Najvyšší súd 2 Cdo 66/2010 Slovenskej republiky 2 Cdo 67/2010 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobkyne PhDr. Z. S., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. A. L.,

zákona bol potrebný.

tvrdenia ţalovanej je rozsudok súdu prvého stupňa ako aj rozsudok odvolacieho súdu postihnutý vadou

§ 237O.s.p.

Poukázala na to, ţe na pojednávaní

1. februára 2008 právna zástupkyňa ţalobkyne uviedla : „Vzhľadom k tomu, ţe odporca v
2. rade D. F. v priebehu konania zomrel, ja netrvám na tom, aby prebiehalo konanie aj voči jeho právnym nástupcom, ktorými sú deti K. P. a L. K. rod. F., ktorá je zároveň v tomto konaní označená ako ţalovaná v
3. rade“. Po tomto prednese súd vyhlásil uznesenie, ktorým :
4. zastavil konanie voči právnym nástupcom nebohého D. F. a to K. P. a L. K.,
5. vyslovil, ţe vo vzťahu medzi ţalobkyňou a právnymi nástupcami ţalovaného v
6. rade ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov,
7. konanie vo vzťahu medzi ţalobkyňou PhDr. Z. S. a ţalovanou L. K. vylúčil na samostatné konanie. Uznesenie bolo vyhotovené v písomnej podobe, nadobudlo právoplatnosť
8. marca 2008, konanie o vylúčenom nároku prebiehalo na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 20 C 38/
9. Okresný súd teda jedným uznesením vyhlásil dva navzájom si protirečiace výroky. Na jednej strane konanie voči L. K. zastavil a na druhej strane nárok ţalobkyne voči L. K. vylúčil na samostatné konanie. Uvedené výroky nadobudli aj právoplatnosť. Ak ţalobkyňa netrvala na podanej ţalobe voči dovolateľke ako právnej nástupkyni po nebohom D. F., nemohla na nej trvať voči dovolateľke ako pôvodne ţalovanej v
10. rade. Ide stále o jednu a tú istú osobu. Na toto procesné pochybenie poukázala dovolateľka aj v odvolaní proti rozsudku okresného súdu, no odvolací súd pochybenie nenapravil, dokonca sa s ním v potvrdzujúcom rozsudku ani nevysporiadal. 3 2 Cdo 66/2010 2 Cdo 67/2010 Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu poukázala na správnosť rozhodnutia po vecnej i právnej stránke a navrhla, aby dovolací súd dovolanie zamietol a priznal jej náhradu trov dovolacieho konania. Okresný súd Košice II uznesením z
11. septembra 2009 č.k. 20 C 38/2008-117 zamietol návrh ţalobkyne na vydanie opravného uznesenia v zmysle jej návrhu z
12. septembra
13. Písomným podaním podala ţalobkyňa návrh na opravu uznesenia Okresného súdu Košice II zo
14. februára 2008 č.k. 20 C 516/2003-167, ktorým bolo konanie voči právnym nástupcom nebohého ţalovaného D. F. a to K. P. a L. K. zastavené. Konanie vo vzťahu medzi ţalobkyňou PhDr. Z. S. a ţalovanou L. K. vylúčil na samostatné konanie. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe návrh ţalobkyne na opravu uznesenia nie je dôvodný, pretoţe v danom prípade nedošlo k zrejmej chybe v písaní. Súd prvého stupňa poukázal na to, ţe uznesením zo
15. februára 2008 došlo k zastaveniu konania voči L. K. ako právnej nástupkyni ţalovaného D. F. a tretím výrokom bol vylúčený nárok ţalobkyne voči L. K. ako pôvodnej ţalovanej, a teda neexistuje rozpor medzi prvým a tretím výrokom predmetného uznesenia. Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Košiciach zmenil uznesenie okresného súdu tak, ţe opravil výrok uznesenia č.k. 20 C 516/03-167 zo
16. februára 2008 v časti prvého výroku, ktorý má správne znieť: Súd konanie proti právnej nástupkyni nebohého D. F., K. P. zastavuje. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe v prvom a poslednom výroku napadnutého uznesenia sa zastavuje konanie voči K. P., ako aj L. K. a zároveň sa konanie vo vzťahu medzi ţalobkyňou PhDr. Z. S. a ţalovanou L. K. vylučuje na samostatné konanie. Zrejmou nesprávnosťou je, ţe totoţný účastník – L. K. mala zastavené konanie, ako aj vylúčené konanie na samostatné konanie, a teda nadbytočne bolo konanie voči L. K. zastavené. Odvolací súd teda vyhovel nároku ţalobkyne nápravou uznesenia poukazujúc na ustanovenie § 164 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie, navrhla ho zmeniť tak, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdí uznesenie Okresného súdu Košice II z
17. septembra 2009 č.k. 20 C 38/2008-
18. Ţalovaná v odôvodnení dovolania poukázala, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

názoru dovolateľky oprava, ktorú odvolací súd vykonal svojím uznesením v nijakom prípade 4 2 Cdo 66/2010 2 Cdo 67/2010 nezodpovedá zápisnici z pojednávania konaného 7. februára 2008 a preto nemôţe ísť ani o chybu v písaní ani o zrejmú nesprávnosť, ktorú je moţné odstrániť postupom

§ 164O.s.p.

Dovolateľka povaţuje záver súdu o tom, ţe právna zástupkyňa ţalobkyne svojím prednesom na pojednávaní konanom 7.2.2008 netrvala len na konaní s K. P. a naopak trvala na ďalšom konaní so ţalovanou za hrubo svojvoľný výklad súdu. Dovolateľka za inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci povaţuje to, ţe o návrhu ţalobkyne na vydanie opravného uznesenia rozhodoval súd v celkom inom konaní, neţ v akom bolo predmetné uznesenie, ktorého opravy sa ţalobkyňa domáhala, vydané. Ţalobkyňa vyuţila moţnosť vyjadriť sa k dovolaniu, v ktorom uviedla, ţe napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach povaţuje za správne a navrhla, aby dovolací súd dovolanie zamietol a priznal ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie proti rozsudku podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorá je zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovanej je prípustné a dôvodné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním ţalovanej napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

§ 238ods.

1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

§ 238ods.

3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Ţalovaná napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky niektorého z rozsudkov uvedených v citovaných ustanoveniach. Nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, a teda nevyslovil svoj právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho 5 2 Cdo 66/2010 2 Cdo 67/2010 súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania (§ 238 ods. 3 O.s.p.). So zreteľom na to je zrejmé, ţe dovolanie nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. Dovolanie ţalovanej by vzhľadom k uvedenému bolo procesne prípustné, len ak by v konaní na súdoch niţších stupňov došlo k vade konania v zmysle § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

§ 238

O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania

§ 237písm.

f/ O.s.p. je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie je postihnuté vadou

§ 237písm.

f/ O.s.p.,

dovolacieho súdu totiţ postupom odvolacieho súdu bola ţalovanej odňatá moţnosť konať pred súdom. Skúmanie prípustnosti dovolania v prípade, ţe toto smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) je zaloţené vţdy na individuálnom prístupe k prejednávanej veci. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k prípustnosti dovolania a z dôvodu odňatia moţnosti konať pred súdom je bohatá a zahŕňa rôzne situácie procesného charakteru. Vady konania vymedzené v zhora uvedených častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú porušením základného 6 2 Cdo 66/2010 2 Cdo 67/2010 práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z

1. decembra 1994, Séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (Nález z
2. mája 2004 sp.zn. I. ÚS 226/2003), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania

§ 237písm.

f/ O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. Krajský súd sa vo svojom rozsudku z

