1 O.s.p. ţalobný návrh ţalobcu, ktorým sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu, ktorý v odvolacom konaní zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Správy katastra Košice – okolie č. H-2/97/d-BJ zo dňa 11.02.2009, ktorým 2Sžo/213/2010 2 prvostupňový správny orgán zamietol návrh ţalobcu na obnovu konania vedeného pod sp. zn. H-2/97/d/BJ o určenie hranice medzi obcou S. a Mestom K., ktoré bolo ukončené vydaním rozhodnutia zo dňa 20.06.2007. Mal za to, ţe v danom prípade po právoplatnom skončení konania o určenie hranice neexistujú dôvody na povolenie obnovy konania vo veci. Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotoţnil s názorom ţalovaného, ţe v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania a nie je v danom prípade splnená ani jedna zákonná podmienka, ktorá by zakladala dôvod obnovy konania
1 písm. a/ zákona o správnom konaní a taktieţ ani v zmysle § 62 ods. 1 písm. e/ zákona o správnom konaní. Čo sa týka dôvodu obnovy konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. e/ zákona o správnom konaní (rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé), ţalobca ho v návrhu skutkovo nekonkretizoval. Ţalobca povaţoval za nové dôkazy, ktoré vyšli najavo po právoplatnom ukončení konania
katastrálneho zákona také dôkazy, ktoré pripojil k svojmu odvolaniu zo dňa 16.01.2008, kedy bolo jeho odvolanie zo dňa 16.01.2008 proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Sp/18/2007 zo dňa 22.11.2007 (teda z predchádzajúceho konania) odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu SR č. 6 Sţo/43/2008 zo dňa 29.10.2008 ako oneskorene podané. Krajský súd sa nemohol preto zaoberať otázkou, či bol daný dôvod na obnovu konania
1 písm. e/ zákona o správnom konaní, pretoţe ţalobca v návrhu na obnovu konania a ani v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa skutkovo nevymedzil tento dôvod obnovy konania, nekonkretizoval dôkazy, o ktoré sa opieralo rozhodnutie Správy katastra Košice – okolie, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Aţ v ţalobe uviedol ţalobca, ţe za takýto nepravdivý dôkaz povaţuje geometrický plán na zmenu hraníc v katastrálnom konaní, ktorý sa upravoval aj po právoplatnosti rozhodnutia Správy katastra Košice – okolie zo dňa 20.06.2007. Čo sa týka dôvodov obnovy konania
1 písm. a/ zákona o správnom konaní ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku krajského súdu takéto dôvody neexistujú a dôkazy, ktoré ţalobca uviedol v návrhu na obnovu konania, ktoré mali byť novými dôkazmi a mali odôvodňovať povolenie obnovy konania nevyšli najavo po právoplatnom ukončení konania vedeného Správou katastra Košice – okolie
katastrálneho zákona. Ţalobca mal uţ 29.11.2007 k dispozícii listinné dôkazy, ktoré pripojil k odvolaniu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Sp/18/2007 zo dňa 22.11.2007 a teda ţalobca mal tieto dôkazy pred právoplatným skončením predchádzajúceho súdneho konania a to mapu v mierke 1 : 50 000 a uznesenie vlády SR č. 19/1976 zo dňa 21.01.1976, pretoţe na tieto dôkazy ţalobca poukazuje uţ v samotnom návrhu podanom dňa 23. apríla 1997. Tieto dôkazy
názoru krajského súdu ako mapa a uznesenie vlády SR č. 19 by objektívne nemohli viesť 2Sžo/213/2010 3 k inému rozhodnutiu, neţ vydala Správa katastra Košice – okolie. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu ďalej vyplýva, ţe ţalobca všetky tieto dôkazy mal k dispozícii uţ 29.11.2007 a v dôsledku oneskorene podaného odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.11.2007 ich neuplatnil a odvolací súd sa s nimi uţ nemohol zaoberať. