., 3/ V. F., bývajúceho vo V., 4/ M. S., bývajúcej v K., 5/ E. O., bývajúcej vo V., všetkých zastúpených advokátskou kanceláriou B., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti ţalovaným 1/ Ing. A.. Z., bývajúcemu v B., 2/ K. Z., bývajúcemu v B., 3/ MUDr. I. Z., bývajúcej v B., všetkým zastúpeným JUDr. H. B., advokátkou so sídlom v D., o zrušenie podielového spoluvlastníctva žalovaných a určenie vlastníctva žalobcov, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 5 C 40/2005, o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z

  1. septembra 2010 sp. zn. 9 Co 429/2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave z
  2. septembra 2010 sp. zn. 9 Co 429/2009 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobcovia 1/ aţ 5/ sa ţalobou domáhali: A. zrušenia podielového spoluvlastníctva ţalovaných k pozemkom v katastrálnom území B. (pozn. v ďalšom texte ide len o toto katastrálne územie), ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. X. ako parcely č. X., X., X., X., X., B. určenia, ţe: I. ţalobcovia 1/ aţ 3/ sú v podieloch po 1/3 spoluvlastníkmi pozemkov, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – orná pôda vo výmere X. m² a parcela č. X. – ostatné plochy vo výmere X. m², II. ţalobkyňa 4/ je výlučnou vlastníčkou pozemku, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – orná pôda vo výmere X. m², III. ţalobkyňa 5/ je výlučnou vlastníčkou pozemku, ktorý je zapísaný na liste 2 3 Cdo 189/2011 vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – orná pôda vo výmere X. m² a na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – orná pôda vo výmere X. m². Na odôvodnenie ţaloby uvádzali, ţe v katastri nehnuteľností sú ako duplicitní vlastníci pozemkov (parciel č. X., X., X., X.) vedení tak ţalobcovia 1/ aţ 5/, ako aj ţalovaní 1/ aţ 3/. Ţalobcovia 2/ a 5/ a právni predchodcovia ţalobcov 1/, 3/ a 4/ nadobudli vlastnícke práva k týmto pozemkom jednak na základe rozhodnutia Pozemkového úradu v Dunajskej Strede z
  3. augusta 1992 č. X. o schválení dohody o vydaní nehnuteľností podľa § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Z.z. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, jednak na základe kúpnych zmlúv, ktoré boli uzatvorené
  4. januára 1929 a
  5. októbra
  6. Týmito zmluvami nadobudnuté práva nezanikli rozhodnutím Konfiškačnej komisie v Šamoríne z
  7. februára 1948 – proti tomuto rozhodnutiu podali totiţ odvolanie a nikdy neboli vysídlení na územie iného štátu. Ţalobcovia 2/ a 5/ a právni predchodcovia ţalobcov 1/, 3/ a 4/ uţívali sporné nehnuteľnosti aţ do
  8. októbra
  9. V uvedený deň boli násilne vyhnaní, ich majetok zaistený, daný pod správu národného výboru a štátneho majetku a zverený presídlencom z Rumunska – právnym predchodcom ţalovaných. Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy pod č. X. vydaný výmer o vlastníctve pôdy (ďalej len „výmer o vlastníctve pôdy“), označili ţalobcovia za neplatný vzhľadom na nedostatok zákonom predpísaných náleţitostí (absencia dátumu a podpisu osoby oprávnenej konať za povereníctvo). Z tohto výmeru o vlastníctve pôdy preto nebolo moţné vyvodzovať vlastnícke právo k sporným pozemkom. K zápisu vlastníctva sporných nehnuteľností v prospech ţalovaných 1/ aţ 3/ došlo na základe im vydaných osvedčení o novoobjavenom dedičstve po ich právnych predchodcoch z
  10. októbra 2002 sp. zn. D 26/00, Dnot 6/00 a z
  11. februára 1999 sp. zn. D 301/93, Dnot 72/
  12. Pre tento zápis práv ţalovaných teda nebol daný právne relevantný podklad. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z
  13. augusta 2009 č.k. 5 C 40/2005-240 ţalobu v celom rozsahu zamietol a ţalovaným nepriznal náhradu trov konania. Zamietnutie ţaloby v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva ţalovaných (A) odôvodnil nadbytočnosťou takéhoto rozhodnutia, pretoţe v prípade pozitívneho rozhodnutia o určení vlastníkov, by sa dovtedajšie duplicitné zápisy vlastníctva v katastri nehnuteľností zmenili a ako vlastníci by boli zapísané subjekty určené posledným právoplatným súdnym rozhodnutím. V časti o určenie vlastníckeho a podielového spoluvlastníckeho práva ţalobcov (B) súd dospel k záveru o preukázaní ich naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.) na poţadovanom určení, avšak v zmysle „záverov z medzirezortnej porady z
  14. mája 1992 k problematike vlastníckych vzťahov 3 3 Cdo 189/2011 k poľnohospodárskym nehnuteľnostiam prideleným v pozemkových reformách po období roku 1945“ treba výmer o vlastníctve pôdy, ktorá bola pridelená právnym predchodcom ţalovaných, povaţovať za platný napriek tomu, ţe neobsahuje podpis poverenej osoby. Súd prvého stupňa k tomu poznamenal, ţe i keby tento výmer nebol platný, bol by daný dôvod „na určenie vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov ţalovaných na základe prídelu, bez ohľadu na skutočnosť, ţe predmetné pozemky boli vnesené do poľnohospodárskeho druţstva, nakoľko sa do vydrţacej doby započítava aj doba, keď pozemky boli v uţívaní druţstva“. Súd prvého stupňa nepriznal ţalovaným náhradu trov konania, lebo nevyčíslili trovy, ktoré im vznikli v konaní. Proti výroku uvedeného rozsudku, ktorým bola ţaloba zamietnutá v časti o určenie vlastníckeho a spoluvlastníckeho práva ţalobcov (B), podali ţalobcovia 1/ aţ 5/ odvolanie. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z
