ustanovením § 76 ods. 3 O.s.p. Keďţe otec maloletých detí ani na výzvu súdu neodstránil vady návrhu v podstatnom smere, keď neuviedol, čoho sa mieni 4 Cdo 39/2013 2 domáhať návrhom vo veci samej, v danom konaní nemoţno pokračovať aj preto, ţe bez znalosti predmetu meritórneho konania je vylúčené, aby súd mohol zhodnotiť existenciu dôvodov podmieňujúcich prípadné nariadenie predbeţného opatrenia. Konštatoval tieţ, ţe aj ak by sa navrhovateľ vo veci samej mienil domáhať uloţenia rovnakej povinnosti, akej sa domáhal predbeţným opatrením, návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia by nemohol vyhovieť s poukazom na cieľ predbeţných opatrení, ktorým je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umoţniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Krajský súd v Bratislave na odvolanie otca maloletých detí uznesením z 27. apríla 2012 sp. zn. 11 CoP 155/2012 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh otca na nariadenie predbeţného opatrenia zamietol. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia v prvom rade konštatoval, ţe návrh na nariadenie predbeţného opatrenia musí primárne spĺňať všeobecné a špecifické náleţitosti návrhu v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p.
1 O.s.p. a § 75 ods. 2 O.s.p. Ak návrh nespĺňa všeobecné náleţitosti podania v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p., ako aj náleţitosti vyţadované pri nariaďovaní predbeţného opatrenia, súd vyzve uznesením navrhovateľa na opravu, resp. doplnenie návrhu; uvedené neplatí na konanie, ktoré môţe súd začať bez návrhu (§ 75 ods. 3 O.s.p.). Nakoľko ustanovenie § 176 ods. 1 O.s.p. zaraďuje medzi konania vo veciach starostlivosti o maloletých (v ktorých v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. môţe súd začať konať bez návrhu) i konanie o podstatných veciach, o ktorých sa rodičia nemôţu dohodnúť, t. zn. konanie podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine, s prihliadnutím na charakter konania starostlivosti súdu o maloletých a na obsah návrhu otca na nariadenie predbeţného opatrenia smerujúceho k riešeniu podstatných vecí súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností odvolací súd vyslovil názor, ţe ustanovenie § 75 ods. 3 posledná veta O.s.p. nemoţno vykladať bez prihliadnutia na ustanovenie § 81 ods. 1 O.s.p.
ustanovením § 176 ods. 1 O.s.p., čo znamená, ţe rozhodnutie prvostupňového súdu o odmietnutí návrhu otca na nariadenie predbeţného opatrenia nie je vecne správne. S poukazom na účel právnej úpravy inštitútu predbeţného opatrenia však odvolací súd uzavrel, ţe v danom prípade návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia nemoţno vyhovieť, nakoľko otec maloletých detí neosvedčil potrebu navrhovanej dočasnej úpravy. Pokiaľ otec namieta zjavné nezhody rodičov v otázkach súvisiacich s voľbou ošetrujúcej lekárky oboch maloletých detí, ako i voľby základnej školy pre maloletého S. a materskej školy pre maloletú 4 Cdo 39/2013 3 H., tieto je potrebné uplatniť v konaní o veci samej, t.j. v konaní začatom podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine na návrh jedného z rodičov pri ich nezhode v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti maloletým a ich umiestnením v základnej škole, resp. materskej škole. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu (a súčasne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2012 sp. zn. 14 Co 122/2012 aţ 14 Co 125/2012 – pozn. dovolacieho súdu) podal dovolanie otec maloletých detí, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., ako aj z dôvodu, ţe „rozhodnutie je nezákonné a v rozpore s legislatívou SR a medzinárodnými dohovormi, ktorými je SR viazaná“. Odvolaciemu súdu predovšetkým vytkol, ţe konal bez súvisiacej spisovej dokumentácie (22 P 134/2010) v dôsledku čoho je uznesenie odvolacieho súdu nepreskúmateľné a rozhodovanie odvolacieho súdu bez spisu je porušením čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal na to, ţe v konaní (vedenom na Okresnom súde Bratislava V – pozn. dovolacieho súdu) sp. zn. 22 P 134/2010 podal dňa 29.12.2010 návrh na predbeţné opatrenie, kde ţiadal aj rozhodnutie súdu o nástupe maloletého S. do jeho školy na N., ktorú si sám vybral na základe exkurzie z MŠ R. a svoj záujem pokračovať v jednej z najlepších škôl, kde má spoluţiakov z MŠ, čo prejavil aj v doplnení znaleckého posudku č. 19 PhDr. B. z augusta 2011, ktorý je súčasťou spisu 8 C 422/2009, ktorý však nebol odvolaciemu súdu dodaný. „Odvolací súd potvrdzuje nesprávnosť postupu súdu“, keď návrh (na vydanie predbeţného opatrenia – pozn. dovolacieho súdu) rozdelil na dve časti, ktoré spolu priamo súvisia, ale samostatne neriešia potrebu úpravy rovnocenného zákonného styku maloletých detí s otcom, návratu maloletých detí do miesta trvalého bydliska a ukončenie protiprávneho 26 mesačného odlúčenia maloletých detí z domova. Absurdným rozdelením predbeţného opatrenia tak odvolací súd súvisiace skutočnosti návrhu na vydanie predbeţného opatrenia posudzoval v rôznych senátoch (v „Civilno Občianskom konaní“ a v „Poručenskom senáte“), čím podľa názoru otca maloletých detí nemohlo byť súdom vykonané správne posúdenie veci. Matka maloletých detí vo svojom vyjadrení ţiadala dovolanie otca ako neprípustné zamietnuť. 