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal odvolanie ţalobca a z hľadiska obsahu petitu ţalobného návrhu ţiadal, aby Najvyšší súd SR ako súd odvolací rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 05. mája 2010 zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu Katastrálneho úradu v Košiciach č. PO 850/2009/Be-18 zo dňa 11.05.2009 zruší a vec vráti ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie a zároveň ţiadal, aby odvolací súd priznal ţalobcovi i náhradu trov prvostupňového a druhostupňového konania. Poukázal na to, ţe pribratý účastník do konania obec S. nemá procesnú spôsobilosť, ďalej, ţe účastníkovi konania teda ţalobcovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, ďalej, ţe o veci rozhodoval vylúčený sudca a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nevyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a nevyporiadal sa so všetkými uplatnenými námietkami. Uviedol, ţe vo svojom podaní zo dňa 06.10.2009, ktoré krajský súd nevyhodnotil, poukázal ţalobca na dôleţité skutočnosti, ktoré preukazujú dôvodnosť návrhu na povolenie obnovy konania, kde okrem iného bolo poukázané, ţe ţalovaný správny orgán pri odôvodnení svojho rozhodnutia postupoval v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku. V tomto podaní poukázali aj na preklúziu práva nároku na zmenu priebehu katastrálnych hraníc za nedodrţania zákonom stanovenej lehoty na uplatnenie nároku z dôvodu neúplnosti návrhu
uţ t. č. zrušeného § 52 a nasl. katastrálneho zákona. Krajský súd rozhodol o opravnom prostriedku dňa 22.11.2007 a príslušná mapa s mierku 1 : 50 000 bola nájdená
potvrdenia na rube mapy v Štátnom archíve MV SR dňa 29.11.2007, ktorá sa dovtedy nenachádzala v spisoch a nebola nikým predloţená. Bola nájdená po vyhlásení rozsudku právnym zástupcom ţalobcu medzi archivovanými dokladmi a preto mohla byť pouţitá iba na odvolacom konaní, alebo ak by nebolo podané odvolanie, taktieţ v konaní o povolenie obnovy konania. Súd prvého stupňa sa s týmito otázkami nevyporiadal, resp. vyporiadal sa tak, ţe tieto skutočnosti zahmlieva, čím zníţil význam tohto dôkazu na povolenie obnovy konania. Čo sa týka vznesenej námietky zaujatosti zo strany ţalobcu voči sudkyni JUDr. J. J. tak nie je moţné posúdiť túto námietku v tom zmysle, ţe dôvodom na vylúčenie sudcu by bol iba postup sudcu v konaní o prejednávanej veci a takéto ponímanie zaujatosti je reštriktívne. V danom prípade išlo 2Sžo/213/2010 4 o súhrn okolností, ktoré boli spôsobilé vyvolať podloţené pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti toho sudcu a súdu, nakoľko ide o okolnosti a o priamy pomer k veci a doterajšie konanie konkrétneho sudcu, ktoré vo svojom celku dokáţu u ţalobcu vzbudiť pochybnosti o objektivite a nestrannosti konkrétneho rozhodovania súdu v tomto zloţení senátu. Krajský súd ţalobcu ako účastníka konania v rozpore s poslednou vetou ust. § 16 ods. 2 O.s.p. o dôvodoch, pre ktoré vec nadriadenému súdu nepredloţil, neupovedomil, ale vytýčil termín pojednávania na deň 20.01.2010 a o nepredloţení veci pre zaujatosť nadriadenému súdu sa ţalobca dozvedel nepriamo z internetovej stránky krajského súdu, keďţe ten istý senát bol uvedený na deň 20.01.2010 a priamo sa ţalobca dozvedel o tom iba následne z listu krajského súdu zo dňa 21.01.2010, ktorý bol právnemu zástupcovi doručený dňa 25.01.2010. Preto sa ţalobca pojednávania nezúčastnil. Vzhľadom na takýto spôsob postupu krajského súdu bol
ţalobcu dôvod na vznesenie námietky zaujatosti voči členom senátu 7S Krajského súdu v Košiciach dňa 18.01.2010 a ţalobca je toho názoru, ţe vec vznesenia námietky zaujatosti voči sudkyni JUDr. J. J. a najmä voči senátu krajského súdu vrátane predsedu senátu z dôvodu konfliktu záujmov a objektivity mala byť postúpená nadriadenému súdu a preto je ţalobca toho názoru, ţe vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Ďalej ţalobca uviedol, ţe jeho právny zástupca dňa 04.05.2010 osobne doručil do podateľne krajského súdu podanie zo dňa 03.05.2010 označené ako doplnenie odôvodnenia ţaloby a návrh na odročenie pojednávania, avšak krajský súd v odôvodnení rozsudku toto podanie ţalobcu nespomína. Ďalej poukázal na to, ţe z geometrického plánu, na základe ktorého sa uskutočnila zmena priebehu hranice po rozsudku súdu, zo záhlavia zaslaného geometrického plánu 67/2009, a z výkazu výmer, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou geometrického plánu vyplýva, ţe ide o prepracovaný geometrický plán č. 16/2007 zo dňa 10.05.2007, ktorý bol podkladom rozhodnutia na zmenu priebehu hranice katastrálneho územia Ţ. a S.. Takýto prepracovaný plán bol vyhotovený 11.03.2009 geodetickou firmou G. K. s.r.o. Správa katastra Košice – okolie nezaslala však mestu K. pôvodný geometrický plán č. 36590711-16/2007 úradne overený zo dňa 10.05.2007, pod č. 317/07, ktorý bol podkladom rozhodnutia o zmene priebehu hraníc pozemkov správneho orgánu, ako aj súdu. Preto skutočnosť, ţe zmena priebehu hraníc pozemkov sa uskutočnila na základe dodatočne upraveného geometrického plánu aţ po právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí povaţuje ţalobca za neoprávnený zásah do petitu rozhodnutia správneho orgánu, ako aj rozhodnutia súdu, ktorým súd potvrdil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu č. H-2/97/d-Bj zo dňa 20.06.2007.
ţalobcu preto tento dôkaz je ďalším dôkazom, ktorý môţe mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohol sa v konaní uplatniť bez vedomia ţalobcu. Tieto skutočnosti vyšli najavo aţ 2Sžo/213/2010 5 zaslaním geometrického plánu č. 67/2009 dňa 12.03.
1 písm. a) O.s.p. okrem uvedeného predpokladá, ţe môţu privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ţalobca je toho názoru, ţe ním označený dôkaz je novým dôkazom, ktorý môţe mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohol sa v správnom konaní uplatniť bez jeho zavinenia. V danom prípade dôkaz predloţený ţalobcom, a to mapa mierky 1:50 000 má podstatný vplyv na presné označenie hranice pozemkov, na posúdenie geometrického plánu, ktorý má obsahovať starú 2Sžo/213/2010 6 hranicu, ale najmä na posúdenie a dodrţanie rozhraničovacej čiary v teréne
V danom prípade ţalobca uviedol, ţe jeho tvrdeniam dáva za pravdu i judikát č. 26/2002 (rozsudok NS SR 5Cdo 4/01 zo dňa 30.01.2001), tieţ i judikát 6/1968 (zošit č. 1 str. 36, 5Cz 81/67).
ţalobcu práve tieto rozhodujúce a podstatné skutočnosti a dôkazy, ktoré predloţil na obnovu konania, chýbali v pôvodnom správnom konaní.
ţalobcu mesto K. sa dozvedelo o veci zmeny katastrálnej hranice, konkrétne s obcou S., iba po prvom rozhodnutí správneho orgánu, ktorým vtedy zamietol návrh obce. Predloţená mapa a smerný územný plán Hospodársko- sídelnej agromerácie
uznesenia vlády SSR č. 19/1976, ktoré boli podkladom uznesenia plenárneho zasadania obce S. a ktorá vyznačuje, resp. podrobne špecifikuje zmenu priebehu hranice, bola nájdená po rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach, v priebehu odvolacieho konania v mesiaci december 2007 (Návrh na obnovu konania podaný v januári 2008), osobným vyhľadaním z archivovaných dokumentov. Predloţené dokumenty môţu mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v správnom konaní uplatniť bez zavinenia ţalobcu. Preto je ţalobca toho názoru, ţe v priebehu súdneho konania po rozhodnutí krajského súdu a počas prípravy odvolania, konkrétne dňa 29.11.2007, vyšli najavo také skutočnosti a dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Uvádza, ţe dôkazy, ktoré vyšli najavo dodatočne a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, boli označené v návrhu ţalobcu a poukazuje na ich opis.
