Najvyšší súd 2 Sžo 240/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: S. M., zastúpenej advokátkou JUDr. M. P., za účasti účastníka konania M. M., zastúpeného advokátom JUDr. J. M., proti odporcovi: Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu č. V-4354/08 zo dňa 13.marca 2008, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 Sp 65/2009-58 zo dňa 6.augusta 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky m e n í uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 Sp 65/2009-58 zo dňa 6.augusta 2010 tak, že účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č.k. 3 Sp 65/2009-58 zo dňa 6.augusta 2010 uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť náklady právneho zastúpenia právnemu zástupcovi účastníka konania M. M. JUDr. J. M. v sume 241,76 € na jeho účet vedený v T., a.s., Bratislava do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Krajský súd rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka nebola v konaní úspešná, preto je povinná druhému účastníkovi darovacej zmluvy M. M. (darcovi) zaplatiť náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhla uznesenie krajského súdu zmeniť a JUDr. J. M. nárok na náhradu trov právneho 2 2Sžo/240/2010 zastúpenia nepriznať. Dôvodila tým, že M. M. mal v súdnom preskúmavacom konania postavenie zúčastnenej osoby. Poukázala na to, že M. M. vedome spísal listinu, ktorá nebola vkladuschopnou a odmietol súčinnosť pri odstraňovaní vád darovacej zmluvy. Navrhovateľka je poberateľkou iba rodičovského príspevku, advokátka ju zastupuje bezplatne. Účastník konania M. M. ani odporca sa k odvolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je potrebné zmeniť a účastníkom náhradu trov konania nepriznať. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Náhrada trov konania v správnom súdnictve je upravená v ustanovení § 250k a čiastočne aj v § 250h ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy, o ktoré v predmetnej právnej veci ide) sa v otázke náhrady trov konania primerane použijú ustanovenia druhej hlavy piatej časti, teda ustanovenie § 250k, § 250h ods. 2, § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenie § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku má povahu špeciálnej právnej úpravy k všeobecnej právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, pri ktorej sa uplatní zásada lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie). Podľa ustanovenia § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ak po zrušení rozhodnutia správneho orgánu došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré sa k novej žalobe opäť zrušilo preto, že sa správny orgán odchýlil od právneho názoru vysloveného v prvom rozsudku súdu bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu, uloží súd správnemu orgánu, aby žalobcovi nahradil všetky trovy súdneho konania. Ide o všeobecné pravidlo priznávania náhrady trov konania v správnom súdnictve. 3 2Sžo/240/2010 Náhrada trov konania v správnom súdnictve je teda primárne postavená na úspešnosti účastníkov konania, kedy neúspešný účastník konania hradí trovy úspešného účastníka konania. Odsek 1 § 250k Občianskeho súdneho poriadku priamo vylučuje čo aj len primerané použitie § 142 Občianskeho súdneho poriadku, hoci úspešnosť žalobcu v konaní sa posudzuje rovnako ako pri použití § 142, teda aj súd v správnom súdnictve posudzuje, či žalobca mal v konaní úspech celkom alebo sčasti, prípadne či sa vyskytli dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd žalobcovi náhradu trov konania neprizná. Ustanovenie § 250k Občianskeho súdneho poriadku však vylučuje, aby súd priznal náhradu trov konania žalovanému (orgánu verejnej správy), bez ohľadu na to, či si ju žalovaný uplatní alebo nie. Výnimku z tohto všeobecného pravidla predstavuje § 250h ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, o ktoré však v predmetnej právnej veci nejde. Najvyšší súd Slovenskej republiky pre posúdenie otázky úspešnosti účastníkov konania (navrhovateľky a účastníka konania M. M.) vychádzal z obsahu súdneho a administratívneho spisu a z neho vyplývajúcich skutočností: 1) Dňa 29.novembra 2005 uzatvorili M. M. (ako darca) a S. M. (ako obdarovaná) darovaciu zmluvu k bytu č. 13 nachádzajúceho sa na na parcele č. X., súpisné číslo X. pod katastrálnym územím X., na 1.podlaží; darca daroval obdarovanej 40% z uvedeného bytu. 2) Navrhovateľka podala dňa 14.februára 2008 návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy uvedenej v bode
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.