  15. septembra 2010 sp. zn. 9 Co 429/2009 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil a ţalobcom 1/ aţ 5/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným 1/ aţ 3/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a zhodne s ním konštatoval, ţe právni predchodcovia ţalovaných nadobudli vlastníctvo sporných pozemkov, nie však na základe výmeru o vlastníctve pôdy, ktorý nie je perfektnou verejnou listinou (vzhľadom na absenciu podpisu povereníka a dátumu vydania výmeru), ale právnym titulom vydrţania. I keď tento výmer nebol právne perfektný, išlo o titul zakladajúci dobromyseľnosť právnych predchodcov ţalovaných v tom, ţe im pridelené nehnuteľnosti, za ktoré aj splácali prídelovú cenu, patria ako vlastníkom. Z listín predloţených ţalobcami nevyplýva, ktoré konkrétne parcely boli z konfiškácie vyňaté a ponechané vo vlastníctve. Vyplýva z nich opak – t.j. to, ţe boli skonfiškované a pridelené právnym predchodcom ţalovaných. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali ţalobcovia 1/ aţ 5/ dovolanie s odôvodnením, ţe im v konaní bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). K uvedenej vade došlo tým, ţe odvolací súd prekvapivo a nepredvídateľne zaujal právne závery o tom, ţe právni predchodcovia ţalovaných nadobudli vlastníctvo sporných nehnuteľností nie výmerom o pridelení pôdy (ako uviedol súd prvého stupňa), ale právnym titulom vydrţania. Ţalobcovia nemali moţnosť brániť sa voči týmto záverom odvolacieho súdu a svojou právnou argumentáciou sa voči nim brániť, prípadne navrhovať 4 3 Cdo 189/2011 dôkazy preukazujúce opak. Odvolací súd ich ani v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. nevyzval, aby sa vyjadrili k pouţitiu ustanovení o vydrţaní, ktoré neboli v konaní pred súdom prvého stupňa pouţité. K odňatiu moţnosti ţalobcov konať pred odvolacím súdom došlo aj v dôsledku nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia. Odvolací súd sa odchýlil od rozhodovacej praxe súdov pri právnom posúdení otázky, či môţe ísť o dobromyseľnú drţbu, ak sa vyvodzuje z neperfektného výmeru o vlastníctve pôdy. Odvolací súd, ktorý na jednej strane konštatoval, ţe súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na druhej strane ale sám doplnil dokazovanie, ničím nevysvetlil, na základe ktorých dôkazov dospel k záveru, ţe ţalovaní vniesli sporné nehnuteľnosti do druţstva (z predloţených dôkazov vyplýva len to, ţe do druţstva boli vnesené bliţšie nešpecifikované nehnuteľností vo výmere 4 ha) a ani neodôvodnil, na základe čoho dospel k záveru o uhradení prídelových cien, keď z listín predloţených ţalovanými nie je vôbec zrejmé, kto ich vystavil a uvádzajú sa v nich len sumy, ktoré „majú byť zaplatené“ aţ v budúcnosti vo forme splátok. Podľa dovolateľov došlo v konaní k tzv. inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) tým, ţe odvolací súd porušil zásadu čiastočnej apelácie (§ 205a O.s.p.) prihliadnutím na taký dôkaz predloţený ţalovanými aţ v odvolacom konaní, ktorý mohli predloţiť uţ v prvostupňovom konaní (výkaz preddavkov a splátok prídelovej ceny zo
  16. júna 1949 a výkaz zmien prídelových cien k
  17. marcu 1957). V ostatnej časti ţalobcovia opätovne namietali a bliţšie rozvádzali nesprávnosť skutkových zistení súdov a nenáleţitosť hodnotenia dôkazov. Trvali na tom, ţe sporné nehnuteľnosti neboli predmetom prídelu, nebol preukázaný vstup právnych predchodcov do drţby sporných nehnuteľností, vnesenie nehnuteľností do druţstva ani o doručení výmeru o vlastníctve pôdy právnym predchodcom ţalovaných. K tvrdeniu, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) dovolatelia uviedli, ţe odvolací súd dospel k nesprávnym a skutkovo nepodloţeným záverom o vydrţaní sporných nehnuteľností; nesprávne sú tieţ jeho závery o právnych účinkoch výmeru o vlastníctve pôdy, ktorý jednoznačne nie je perfektnou verejnou listinou. Z týchto dôvodov ţiadali zrušiť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a tieţ ním potvrdený výrok rozsudku súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalovaní 1/ aţ 3/ sa k dovolaniu písomne nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) 5 3 Cdo 189/2011 zastúpení v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie ţalobcov smeruje proti rozsudku. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Prípustnosť v danej veci podaného dovolania z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a napadnutým je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 3 O.s.p. So zreteľom na vyššie uvedené by dovolanie ţalobcov bolo procesne prípustné, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. O vadu uvedenú v tomto ustanovení ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. 6 3 Cdo 189/2011 Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania ţalobcov preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov niţších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľom bola v konaní odňatá moţnosť pred súdom konať. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania. Ţalobcovia v súvislosti s námietkou, ţe im v konaní bola odňatá moţnosť pred súdom konať, vytýkali odvolaciemu súdu porušenie § 213 ods. 2 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia platí, ţe ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. K právnym dôsledkom nerešpektovania ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p. sa uţ najvyšší súd vyjadril v rozhodnutí z
  18. októbra 2010 sp. zn. 5 Cdo 322/2009, ktoré bolo publikované ako rozhodnutie č. R 33/2011 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Najvyšší súd v ňom konštatoval, ţe „pokiaľ odvolací súd nevyzval účastníka konania v zmysle § 213 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od
  19. októbra 2008, aby sa vyjadril k moţnému pouţitiu toho ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, odňal účastníkovi konania moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. V preskúmavanej veci došlo k takému nerešpektovaniu § 213 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa zamietol ţalobu z dôvodu, ţe právni predchodcovia ţalovaných nadobudli vlastnícke právo sporných nehnuteľností rozhodnutím štátneho orgánu – výmerom o vlastníctve pôdy. Na rozdiel od toho odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku uzavrel, ţe týmto (právne neperfektným) výmerom právni predchodcovia ţalovaných vlastníctvo sporných parciel nenadobudli, nadobudli ho však právnym titulom vydrţania. 7 3 Cdo 189/2011 Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo zaloţené na rozhodujúcom závere, ţe výmerom o vlastníctve pôdy došlo k nadobudnutiu vlastníctva. Legitímne bolo preto očakávanie, ţe v odvolacom konaní budú riešené otázky významné z hľadiska posúdenia účinkov tohto výmeru, a tieţ očakávanie, ţe ak odvolací súd dôjde k právnemu záveru, ţe výmer tieto účinky nemal, splní svoju procesnú povinnosť v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. a účastníkom vytvorí moţnosť brániť sa v odvolacom konaní pred prijatím takých právnych záverov, ktoré vyznievajú v ich neprospech. Súd prvého stupňa zaloţil svoje rozhodnutie iba na tom, ţe vlastníctvo právnych predchodcov ţalovaných bolo zaloţené výmerom o vlastníctve pôdy; neaplikoval teda ţiadne zákonné ustanovenie o vydrţaní. Pokiaľ sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uvádza, ţe „v prípade konštatovania neplatnosti výmeru o vlastníctve pozemkov by bol dôvod na určenie vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov ţalovaných“, je z kontextu rozhodnutia zrejmé, ţe v tejto časti odôvodnenia išlo o poznámku týkajúcu sa moţnosti alternatívy prípadného rozhodnutia, ktorá podľa názoru súdu prvého stupňa prichádzala do úvahy vtedy, ak by nedospel k záveru o vlastníctve zaloţenom priamo výmerom. Odvolací súd ale dospel k záveru, ţe vlastníctvo právnych predchodcov ţalovaných nebolo zaloţené priamo výmerom – podľa jeho názoru však vlastníctvo nadobudli právnym titulom vydrţania. Išlo teda bezpochyby o záver, ţe na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Vzhľadom na to bolo jeho povinnosťou postupovať podľa § 213 ods. 2 O.s.p. a účastníkov konania vyzvať, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd na pojednávaní
  20. septembra 2010 takto nepostupoval a svoju povinnosť vyplývajúcu z tohto ustanovenia nesplnil (pozn.: dokonca v celom svojom rozhodnutí neuviedol, na podklade ktorého zákonného ustanovenia dospel k záveru, ţe v prípade právnych predchodcov ţalovaných boli kumulatívne splnené všetky podmienky vydrţania vlastníctva nehnuteľnosti). Týmto postupom odvolacieho súdu bola ţalobcom odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Procesná vada v zmysle § 237 O.s.p., ku ktorej došlo v odvolacom konaní, je vţdy dôvodom pre zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia. Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). 8 3 Cdo 189/2011 So zreteľom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku sa dovolací súd nezaoberal okolnosťami, z ktorých ţalobcovia vyvodzovali tzv. inú procesnú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). S podstatou, dôsledkami a súvislosťami ich argumentácie sa vyporiada súd, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  21. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  22. marca 2013 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.