názoru ţalobcu, vychádzajúc z dodatočne skompletizovaného administratívneho spisu, môţe byť správny záver k otázke, ţe zmena priebehu hranice obce H., vrátane jej častí S., sa vykonala so súhlasom obce, keďţe o tejto zmene rozhodoval kompetentný orgán obce v súlade s vtedy platným právnym stavom.
zoznamu obcí v rozhodnom období obcou bola obec H., ktorá sa vytvorila v roku 1960 zlúčením dvoch obcí a katastrálnych území B. a S., ale o zmene katastrálnej hranice bolo kompetentné rozhodovať
zákona plenárne zasadanie obce H., keďţe vytvorením obce H. obec S. a obec B. zanikli. H. nemali nikdy samostatné katastrálne územie ako katastrálne územie H., a ak sa uvádza, tak iba omylom. Poukázal na uznesenie plenárneho zasadnutia č. 18/1979 zo dňa 16.8.1979, z ktorého
ţalobcu vyplýva, ţe zastupiteľský zbor občanov H., ako kompetentný orgán obce, súhlasil so zmenou hranice obce a s pričlenením časti obce H., vrátane katastrálneho územia B. – S. k mestu K. v rozsahu a v súlade s návrhom Okresného národného výboru Košice – okolie, Odd. vnútorných vecí č. Vnútro 152/1979. Aj zo schváleného uznesenia, ktoré sa odvoláva na smerný územný plán H. K., ktorý bol predloţený aj k návrhu na obnovu konania, ako aj z dodatočne získanej mapy je zrejmé, ţe sa jednalo 2Sžo/213/2010 7 práve o areál bývalých V., ktorý zasahoval do katastrálneho územia S., a tento nový dôkaz nebol vykonaný v pôvodnom konaní.
ţalobcu nové dôkazy majú takú kvalitu, ţe v prípade ich uplatnenia v pôvodnom konaní mohli objektívne zmeniť názor správneho orgánu na rozhodovanie vo veci. V rozpore s názorom krajského súdu bola naplnená aj tretia podmienka na preukázanie dôvodu obnovy konania, t.j. uplatnenie dôkazov v konaní bez zavinenia účastníka konania. Krajský súd nesplnenie tejto podmienky odôvodnil tým, ţe ţalobca tieto dôkazy mal k dispozícii uţ 29.11.2007 a v dôsledku oneskorene podaného odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.11.2007 ich neuplatnil a odvolací súd sa nimi preto nemohol zaoberať. V tejto súvislosti ţalobca uviedol, ţe jeho odvolanie bolo odmietnuté Najvyšším súdom SR pouţitím ustanovenia o právnej fikcii doručenia, ktorej pouţitie bolo nesprávne, a tohto času je vec na Ústavnom súde SR. Ţalobca je toho názoru, ţe aj v prípade, ak by sa nepodalo odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktoré by tým nadobudlo právoplatnosť, bolo by moţné na základe nových skutočností alebo dôkazov začať obnovu konania. Mesto K. však podalo odvolanie proti rozsudku krajského súdu, v ktorom pouţilo nové dôkazy a skutočnosti získané po vyhlásení rozsudku krajským súdom a preto za týchto okolností by bolo
ţalobcu tvrdé a obmedzením realizácie procesných práv vykladať odmietnutie odvolania ţalobcu na základe nesprávnej a spornej konštrukcie právnej fikcie doručenia, ktorú uplatnil Najvyšší súd SR. Taktieţ