4 Cdo 39/2013 4 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243 ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V tejto súvislosti povaţuje dovolací súd za potrebné pre úplnosť dodať, ţe z hľadiska prípustnosti dovolania moţno za zmenu rozhodnutia (rozsudku alebo uznesenia) súdu prvého stupňa odvolacím súdom povaţovať len také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne zmeňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete sporu a nahrádza ho svojim iným rozhodnutím o veci samej. V porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa musí ísť o iné, rozdielne rozhodnutie vo veci samej. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúce rozhodnutie (v danom prípade uznesenie) odvolacieho súdu nie je preto rozhodujúce, ako odvolací súd sformuloval výrok svojho uznesenia (či ho formálne označil ako zmeňujúce, hoci v skutočnosti ide o potvrdzujúce uznesenie), prípadne ako v dôvodoch označil ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorých pri rozhodnutí postupoval (či rozhodol podľa § 219 O.s.p. alebo § 220 O.s.p.). V prejednávanej veci z porovnania výrokových častí uznesení súdov 4 Cdo 39/2013 5 niţších stupňov je zrejmé, ţe odvolací súd napriek pouţitej formulácii o zmene uznesenia súdu prvého stupňa v skutočnosti (podľa obsahu) jeho uznesenie potvrdil, keď podstatné je, ţe obe uznesenia (uznesenie súdu prvého stupňa a uznesenie odvolacieho súdu) sú súhlasné v tom, ţe (zhodne) návrhu otca maloletých detí návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia nevyhoveli. S poukazom na vyššie uvedené a súčasne s poukazom na ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením, nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nielen ţe nevykazuje znaky ţiadneho z rozhodnutí uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., ale proti ktorému ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. dovolanie výslovne nepripúšťa, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania otca maloletých detí z § 239 O.s.p. nemoţno vyvodiť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolací súd však nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v § 237 O.s.p. Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., na ktoré zrejme poukazoval dovolateľ prostredníctvom tvrdenia o porušení čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ku ktorému malo dôjsť jednak tým, ţe odvolací súd konal a rozhodol bez súvisiacej spisovej dokumentácie a jednak tým, ţe odvolací súd potvrdil nesprávnosť 4 Cdo 39/2013 6 postupu súdu, spočívajúceho v „absurdnom rozdelení“ návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia na dve časti. Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Zo spisu však nemoţno vyvodiť, ţe by súdy v prejednávanej veci v prípade dovolateľa nerešpektovali niektoré z týchto práv. Základné právo účastníka súdneho konania na spravodlivý proces zaručujúci v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, kaţdý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). 4 Cdo 39/2013 7 Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Otcom maloletých detí namietaný postup súdov v prejednávanej veci, z ktorého v dovolaní vyvodzuje porušenie čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd však nemoţno povaţovať za procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedené tvrdenia dovolateľa, o ktoré opiera prípustnosť dovolania sú vo svojej podstate námietkou, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ktoré rovnako, ako inú procesnú vadu (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) povaţuje síce Občiansky súdny poriadok za prípustné dovolacie dôvody (ktoré moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), avšak samotná iná procesná vada, ani samotné nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Keďţe v danom prípade dovolanie nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné, nebola preukázaná existencia ţiadnej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie otca maloletých detí podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. 4 Cdo 39/2013 8 O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
5 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.