Najvyšší súd 3 Cdo 416/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého O. M., narodeného X., zastúpeného kolíznym opatrovn

napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Matka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. V dovolaní sa namieta, že postup odvolacieho súdu mal za následok odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. V danom prípade je existencia uvedenej procesnej vady namietaná vo vzťahu k rozhodnutiu súdu zrušujúcemu nariadené predbežné opatrenie. Dovolací súd preto v ďalšom podáva stručnú všeobecnú charakteristiku predbežných opatrení a rozhodovania súdov o nich. 7 3 Cdo 416/2012 Účelom občianskeho súdneho konania je zabezpečiť ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov nielen spravodlivú (

bližšie § 1 O.s.p.), ale tiež účinnú a rýchlu (

bližšie § 6 O.s.p.). Občiansky súdny poriadok vychádza z toho, že pre dosiahnutie tohto účelu nestačí vždy vyčkávať až do právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní začatom podľa jeho tretej časti. Pomery účastníkov totiž neraz vyžadujú prijatie účinných dočasných opatrení, ktoré majú len prechodný charakter. Takými opatreniami sú (o. i.) predbežné opatrenia. Predbežné opatrenia sú predbežnými predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť (aj) pred začatím konania. Ich predbežnosť spočíva tiež v tom, že sa nimi neprejudikujú práva účastníkov, ani tretích osôb. Predbežné opatrenie možno nariadiť v každej veci, o ktorej sa môže konať v občianskom súdnom konaní, teda aj vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Nariadenie predbežného opatrenia nie je možné vtedy, ak sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie. Pri predbežnom opatrení, predpokladom ktorého je potreba urýchlenej dočasnej úpravy pomerov účastníkov, sa súd spravidla nevyhne tomu, že ním nariaďované predbežné opatrenie bude mať – hoci aj len dočasne – zhruba rovnaký obsah, ako rozhodnutie vo veci samej; nesmie však nariadiť také predbežné opatrenie (predbežné opatrenie takého obsahu), ktorým by znemožňoval alebo mimoriadne sťažoval obnovenie pôvodného stavu. Nariadenie predbežného opatrenia má dočasný charakter. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o veci, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Keďže sa procesné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia iba osvedčujú, a to spravidla listinami, nie je súd pred rozhodnutím o predbežnom opatrení povinný vytvoriť účastníkom konania procesnú možnosť vyjadriť sa k obsahu listín, z ktorých vyvodzuje závery o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. 8 3 Cdo 416/2012 Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. V zmysle § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 77 ods. 2 O.s.p.). V súlade s Občianskym súdnym poriadkom súd predbežné opatrenie zruší nielen vtedy, ak po jeho nariadení nastane zmena pomerov, ale aj vtedy, keď sa dodatočne zistí, že na nariadenie predbežného opatrenia neboli dôvody. Opodstatnenosť takéhoto postupu je daná tým, že súd pred nariadením predbežného opatrenia nemá povinnosť vykonať dokazovanie na všetky skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ba dokonca si nemusí ani zadovážiť vyjadrenie účastníkov konania (

§ 75ods.

9 O.s.p.). To, čo bolo vyššie vo všeobecnej rovine uvedené o procesnej stránke postupu súdu (t.j. o nariadení pojednávania, vykonaní „dokazovania“, výsluchu účastníkov a pod.) rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia, platí aj o procesnom postupe súdu pri zrušení predbežného opatrenia, keď sa preukáže, že sa dodatočne zmenili pomery, ktoré boli významné pri jeho nariadení, alebo keď následne vyjde najavo, že na nariadenie predbežného opatrenia neboli dôvody. V danom prípade súdy pri nariadení predbežného opatrenia (zákazu styku otca s maloletým) nemali k dispozícii znalecký posudok o psychickom stave dieťaťa a dopadoch jeho stretávania sa otcom na psychiku maloletého; odvolací súd zreteľne vyjadril, že rozhoduje so zreteľom na matkou iba osvedčené obavy (nie reálne zistenia), že styk s otcom pôsobí na dieťa stresujúco. V priebehu ďalšieho konania ale nastala zmena, nie však čo do vzájomných vzťahov otca a syna, ale čo do stupňa hodnovernosti preukázania skutočností, ktoré boli dovtedy len osvedčované matkou. K tejto zmene došlo v dôsledku vypracovania posudku MUDr. E. K. z