ţalobcu je dôleţité, ţe konanie pred správnym orgánom bolo ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné a je nepodstatné, z akého dôvodu je právoplatné a ďalej je dôleţité, ţe vyšli najavo nové dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Ţalovaný správny orgán sa písomne k odvolaniu ţalobcu vyjadril a okrem iného uviedol, ţe správny poriadok taxatívne stanovuje dôvody obnovy konania a pri naplnení ktoréhokoľvek z nich je správny orgán povinný konanie obnoviť. Pre nové skutočnosti alebo dôkazy sa konanie obnoví len za predpokladu, ţe vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia a ţe ich účastník konania v pôvodnom konaní buď vôbec nepoznal alebo ich bez vlastnej viny nemohol uplatniť. Otázku, kedy nová skutočnosť alebo nový dôkaz mohli mať na rozhodnutie podstatný vplyv, musí správny orgán posúdiť
povahy konkrétneho prípadu. O podstatnom vplyve na rozhodnutie moţno hovoriť najmä v prípadoch, v ktorých by sa v pôvodnom konaní buď vydalo opačné rozhodnutie alebo sa vydalo v podstatných otázkach iné rozhodnutie. Ak vplyv novej skutočnosti alebo nového dôkazu na pôvodné rozhodnutie moţno
povahy konkrétneho prípadu charakterizovať ako nepodstatný, 2Sžo/213/2010 8 obnovu konania nemoţno povoliť. Nepravdivými dôkazmi sú najmä nepravdivé svedecké výpovede alebo znalecké posudky, podvrhnuté alebo falšované listiny, nepravdivé čestné vyhlásenia a pod. Správa katastra Košice – okolie vykonala v priebehu konania rozsiahle dokazovanie a zaoberala sa všetkými dôvodmi a argumentmi účastníkov konania a jej rozhodnutie bolo potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 6Sp/18/2007 zo dňa 22.11.
neho mali vyjsť najavo po právoplatnom ukončení konania
katastrálneho zákona.
ţalovaného správneho orgánu ţalobca v návrhu na obnovu konania a ani v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa skutkovo nevymedzil dôvod na obnovu konania
1 písm. e) zákona o správnom konaní. Dôkazy uvedené ţalobcom v návrhu na obnovu konania, ktoré mali byť novými dôkazmi a mali odôvodňovať povolenie obnovy konania, nevyšli najavo po právoplatnom ukončení konania vedeného Správou katastra Košice – okolie
katastrálneho zákona, nakoľko rozhodnutie správy katastra zo dňa 20.06.2007 nenadobudlo právoplatnosť jeho doručením účastníkom konania, pretoţe ţalobca podal proti nemu odvolanie
katastrálneho zákona vo vtedy platnom znení a ţalobca uţ dňa 29.11.2007 mal k dispozícii listinné dôkazy, ktoré pripojil k odvolaniu proti rozsudku krajského súdu zo dňa 22.11.2007, teda mal tieto dôkazy ešte pred právoplatným skončením súdneho konania, a len právoplatným skončením súdneho konania nadobudlo právoplatnosť aj rozhodnutie Správy katastra Košice – okolie zo dňa 20.06.2007. Ţalovaný ďalej poukázal na to, ţe existencia dôkazov, na ktoré poukazuje ţalobca, bola známa správnemu orgánu prvého stupňa ako i účastníkom konania od začiatku správneho konania, a na tieto dôkazy sa poukazuje uţ v návrhu podanom dňa 23.04.1997.