1. júna 2009 vôbec nevysporiadal s námietkou ţalovanej uvedenej v odvolaní proti rozsudku okresného súdu ohľadne toho, ţe na pojednávaní okresného súdu
2. februára 2008 bolo vyhlásené uznesenie, v ktorom súd konanie voči právnym nástupcom nebohého ţalovaného D. F. a to K. P. a L. K. zastavil (v prvom odstavci) a konanie vo vzťahu medzi ţalobkyňou PhDr. Z. S. a ţalovanou L. K. vylúčil na ďalšie konanie (v treťom odstavci). Súd konal s osobou, t.j. ţalovanou, voči ktorej bolo konanie zastavené a vylúčil na samostatné konanie vo vzťahu k ţalovanej L. K. napriek tomu, ţe v prvom odstavci tohto istého uznesenia konanie voči L. K. zastavil. Na uvedenú námietku ţalovanej odvolací súd vôbec nereagoval. Svoje rozhodnutie teda neodôvodnil v súlade s poţiadavkami, ktoré na odôvodnenie rozhodnutia stanovujú príslušné zákonné ustanovenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). V posudzovanom prípade dovolateľky to tak nebolo a preto moţno uzavrieť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu 7 2 Cdo 66/2010 2 Cdo 67/2010 vykazuje vysoký stupeň arbitrárnosti. Z práva na spravodlivý proces totiţ vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe (ne)majú význam pre rozhodnutie vo veci samej (porovnaj Krasko c/a Švajčiarsko 1993). Tým, ţe uvedené princípy neboli rešpektované odvolacím súdom, došlo k porušeniu základného práva dovolateľky na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p. a tým aj k naplneniu dovolacieho dôvodu uvedeného v § 237 písm. f/ O.s.p., ktorý viedol nielen k prípustnosti, ale aj dôvodnosti mimoriadneho opravného prostriedku podaného ţalovanou. Pretoţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nie je správny, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania. Pokiaľ ide o dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5 Co 404/2009 označeným vo výroku tohto uznesenia v druhom odstavci, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) aj v tomto prípade po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), vychádzal z toho, ţe podaný opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe uznesenie odvolacieho súdu je potrebné zrušiť. Občiansky súdny poriadok umoţňuje účastníkom podať dovolanie len z tých dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p. Dovolanie môţe byť podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod, ktorým bolo dovolanie odôvodnené, nie je v dovolacom konaní posudzovaný

toho, ako bol označený, ale predovšetkým

jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.). Dovolací súd sa pritom obligatórne zaoberá vadami konania vymedzenými v § 237 O.s.p. a inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 O.s.p.). 8 2 Cdo 66/2010 2 Cdo 67/2010 Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní zaťaţenom procesnou vadou, nie je daná teda len vo vzťahu k procesným vadám v zmysle § 237 O.s.p., ale tieţ vo vzťahu k procesným vadám inej závaţnej povahy (tzv. iným vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť, jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Zo spisu vyplýva, ţe v odvolacom konaní došlo k vade uvedenej povahy.

§ 164O.s.p.

súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. V predmetnej právnej veci je nepochybné, ţe prejav vôle ţalobkyne prostredníctvom jej právneho zástupcu, t.j. späťvzatie ţaloby vo vzťahu k L. K. bol učinený, konanie voči L. K. bolo súdom prvého stupňa právoplatne zastavené. Na druhej strane však bolo konanie voči tej istej osobe vylúčené na samostatné konanie. Odvolací súd vo veci postupoval v zmysle ustanovenia § 164 O.s.p., hoci o takýto prípad v danej veci nejde, nejedná sa tu o zrejmú nesprávnosť. Odvolací súd sa dopustil pochybenia v tom zmysle, ţe nesprávne právne posúdil túto procesnú otázku. Z uvedeného vyplýva, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní postihnutom vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.). Ďalšími námietkami ţalovanej uvedenými v dovolaní sa nezaoberal. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. januára 2011 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová 9 2 Cdo 66/2010 2 Cdo 67/2010