← Slovensko

o zaplatenie sumy 397,70 eur s príslušenstvom

Najvyšší súd 1 Obo 14/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. D. P., so sídlom N., B., správcu konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. v likvidácii, so sídlom C., T., IČO: X., zastúpeného JUDr. J. G., advokátom, so sídlom K., B. proti žalovanému: J. K., nar. X., bytom J., T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Mgr. Ing. P. K., so sídlom S., T., správcu konkurznej podstaty úpadcu T., štátny podnik v likvidácii, so sídlom T., IČO: X., o zaplatenie sumy 397,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Cbi/18/2009-160 z

  1. decembra 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Cbi/18/2009-160 z
  2. decembra 2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom z
  3. decembra 2011 žalobu zamietol. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3K/105/1999 z
  4. decembra 1999 bol na majetok dlžníka T., a. s. v likvidácii so sídlom C., T., IČO: X. (ďalej aj „úpadca T., a.s.“) vyhlásený konkurz podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších zákonov (ďalej len „ ZKV“). Za správcu konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. bol ustanovený advokát JUDr. D. P., ktorý do majetku patriaceho do konkurznej podstaty tohto úpadcu zapísal (okrem iného) aj obytný dom súp. č.6473, parc. č. 5671/71, a to s poznámkou podľa ust. § 19 ZKV. Byt č. 6 v T., nachádzajúci sa v predmetnom obytnom dome, ktorý obýval žalovaný a v súčasnosti je jeho vlastníkom, 2 1 Obo 14/2012 bol do
  5. marca 2009 zapísaný na liste vlastníctva č. X. v prospech žalobcu. Žalobou podanou na Okresnom súde v Trnave dňa
  6. septembra 2009 sa žalobca - správca konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžného nájomného za 3 - izbový byt č. 6 nachádzajúci sa v T. (ďalej len „byt č. 6“), ktorého výška ku dňu
  7. septembra 2009 predstavovala sumu 397,70 eur s príslušenstvom. Uznesením Okresného súdu v Trnave sp. zn. 25K/2/2007 z
  8. septembra 2007 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka T., štátny podnik v likvidácii so sídlom v T., IČO: X., správcom ktorého sa stal vedľajší účastník na strane žalovaného. Tento správca konkurznej podstaty v novembri 2007 zapísal do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu aj nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. X. Žalobca podal žalobu o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu T., štátny podnik v likvidácii (ďalej aj „úpadca T., š. p.“), o ktorej rozhodol Okresný súd v Trnave rozsudkom č. k. 44Cbi/6/2007-653 z
  9. marca 2008, ktorým žalobu zamietol. Citovaný rozsudok bol potvrdený uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 21 CoKR/4/2008-767 z
  10. septembra 2008, v odôvodnení ktorého krajský súd konštatoval, že jednoznačné stotožnenie nehnuteľností v procese privatizácie vstupujúcich do majetku T., a. s. prostredníctvom F. s nehnuteľnosťami špecifikovanými v žalobe, nie je možné vzhľadom na dodatočnú neoprávnenú manipuláciu s dokladmi a ich dopĺňanie (ako to vyplýva zo spoločného návrhu úpadcu T., š. p., F., M. a správcu konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. na začatie katastrálneho konania z
  11. decembra 1999). Za takejto dôkaznej situácie, keď žalobca na svoje tvrdenia súdu nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy, okresný súd správne konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6 Obdo/38/2009 dovolanie žalobcu odmietol. Ďalej krajský súd uviedol, že je zrejmé, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. X. sú súčasne zapísané v konkurznej podstate, resp. všeobecnej podstate dvoch rôznych úpadcov. V prípade súpisu majetku úpadcu T., a. s. nebolo k dnešnému dňu rozhodnuté o vylúčení veci zo súpisu podstaty. Vo veci vylúčenia majetku zo súpisu podstaty úpadcu T., š. p. žalobca nebol úspešný, keďže predmetná nehnuteľnosť zo súpisu vylúčená nebola. Vzhľadom na to, že v konaniach vedených na Okresnom súde v Trnave sp. zn. 44 Cbi/6/2007-653 a Krajskom súde v Trnave sp. zn. 21 CoKR/4/2008-767, právoplatne 3 1 Obo 14/2012 skončených dňa
  12. novembra 2008, žalobca nebol úspešný, tak sporný majetok je právne relevantne a nespochybniteľne zapísaný do súpisu podstaty úpadcu T., š. p. Od dňa zápisu bytu č. 6 (zapísaného na liste vlastníctva č. X.) do súpisu podstaty úpadcu T., š. p., je každý úkon v zmysle ust. § 76 ods. 1, poslednej vety zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších zákonov (ďalej len „ZKR“), teda aj dlhodobý prenájom a inkasovanie platieb z neho inou osobou, ako správcom, konaním v rozpore so zákonom. Zaplatenie nájomného žalobcovi by bolo plnením bez právneho dôvodu, teda bezdôvodným obohatením. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd žalobu zamietol. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP. Žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech súd náhradu trov konania nepriznal, pretože si ju neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené. Odvolanie žalobca odôvodnil tým, že krajský súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/, písm. f/ OSP. Žalobca poukázal na to, že je správcom konkurznej podstaty úpadcu, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz uznesením z
  13. decembra
  14. Súpis majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. vykonal dňa
  15. júna 2000, pričom do súpisu zaradil aj predmetný byt č.
  16. Z oznámenia Správy katastra v T. zo
  17. júla 2009 vyplýva, že do marca 2009 bol JUDr. D. P. - správca konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Poukázal na to, že podstatou oprávnenia podľa ust. § 14 písm. a/ ZKV (okrem iného) je aj oprávnenie správcu vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky (napríklad ju prenajímať a inkasovať nájomné) bez ohľadu na to, či úpadca je vlastníkom predmetnej veci, a to až do doby, pokiaľ nie je právoplatne rozhodnuté o vylúčení veci z konkurznej podstaty úpadcu. Podľa ust. § 19 ZKV správcovi tak svedčí oprávnenie nakladať s vecami zapísanými do súpisu podstaty až do momentu právoplatného rozhodnutia o vylúčení veci zo súpisu majetku podstaty úpadcu T., a. s. Keďže doteraz nebolo rozhodnuté o vylúčení veci zo súpisu podstaty, tak podľa ust. § 14 písm. a/ 4 1 Obo 14/2012 ZKV oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, vrátane bytu č. 6, svedčí žalobcovi - správcovi konkurznej podstaty úpadcu. Ďalej žalobca poukázal na to, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Trnave sp. zn. 44 Cbi/6/2007 nebola záväzne vyriešená otázka vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko vo výroku tohto rozsudku súd len autoritatívne určil skutočnosť, že nevylučuje veci (medzi ktorými bol aj predmetný byt) z konkurznej podstaty úpadcu T., š. p., a nie skutočnosť, že vlastníkom predmetných nehnuteľností v rozhodnom období bol niekto iný ako žalobca. Žalovaný k odvolaniu žalobcu zaslal písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že krajský súd po vykonaní dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, ako aj správnemu právnemu posúdeniu veci. Navrhol preto napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Poukázal na to, že na súdnom pojednávaní dňa
  18. decembra 2011 bolo jednoznačne preukázané, že nájomné za 3 - izbový byt č. 6, nachádzajúci sa na U. v T. v celkovej výške 397,70 eur bolo platené správcovi úpadcu T., š. p., ktorý mal v tom čase na základe výsledku súdneho konania vedeného na Okresnom súde v Trnave sp. zn. 44 Cbi/6/2007 a na Krajskom súde v Trnave sp. zn. 21 CoKR/4/2008 právo prijímať platby za nájomné. K odvolaniu žalobcu zaslal písomné vyjadrenie aj vedľajší účastník na strane žalovaného. Nesúhlasil s názorom žalobcu, podľa ktorého nie je možné vylúčiť vec zo súpisu z dôvodu, že je zapísaná v súpisoch podstát viacerých úpadcov, pretože takýto názor nemá oporu v platných právnych predpisoch. Správca zapisuje majetok do súpisu na základe vlastného posúdenia, pričom záverom tohto posúdenia je zistenie, že majetok, ktorý má byť zapísaný, tvorí konkurznú podstatu. Zapísaný majetok potom podlieha konkurzu a je predmetom speňažovania. V roku 2008 správca konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. usúdil, že majetok (byt) patrí úpadcovi len na základe zápisov o vlastníckom práve úpadcu na príslušných listoch vlastníctva, bez posúdenia neúplnej notárskej zápisnice č. N 72/92, Nz 75/92 z
  19. apríla 1992, spísanej notárkou JUDr. J. P. ohľadne prevodov dotknutého majetku. Z obsahu notárskej zápisnice je zrejmé, že T., a. s. nemohol nadobudnúť žiaden majetok, keďže notárska zápisnica neobsahuje určenie nehnuteľností, ktoré by mali vstupovať do základného imania úpadcu. V súčasnosti dotknuté nehnuteľnosti nie sú zapísané ako 5 1 Obo 14/2012 vlastníctvo úpadcu T., a. s. Tiež bolo právoplatne rozhodnuté, že žalobca nemá právo požadovať vylúčenie dotknutého majetku zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu T., štátny podnik, pretože T., a. s. nebol nikdy vlastníkom týchto nehnuteľností. Správca konkurznej podstaty T., a. s. vykonal nesprávne posúdenie rozsahu majetku podliehajúceho konkurzu, vyhláseného na majetok tohto úpadcu. V súčasnosti už bolo právoplatne rozhodnuté o nedostatku vlastníckeho práva T., a. s. k dotknutému majetku. Inštitút vylučovacej žaloby je svojou podstatou žalobou vlastníckou a určovacou, s cieľom chrániť vlastnícke právo. Žalobca nepreukázal vlastnícke právo úpadcu T., a. s. k nehnuteľnosti (bytu č. 6), preto je povinný bezodkladne vylúčiť nehnuteľnosť zo súpisu majetku T., a. s. v súlade s ust. § 19 ods. 1 ZKV. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie sumy 397,70 eur s príslušenstvom proti žalovanému z titulu nedoplatku na nájomnom za byt č. 6, nachádzajúci sa v T. na U. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný v rozhodnej dobe byt užíval, pričom spornou nebola ani výška nedoplatku na nájomnom. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že uznesením Krajského súdu v v Bratislave sp. zn. 3K/105/1999 z
  20. decembra 1999 bol na majetok úpadcu T., a. s. v likvidácii so sídlom C., T., IČO: X. vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty JUDr. D. P. po vyhlásení konkurzu byt č. 6 (aj s ďalšími nehnuteľnosťami) zapísal do súpisu konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. Správca konkurznej podstaty úpadcu T., štátny podnik (v tomto spore vedľajší účastník) podal dňa
  21. februára 2000 proti žalobcovi vylučovaciu žalobu, ktorou žiada o vylúčenie sporných nehnuteľností (vrátane bytu č. 6) zo súpisu majetku patriaceho do podstaty úpadcu T., a. s., pričom právna vec je vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 68 Cbi/10/2000 a doteraz nebola krajským súdom právoplatne rozhodnutá. 6 1 Obo 14/2012 Vo všeobecnosti platí, že súpis majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu oprávňuje správcu konkurznej podstaty na dispozíciu s ním a predstavuje právny podklad pre speňažovanie majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Platí to podľa ust. § 19 ods. 1 ZKV, ako aj podľa ust. § 76 ods. 1 ZKR. Zápis sporného majetku (veci, pohľadávky alebo práva majúceho majetkovú hodnotu) v súpise podstaty zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že je do súpisu zahrnutý oprávnene. Túto právnu domnienku možno vyvrátiť len zákonom presne stanoveným postupom, a to podaním vylučovacej žaloby podľa ust. § 19 ods. 2 ZKV, resp. ust. § 78 ods. 4 ZKR v znení zákona č. 348/2011 Z. z. Zo znenia citovaných ustanovení vyplýva, že podanie vylučovacej žaloby síce bráni tomu, aby sa naďalej uplatnila právna domnienka, avšak záver o tom, či vec bola do súpisu zapísaná správne alebo sa má zo súpisu vylúčiť, musí urobiť až súd autoritatívnym výrokom vydaným vo vylučovacom konaní (pokiaľ správca sám dobrovoľne vec nevylúčil zo súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty). Sporné nehnuteľnosti (vrátane bytu č. 6) boli zapísané žalobcom - správcom JUDr. D. P. do konkurznej podstaty úpadcu T., a. s., T., ale aj správcom Mgr. Ing. P. K. do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu T., š. p., T.. Vylučovacie žaloby podali obaja správcovia, pričom o vylučovacej žalobe podanej žalobcom JUDr. D. P. proti Mgr. Ing. P. K. už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Trnave č. k. 44 Cbi/6/2007-653 z
  22. marca 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 21 CoKR/4/2008-767 z
  23. septembra 2008 tak, že vylučovacia žaloba bola zamietnutá. Odvolací súd sa stotožnil s názorom odvolateľa, že rozsudok o zamietnutí jeho vylučovacej žaloby proti Mgr. Ing. P. K., správcovi úpadcu T., š. p., T. nemá zároveň účinky vylúčenia veci zo súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. V prejednávanej veci tiež súd nemôže riešiť otázku opodstatnenosti zaradenia veci (bytu č. 6) do konkurznej podstaty ako otázku predbežnú (navyše žalovaný ani nie je vylučovateľom). Riešenie otázky oprávnenosti zaradenia veci do majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu zákon zveruje osobitnému tzv. vylučovaciemu konaniu podľa ust. § 19 ZKV (resp. ust. § 78 ZKR), ako už bolo vyššie konštatované. Záver Krajského súdu v Bratislave, že byt č. 6 bol správne zapísaný do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu T., š. p. a nepatrí do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu T., a. s., bol preto v napadnutom rozsudku súdom vyslovený predčasne. 7 1 Obo 14/2012 Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorý vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd musí počkať na výsledok konania o prebiehajúcej vylučovacej žalobe a až následne v prejednávanej veci znovu rozhodnúť. Uznesenie prijal odvolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky hlasovaním pomerom hlasov 3 :
  24. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné podať odvolanie. V Bratislave
  25. marca 2013 JUDr. Štefan Šatka, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.