ţalovaného vplyv týchto dôkazov na konanie by bol zanedbateľný pre rozhodnutie správy katastra o návrhu na určenie priebehu hraníc obce S. a hraníc katastrálneho územia. Pre posúdenie dôvodnosti návrhu bolo rozhodujúce to, ţe nebola preukázaná existencia súhlasu obce H. so zmenou katastrálneho územia S., pretoţe správny orgán a ani súd uznesenie plenárneho zasadnutia MNV H. č. 18/1979 v bode A zo 2Sžo/213/2010 9 dňa 16.08.1979 nepovaţovali za súhlas so zmenou hraníc obce a katastrálneho územia. Dôkazy ako mapa a uznesenie vlády SSR č. 19 by objektívne nemohli viesť k inému rozhodnutiu neţ vydala Správa katastra Košice – okolie. Ani po prípadnom vykonaní týchto dôkazov by nebolo moţné očakávať iné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Mapa sama osebe nevypovedá o tom, či k zmene hraníc došlo so súhlasom alebo bez súhlasu obce. Taktieţ nebola naplnená ani ďalšia podmienka na preukázanie dôvodu obnovy konania, t.j. uplatnenie dôkazov v konaní bez zavinenia účastníka konania. Ak rozhodnutie nadobudne právoplatnosť aţ po právoplatne skončenom súdnom prieskumnom konaní
tretej hlavy piatej časti O.s.p. je pod pojmom konanie potrebné rozumieť nielen konanie správne ale aj súdne preskúmavacie konanie. Ţalobca tieto dôkazy mal k dispozícii uţ 29.11.2007. V dôsledku oneskorene podaného odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.11.2007 ich neuplatnil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ţalovaný ţiadal z hľadiska obsahu odvolania, aby Najvyšší súd SR ako súd odvolací rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/81/2009-68 zo dňa 5.5.2010 zamietol. K odvolaniu ţalobcu sa vyjadrila aj obec S. a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. S dôvodmi odvolania ţalobcu nesúhlasila a pokladá ich za nedôvodné a účelové. Odôvodnenie napadnutého rozsudku povaţuje za jasné a zrozumiteľné, ktoré dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Taktieţ i
názoru obce S. nebola zo strany ţalobcu splnená ani jedna zákonná podmienka pre povolenie obnovy konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 2Sžo/213/2010 10 Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania ţalobcu posudzoval, či správne orgány ako i krajský súd pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. S ohľadom na námietky ţalobcu ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval, či konanie pred správnymi orgánmi ako i pred krajským súdom bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. V odvolacom konaní mal Najvyšší súd SR za preukázané, ţe krajský súd postupoval súladne so zákonom, keď ţalobný návrh ţalobcu ako nedôvodný zamietol, a to z nasledovných dôvodov: Pokiaľ ţalobca v priebehu preskúmavacieho konania
piatej časti hlavy druhej O.s.p. v konaní pred krajským súdom podaním zo dňa 16.12.2009 vzniesol námietku zaujatosti voči členke senátu krajského súdu JUDr. J. J. z dôvodu, ţe mal výhrady voči jej postupu v súvislosti s rozhodovacou činnosťou vo veci vedenej pod sp. zn. 6Sp/18/2007 a pokiaľ podaním zo dňa 18.1.2010 vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým členom senátu krajského súdu (JUDr. J. K., JUDr. T. S. a JUDr. J. J.), tak i odvolací súd je toho názoru, ţe z obsahu týchto podaní nesporne vyplýva, ţe obsahom týchto podaní ţalobcu sú námietky týkajúce sa len okolností ustanovených v § 14 ods. 3 O.s.p. Správne preto postupoval krajský súd, keď na takéto námietky ţalobcu neprihliadol a nepredloţil vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti nadriadenému súdu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, ţe pokiaľ JUDr. J. prejednávala predmetnú vec v základnom konaní, tak je i
názoru odvolacieho súdu samozrejmé a súladné so zákonom, ţe v danej veci v konaní
piatej časti hlavy tretej O.s.p. vyjadrila príslušný právny názor na danú vec. V tomto smere i novela Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 15.10.2008 zohľadňuje súdnu prax, ktorá bola konštantná v prípadoch, keď sudca v inej obdobnej veci rozhodol spôsobom, s ktorým účastník nesúhlasil, resp. opakovane vo veciach toho istého ţalobcu zamietol ţalobu.
3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.
5 O.s.p., ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. 2Sžo/213/2010 11 Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom i odvolací súd toho názoru, ţe krajský súd neporušil ţiadne procesné práva ţalobcu ako účastníka konania a neodňal mu moţnosť konať pred súdom, ak v danom prípade nepredloţil vec nadriadenému súdu vzhľadom na námietku predpojatosti ţalobcu, pretoţe obsah uvedených námietok ţalobcu v jeho príslušných podaniach sa nesporne dotýka postupu sudkyne JUDr. J. v konaní o prejednávanej veci, resp. procesného postupu senátu v jeho rozhodovaní v danej veci a správne preto postupoval senát krajského súdu, ak na vznesenú námietku neprihliadol a následne riadne pokračoval v konaní, v ktorom i meritórnym spôsobom vo veci rozhodol. Z administratívneho spisu ţalovaného vyplýva, ţe v základnom konaní Správa katastra Košice – okolie rozhodnutím č. H-2/97/d-BJ zo dňa 20.6.2007 rozhodovala o návrhu ţalobcu na určenie priebehu hranice obce S. a hranice kat. úz. S.
katastrálneho zákona, keď svojim rozhodnutím rozhodla tak, ţe určila priebeh hranice medzi obcou S. a mestom K. – mestská časť Š. a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami S. a Ţ.
geometrického plánu č. 16/2007 vyhotoveného spoločnosťou G. s.r.o., úradne overeného Správou katastra Košice dňa 10.5.2007 pod č. 317/07. Mesto K. následne podalo opravný prostriedok proti rozhodnutiu Správy katastra Košice – okolie zo dňa 20.6.2007 a v preskúmavacom konaní
piatej časti hlavy tretej O.s.p. v konaní o opravných prostriedkoch Krajský súd Košice rozsudkom č.k. 6Sp/18/2007-29 zo dňa 22.11.2007 potvrdil rozhodnutie Správy katastra Košice – okolie č. H-2/97/d-BJ zo dňa 20.6.
1 písm. a) správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné sa na návrh účastníka konania obnoví, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania.
1 písm.
druhej hlavy piatej časti O.s.p., rozhodoval by týmto o veci, ktorá je zo zákona zverená správnemu orgánu z hľadiska právomoci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti za danej skutkovej a právnej situácie vo veci preto správne postupoval krajský súd keď ustálil, ţe predmetom súdneho prieskumu môţe byť iba posúdenie otázky, či je daný dôvod obnovy konania
1 písm. a) správneho poriadku, nakoľko dôvod na obnovu konania
1 písm. e) správneho poriadku v priebehu správneho konania, a to jednak pred správnym orgánom prvého stupňa ako i pred správnym orgánom druhého stupňa ţalobca nekonkretizoval a takýto dôvod obnovy konania v priebehu správneho konania ani
právneho názoru odvolacieho súdu preukázaný nebol. Čo sa týka dôvodov obnovy konania v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku, teda existencie listinných dôkazov, a to mapy v mierke 1:50 000 2Sžo/213/2010 14 a uznesenia vlády SSR č. 19/1976 zo dňa 21.1.1976 je nesporné, ţe tieto dôkazy ţalobca získal aţ dňa 29.11.2007, kedy ich mal fyzicky i k dispozícii a pripojil ich k odvolaniu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.11.2007 zo základného konania, avšak krajský súd je pri posudzovaní tohto dôvodu obnovy konania toho názoru, ţe z hľadiska ustanovenia § 62 ods. 1 písm. a ) správneho poriadku je potrebné okrem iných tam uvedených zákonných podmienok preukázať, ţe účastník nemohol tieto dôkazy v konaní uplatniť bez svojho zavinenia, pričom však
názoru krajského súdu ţalobca tieto listinné dôkazy v konaní neuplatnil, a to v dôsledku svojho oneskorene podaného odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.11.2007 a ţe preto sa odvolací súd v konaní 6Sţo/43/2008 nimi nemohol zaoberať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Najvyšší súd SR stotoţňuje s právnym názorom krajského súdu, ţe v danom prípade ţalobca nepreukázal existenciu dôvodov na povolenie obnovy konania vo veci z hľadiska zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.