1. júna
2. Miera preukázania skutočností, ktorých sa týka ňou vypracovaný znalecký posudok, je v porovnaní s mierou ich osvedčenia matkou nepochybne vyššia. Pokiaľ znalkyňa s poukazom na konkrétne zistenia odporučila ponechať pôvodnú úpravu styku otca so synom s tým, že prejavy nezhôd v ich vzájomnom vzťahu sú dôsledkom manipulácie matky, z ničoho nemožno vyvodiť, že by súdy rozhodli v príkrom 9 3 Cdo 416/2012 rozpore so zákonom. Obsah spisu v danej procesnej situácii umožňoval záver, v zmysle ktorého na podklade znaleckého posudku vyšlo dodatočne najavo, že predbežné opatrenie zakazujúce styk otca s maloletým nemalo byť nariadené. Ak v danej veci bolo rozhodnuté o zrušení predbežného opatrenia rozhodol bez nariadenia pojednávania, zodpovedal procesný postup súdov ustanoveniam zákona a povahe konania a rozhodovania o predbežnom opatrení (jeho nariadení a zrušení). Matka v dovolaní tvrdí, že napadnuté uznesenie opomína tretí z výrokov odvolaním napadnutého uznesenia [o tom, že súd bez návrhu začína konanie o veci samej (v danom prípade o uloženie výchovného opatrenia)]. Uvedená námietka nie je opodstatnená. Z toho, čo odvolací súd uviedol v napadnutom uznesení, vyplýva, že sa – aplikujúc § 219 ods. 2 O.s.p. – v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa. To znamená, že neopomenul žiadnu zo súčastí odôvodnenia napadnutého prvostupňového rozhodnutia. Naopak, stotožnil sa s odôvodnením aj v časti, na ktorú v dovolaní poukazuje matka. Ňou namietaný procesný postup odvolacieho súdu zodpovedá zákonu. Z dôvodovej správy k § 219 ods. 2 O.s.p. (v znení zákona č. 384/2008 Z.z.) vyplýva, že toto ustanovenie reaguje na súdnu prax v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí súdov prvého stupňa, kedy odôvodnenie rozhodnutia odvolacích súdov je len kopírovaním vecne správnych dôvodov. V takých prípadoch rozhodnutia obsahujú účastníkom známe podania, známy napadnutý rozsudok a v závere obsahujú už len stručné konštatovania o správnosti a presvedčivosti napádaného rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje. Ide o ustanovenie v rovine fakultatívnej a umožňuje odvolaciemu súdu sa sústrediť už len na doplnenie presvedčivosti rozhodnutia. To, čo odvolací súd považoval za potrebné zdôrazniť alebo doplniť, uviedol na str. 2 (posledný odsek) svojho rozhodnutia. K námietkam matky dopadajúcim na skutkovú stránku preskúmavanej veci dovolací súd uvádza, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov nižších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) 10 3 Cdo 416/2012 prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá možnosť vykonávať dokazovanie (

§ 243aods.

2 veta druhá O.s.p.). K tvrdeniu matky, že rozhodnutia súdov sú založené na záveroch znalkyne, ktorá nepravdivo uviedla, že maloletý bol u nej vyšetrený, dovolací súd poznamenáva, že i keby táto námietka bola opodstatnená, z obsahového hľadiska by znamenala námietku, že súdy svoje rozhodnutia založili na neúplnom zistení rozhodujúcich skutkových okolností. Námietka takejto povahy ale nezakladá prípustnosť dovolania. Vadu v zmysle § 237 O.s.p. nie je spôsobilé založiť ani (prípadné) nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. Nesúhlas dovolateľa s vyhodnotením dôkazov nie je ani (len) dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. (

tiež R 42/1993). Pokiaľ matka v dovolaní poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

1. augusta 2009 sp. zn. 1 Cdo 109/2009, dovolací súd poznamenáva, že v prípade, na ktorý poukazuje matka, dovolací súd preskúmaval správnosť rozsudkov súdov (t.j. definitívnych rozhodnutí o veci, pre prijatie ktorých zákon predpisuje vykonanie pojednávania, dokazovania a pod.), teda nie uznesení o predbežnom opatrení (kde, ako už bolo uvedené, nemusí byť nariadené pojednávanie ani vykonané dokazovanie). Procesný postup súdov nižších stupňov v preskúmavanom prípade preto bol (a podľa zákona aj mohol byť) odlišný od procesného postupu súdov nižších stupňov vo veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1 Cdo 109/
2. Odkaz matky na toto rozhodnutie je teda nenáležitý. Pre prípad, že matka namieta aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, dovolací súd uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia je judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (

R 111/1998) považovaná za tzv. inú procesnú vadu v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (teda nie vadu konania v zmysle § 237 O.s.p.). Nepreskúmateľnosť je síce relevantný dovolací dôvod, prípustnosť dovolania ale nezakladá. Argumentáciou, že v danom prípade súdy nerozhodli správne, pokiaľ nezohľadnili, že neboli splnené všetky predpoklady pre zrušenie nariadeného predbežného opatrenia v zmysle § 77 ods. 2 O.s.p. matka – z hľadiska obsahového (§ 41 ods. 2 O.s.p.) – namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie veci ale nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. 11 3 Cdo 416/2012 Ide o relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (

§ 241ods.

2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale prípustnosť dovolania nezakladá (

R 54/12). Zo všetkých uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v danom prípade je dovolanie matky procesne neprípustné. Vzhľadom na to jej dovolanie odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 14. marca 2013 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková