Najvyšší súd 3 Cdo 360/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Slovenskej republiky – Fakultnej nemocnici s poliklinikou Ž., so sídlo

§ 159ods.

3 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.; je tomu tak len vtedy, ak nedôjde k zmene skutkových okolností. Pokiaľ však po vydaní uznesenia zamietajúceho návrh na nariadenie predbeţného opatrenia dôjde k zmene pomerov (k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie), nezakladá uţ právoplatné rozhodnutie zamietajúce návrh na nariadenie predbeţného opatrenia prekáţku veci právoplatne rozhodnutej a súd môţe rozhodnúť o novom návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, i keby išlo o návrh toho istého 4 3 Cdo 360/2012 účastníka s petitom identickým ako bol petit návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, ktorý bol skôr (pred zmenou pomerov) právoplatne uznesením súdu zamietnutý (porovnaj aj stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 2011 uverejnené pod č. 25 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 3/2011). Keďţe v danom prípade po právoplatnom rozhodnutí o zamietnutí prvého návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia došlo k zmene skutkových okolností, ktorými navrhovateľka osvedčovala dôvodnosť druhého návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia a nutnosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, rozhodnutiu o druhom návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia nebránila prekáţka veci

§ 159ods.

3 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. Na základe sťaţnosti odporkyne Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z

1. septembra 2012 sp. zn. IV. ÚS 256/2012 vyslovil, ţe jej základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 185/2011 z
2. februára
3. Ústavný súd Slovenskej republiky uvedené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie. V odôvodnení nálezu Ústavný súd Slovenskej republiky po zhrnutí priebehu súdnych konaní (na prvostupňovom, odvolacom a dovolacom súde) uviedol, ţe najvyšší súd povaţoval predloţenie dôkazov navrhovateľkou - fotografie z
4. septembra 2010 a oznámenia odporkyne z
5. októbra 2010 za nové skutkové okolnosti, ktoré odôvodňovali meritórne prerokovanie druhého návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia. Ústavný súd povaţoval za nespochybniteľné, ţe „uznesenie krajského súdu sp. zn. 6 Co 402/2010 z
6. decembra 2010, ktorým krajský súd zmenil uznesenie okresného súdu sp. zn. 4 C 186/2010 z
7. septembra 2010 tak, ţe prvý návrh ţalobkyne na vydanie predbeţného opatrenia zamietol, nadobudlo právoplatnosť
8. decembra
9. Rovnako je nepochybné, ţe dôvodom na zamietnutie prvého návrhu ţalobkyne na vydanie predbeţného opatrenia bola skutočnosť, ţe ţalobkyňa svoje tvrdenia o tom, ţe sťaţovateľka na sporných nehnuteľnostiach umiestňuje predajné stánky, nijakým spôsobom nepreukázala. Taktieţ je nepochybné, ţe dôkazy — fotografia z
10. septembra 2010 a oznámenie sťaţovateľky z
11. októbra 2010, ktoré bolo ţalobkyni doručené toho istého dňa, predchádzajú tak rozhodnutiu okresného súdu o prvom návrhu ţalobkyne na vydanie predbeţného opatrenia (fotografia), ako aj rozhodnutiu krajského súdu o druhom návrhu ţalobkyne na vydanie predbeţného opatrenia (fotografia 5 3 Cdo 360/2012 a oznámenie). Je zjavné, ţe ţalobkyňa mala k dispozícii dôkazy, ktorými preukazovala svoje tvrdenia (prinajmenšom pokiaľ ide o oznámenie sťaţovateľky z
12. októbra 2010) uţ v čase rozhodovania všeobecných súdov o jej prvom návrhu na vydanie predbeţného opatrenia. Ide teda o skutkové okolnosti a dôkazy o nich, ktoré existovali a boli v dispozícii ţalobkyne uţ v čase rozhodovania všeobecných súdov o jej prvom návrhu na vydanie predbeţného opatrenia. Za takýchto skutkových okolností nebolo podľa názoru ústavného súdu moţné dospieť k záveru o (existencii) zmene skutkových okolností v posudzovanej veci oproti času, keď všeobecné súdy rozhodovali o prvom návrhu ţalobkyne na nariadenie predbeţného opatrenia. Skutkové okolnosti a dôkazy, na ktoré ţalobkyňa poukázala vo svojom druhom návrhu na vydanie predbeţného opatrenia, totiţ zjavne existovali a boli v dispozícii ţalobkyne uţ v čase rozhodovania všeobecných súdov o tomto (prvom) návrhu na vydanie predbeţného opatrenia. Opačný záver vyjadrený v napadnutom uznesení najvyššieho súdu povaţuje ústavný súd preto za arbitrárny a nemajúci navyše oporu ani v doterajšej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu; ide o právny názor, ktorý je z ústavného hľadiska neakceptovateľný a neudrţateľný.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vyslovil v náleze z
13. septembra 2012 sp. zn. IV. ÚS 256/2012 (§ 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov). Vzhľadom na túto viazanosť Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe je dôvodná námietka odporkyne o existencii vady v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p., nakoľko od rozhodnutia súdu o prvom návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia nedošlo k zmene skutkových okolností, z ktorého dôvodu právoplatné uznesenie o zamietnutí prvého návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia v danej veci zakladá prekáţku veci

§ 159ods.

3 O.s.p. Výskyt niektorej z vád uvedených v § 237 O.s.p. je dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť (§ 243b ods. 1 O.s.p.); zistenie, ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p., je okrem toho dôvodom pre zastavenie konania (§ 243b ods. 3 O.s.p.). So zreteľom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie Krajského súdu v Ţiline z

1. marca 2011 sp. zn. 7 Co 105/2011 a konanie zastavil. 6 3 Cdo 360/2012 T. rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
2. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
3. apríla 2013 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková