zmluvy o budúcej zmluve o dielo, v bode 3.5 vo výške 50 000 Sk + DPH, čo sa rovná 1 659,70 € + DPH vo výške 315,34 €, spolu 1 975,04 €. Na túto skutočnosť prihliadol, a preto od ţalobcami uplatnenej 2 2 Cdo 246/2012 sumy návrhom vo výške 5 642,97 € odrátal túto paušálne dohodnutú odmenu s DPH spolu vo výške 1 975,04 € a hodnotu výdajov a odmeny za činnosť ţalovaného spojenú s prípravou projektovej dokumentácie a ďalších činností v súvislosti s realizáciou diela vo výške 3 268,27 €, tento rozdiel predstavuje priznanú sumu vo výške 399,66 €. Táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie zo strany ţalovaného, nakoľko ide o plnenie bez právneho dôvodu, a teda je povinný túto sumu ţalobcom z nimi zaplatenej zálohy vrátiť po odpočítaní paušálnej odmeny, na ktorú má ţalovaný nesporne nárok vrátane DPH a odmeny, teda hodnoty prác skutočne ním zrealizovaných. Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalovaného rozsudkom z
ktorého ak sa súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody, sa de facto len odvolal na napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Dôvody napadnutej časti rozsudku súdu prvého stupňa sú však v priamom rozpore s dôvodmi, pre ktoré súd prvého stupňa v ostatnom ţalobu ţalobcov zamietol, pričom s týmto namietaným rozporom sa nevysporiadal ani odvolací súd. V takomto prípade je súd, a to aj odvolací
jeho názoru povinný v zmysle ustanovenia § 157 O.s.p. svoje rozhodnutie náleţite zdôvodniť. Ak však súd pri odôvodnení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, ţe rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, alebo nezrozumiteľnosť ale aj k tomu, ţe základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym spôsobom, t.j. účastníkovi konania postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Odvolací súd bez toho, aby sa vysporiadal s protichodnými argumentmi, pre ktoré na jednej strane súd prvého stupňa ţalobcom priznal nárok na zaplatenie sumy 399,66 € (ako rozdiel nárokov ţalovaného oproti zloţenej zálohe) a na druhej strane ţalobu vo zvyšku zamietol, svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil a len sa odvolal na správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré však aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti neobstoja. V tomto zmysle bolo aj vzhľadom na doterajší priebeh konania rozhodnutie súdu 4 2 Cdo 246/2012 a jeho dôvody prekvapivými. Keďţe prvostupňový súd nevysvetlil dôvody, prečo pri odmene príkazníka ţalovanému DPH priznal a pri nároku na odmenu za vykonané práce, ktorú výšku objektívne stanovila znalkyňa, DPH nepriznal, keďţe sa s týmto rozporom nevysporiadal ani odvolací súd, konal tak v rozpore s publikovaným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorého všetky súdy ako justičné orgány demokratického a právneho štátu majú povinnosť pri interpretácii zákonov zabrániť faktickému odopretiu spravodlivosti. Súd tak relevantne neodôvodneným rozsudkom odoprel ţalobcovi (zrejme mal na mysli ţalovanému – poznámka dovolacieho súdu) spravodlivosť a moţnosť konať pred súdom, čo je aj v rozpore so základnými zásadami vedenia súdneho konania tak, ako sú premietnuté do ustanovení § 2 a § 3 O.s.p. Uvedeným postupom bola ţalobcovi (poznámka dovolacieho súdu – zrejme mal na mysli ţalovanému) odopretá spravodlivosť ako aj odňatá moţnosť konať pred súdom pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keď odňatie moţnosti konať pred súdom sa okrem vyššie uvedeného rozumie aj procesný postup, ale aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého nemôţe účastník uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom. Vzhľadom na to, ţe nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia spočíva len na nesprávnom právnom posúdení správne zisteného skutkového stavu veci, je toho názoru, ţe postupom súdu bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom a preto navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe ţalobu v napadnutej vyhovujúcej časti zamietne a ţalobcov zaviaţe spoločne a nerozdielne k náhrade trov konania ţalovanému. Ţalobcovia vo svojom vyjadrení navrhli dovolanie ţalovaného zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania má dovolanie osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno úspešne napadnúť (len) právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, nie však v kaţdom prípade, ale iba ak podanie dovolania pripúšťa zákon. 5 2 Cdo 246/2012 Zmyslom dovolania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia – v prípadoch stanovených zákonom – z hľadiska v zákone určených dovolacích dôvodov a dosiahnutia nápravy tam, kde rozhodnutie napadnuté dovolaním nemôţe obstáť z aspektu opodstatnenosti v dovolaní uplatneného dovolacieho dôvodu. Dovolanie je v uvedenom vymedzení zároveň procesný prostriedok (nástroj), ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú moţnosť, aby v prípadoch (a za podmienok) v zákone uvedených spochybnil opodstatneným uplatnením dovolacieho dôvodu správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu a dosiahol nápravu vád alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia. Mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných prostriedkov sa prejavuje aj v tom, ţe účastník konania nemôţe úspešne podať dovolanie z akéhokoľvek dôvodu, ale len z dôvodu uvedeného v zákone. Občiansky súdny poriadok upravuje tri samostatné dovolacie dôvody.
ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Treba dodať, ţe dovolací súd je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil; dovolacie dôvody neposudzuje
toho, ako ich označil dovolateľ, ale
ich obsahu. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov niţších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania; dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). 6 2 Cdo 246/2012 Dovolaním ţalovaného je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v ustanovení § 238 ods. 1, 2, 3 O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné; prípustnosť jeho dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva. Je treba (pre úplnosť) poznamenať, ţe aj v prípade, ţe by išlo o zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, alebo ak by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania
3 O.s.p., prípustnosť dovolania by bola vylúčená a to
5 O.s.p.; odvolací súd totiţ rozhodol o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy.
5 O.s.p. dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. Predmetom dovolacieho konania je peňaţné plnenie vo výške 399,66 €. Táto suma neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy platnej v deň podania ţaloby na súde. Dňa 26. júla 2005, kedy došlo k podaniu ţaloby na súde prvého stupňa, bola totiţ minimálna mzda 215,76 € (6 500 Sk) porovnaj § 1 písm.b/ nariadenia vlády č. 525/2004 Z.z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, jej trojnásobok predstavuje sumu 647,28 €. Dovolanie ţalovaného by vzhľadom na uvedený záver (zistenie) bolo procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe ustanovenie § 237 O.s.p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania; ak v konaní došlo k procesnej vade vymenovanej v tomto ustanovení, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému dovolanie inak nie je prípustné. 7 2 Cdo 246/2012 So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., ktorý ukladá dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/ O.s.p. Existencia ani jednej z uvedených vád však dovolacím súdom v konaní zistená nebola. Základné právo na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný) prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku má obsahovať odôvodnenie rozsudku. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doloţiť správnosť rozsudku; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozsudku. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa 8 2 Cdo 246/2012 špecifická odpoveď práve na tento argument (porovnaj Georgiadis c/a Grécko z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.