Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Cdo 310/2012 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu E. M., bývajúceho v B., proti žalovaným: 1/ D., spol. s r.o., so sídlom v B.

§ 224ods.

1 O.s.p. Proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podal žalovaný 2/ dovolanie, ktoré odôvodnil ustanoveniami § 241 ods. 1 písm. a/ a c/ O.s.p. Namietal predovšetkým nesprávne posúdenie pasívnej legitimácie žalovaných tak v konaní vo veci samej, ako aj v tomto konaní. Nesúhlasil so záverom odvolacieho súdu o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 2/; naopak tvrdil, že práve žalovaný 2/ je v oboch konaniach pasívne legitimovaný, a to z dôvodu jeho viazanosti rozhodnutím zhromaždenia vlastníkov o vykonaní dražby. Táto skutočnosť mala mať významný vplyv na rozhodnutie o predbežnom opatrení; keďže totiž žalobca v zákonom určenej lehote nepodal žalobu vo veci samej aj proti žalovanému 2/, a nemohol tak urobiť už ani v čase rozhodovania súdu prvého stupňa (lehota uplynula

1. marca 2012), malo byť predbežné opatrenie vo vzťahu k žalovanému 2/ zamietnuté. S uvedenými skutočnosťami sa odvolací súd nevysporiadal. Obmedzil sa len na konštatovanie, že rozhodnutie o vykonaní dražby nie je rozhodnutím žalovaného 2/, čo bolo zároveň dôvodom pre jeho označenie len ako „tretej osoby,“ (§ 76 ods. 2 O.s.p.), namiesto účastníka konania. Uvedeným postupom bola žalovanému 2/ odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ak by aj názor odvolacieho súdu v otázke pasívnej legitimácie bol správny, odvolací súd nijako nezohľadnil skutočnosť, že žalobca nepodal žalobu vo veci samej proti všetkým vlastníkom bytov v bytovom dome (opomenul vlastníkov bytu č. 8), čím žalobu vopred predurčil na neúspech, nakoľko súd ju bude nútený pre absenciu nerozlučného procesného spoločenstva zamietnuť. Vzhľadom k tomu nebol daný dôvod poskytnúť nároku žalobcu ani predbežnú ochranu. Pokiaľ odvolací súd dospel k opačnému právnemu záveru, je jeho rozhodnutie nesprávne (§ 241 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Z týchto dôvodov navrhol, aby dovolací súd dovolaním napadnutý výrok uznesenia odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu poukázal na nedostatky v činnosti žalovaného 2/ ako správcu bytového domu a na porušovanie jednotlivých ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. zo strany oboch žalovaných. Uviedol, že pre podanie návrhu vo veci samej nebol spôsob označenia žalovaných rozhodujúci. Vyjadril spokojnosť s rozhodnutím odvolacieho súdu a dovolanie navrhol zamietnuť. 3 Cdo 310/2012 4 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.; tieto ustanovenia ale neplatia, ak ide (o.i.) o uznesenie o predbežnom opatrení (viď § 239 ods. 3 O.s.p.). Dovolanie žalovaného 2/ smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbežnom opatrení je teda v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. neprípustné. So zreteľom na obsah dovolania a tiež na povinnosť dovolacieho súdu skúmať vždy, či v konaní nedošlo k procesnej vade spôsobujúcej zmätočnosť, skúmal dovolací súd, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým nie je dovolanie v zmysle § 239 O.s.p. prípustné. Právne relevantné nie je však samo tvrdenie dovolateľa o takejto vade, ale iba zistenie, že v konaní k tejto vade skutočne došlo. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. 3 Cdo 310/2012 5 Podľa názoru dovolateľa je konanie postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorej existenciu vidí v nesprávnom posúdení pasívnej legitimácie žalovaných a v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu. Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod). Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanému bolo niektoré z týchto práv odňaté. Nedostatočné odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (tzv. nepreskúmateľnosť), na ktorom dovolateľ prípustnosť dovolania založil, nie je vadou konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (porovnaj rozsudok najvyššieho súdu z
2. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998). Takáto procesná vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolací súd len pre úplnosť dodáva, že kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia ustanovených zákonom. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní teda nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (II. ÚS 78/05). V danom prípade sa odvolací súd k rozhodujúcim skutočnostiam vyjadril, keď uviedol dôvody zmeny odvolaním napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k žalovanému 1/ (ním označeného ako „žalovaný“), ako aj dôvody jeho potvrdenia vo vzťahu k žalovanému 2/ (ním označeného ako „Spoločenstvo Dunajská 29“). Dovolateľ spája ním tvrdenú vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. i s nesprávnym posúdením pasívnej legitimácie žalovaných. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré 3 Cdo 310/2012 6 v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný), a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Posúdenie, či ten – ktorý účastník je v konkrétnom konaní nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia alebo povinnosti, je súčasťou právneho posúdenia veci. Právnym posúdením (ktorého nesprávnosť dovolateľ tiež namietal v súvislosti s otázkou procesného spoločenstva na strane žalovaných v konaní vo veci samej) je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením súd nemôže účastníkovi odňať možnosť konať pred súdom, lebo právnym posúdením sa mu neznemožňuje realizácia jeho procesných práv. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod; samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Dovolací súd by sa ním mohol zaoberať až vtedy, ak by dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde. Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. odmietol. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. februára 2013 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková