Najvyšší súd 2Sžf/17/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. M. Š., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/224/15018-116319/2009/990055-r zo dňa 2. novembra 2009, o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/13/2010-48 zo dňa 28. októbra 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/13/2010-48 zo dňa 28. októbra 2010 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Krajský súd v Nitre rozhodol tak, ţe konanie o ţalobnom návrhu ţalobcu zastavil a o trovách konania rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa ţalobným návrhom domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného zo dňa 2.11.2009, ktorým ţalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Nové Zámky zo dňa 20.8.2000, ktorým daňový úrad vyzval ţalobcu, aby v príslušnej lehote odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok v sume 3439,29 €. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, ţe ţalobca pri podaní ţaloby nezaplatil 2Sžf/17/2011 2 súdny poplatok 66€, v dôsledku čoho bol krajským súdom vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku 66€, a to v lehote 10 dní, a napriek poučeniu súdu o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku nebol tento poplatok ani v lehote určenej súdom zaplatený a preto krajský súd konanie vo veci pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Proti uzneseniu krajského súdu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku podal odvolanie ţalobca a ţiadal z hľadiska obsahu podaného odvolania, aby bolo napadnuté uznesenie krajského súdu v odvolacom konaní zrušené a ţiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, pretoţe podľa jeho názoru existujú na to dôvody. Za týmto účelom priloţil potvrdenie o dlhodobej práceneschopnosti a svoje čestné prehlásenie, kde uvádza, ţe od 6.9.2005 stratil pracovnú spôsobilosť vzhľadom na ťaţké ublíţenie na zdraví, ktoré mu mal spôsobiť počas súdneho pojednávania na Okresnom súde Nové Zámky obţalovaný Mgr. M. Š.. Ďalej poukázal na to, ţe jeho jediným príjmom je predčasný starobný dôchodok vo výške 381€, ktorý zadrţiava na bankovom účte jeho manţelky exekútorka, ktorá podľa neho koná protizákonne, ďalej poukázal na to, ţe je nemajetný, nemá ţiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok a ţe o všetko ho obrala organizovaná zločinecká skupina, ţe prebiehajú viaceré trestné stíhania ale zatiaľ bezvýsledne. Jeho manţelka je nezamestnaná, majú štyri nezaopatrené deti. Ďalej poukázal na to, ţe pokiaľ ide o predmetnú daň, tak ide o podvod, v pozadí ktorého je organizovaná zločinecká skupina, ide o vymyslenú daňovú povinnosť a ţe v súdnom konaní to jednoznačne preukáţe. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech a preto napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. za pouţitia ustanovenia § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. z nasledovných dôvodov: Ţalobným návrhom ţalobca ţiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie ţalovaného zo dňa 2.11.2009, ako i rozhodnutie Daňového úradu Nové Zámky č. 631/340/48581/09/Šá zo dňa 20.8.2009, ktorým daňový úrad vyzval ţalobcu daňovou exekučnou výzvou v zmysle § 76 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, aby ako daňový dlţník na základe exekučného titulu – vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov Daňového úradu Nové Zámky č. 631/230/42401/09/Dru, zostaveného z údajov evidencie daní daňového dlţníka ku dňu 10.7.2009 vo výške 3435,29€ v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej 2Sžf/17/2011 3 exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok a bol zároveň upozornený, ţe ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane v daňovej exekučnej výzve, tak správca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na prikázanie pohľadávky z účtu vedeného v banke v zmysle § 83a zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a to na peňaţné prostriedky na všetkých účtoch daňového dlţníka, vedených v T., a.s., a vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na zráţky z iného príjmu z dôchodku daňového dlţníka podľa § 82b a § 82h zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Zároveň daňový úrad zakázal daňovému dlţníkovi v zmysle ustanovenia § 76 ods. 2 písm.
- i)zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov nakladať s peňaţnými prostriedkami na jeho účtoch vedených v T., a.s., aţ do výšky daňového nedoplatku. Nakoľko ţalovaný v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nové Zámky – daňovú exekučnú výzvu, ţalobca sa svojim ţalobným návrhom domáhal zrušenia oboch rozhodnutí správnych orgánov vydaných v inštančnom postupe. V danom prípade, ako vyplýva zo súdneho spisu, ţalobca súdny poplatok zo ţaloby nezaplatil, ktorý poplatok predstavuje v zmysle pol. 10 písm.
- a)Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) 66€. Podľa § 5 ods. 1 písm.
- a)zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo ţiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 8 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, poplatok za podanie návrhu je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, ţe v danom prípade postupoval krajský súd súladne so zákonom o súdnych poplatkoch keď výzvou zo dňa 22.2.2010 vyzval ţalobcu na zaplatenie súdneho poplatku 66€ za podaný ţalobný návrh s tým, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatil príslušný súdny poplatok a zároveň bol ţalobca poučený, ţe ak v určenej lehote súdny poplatok nezaplatí, tak konanie vo veci bude zastavené. Výzvu krajského súdu ţalobca 2Sžf/17/2011 4 prevzal, ako vyplýva zo spisového materiálu, dňa 25.2.2010, avšak lehota na zaplatenie súdneho poplatku uplynula márne. Uvedený postup krajského súdu bol i v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch a správne preto krajský súd postupoval, keď pre nezaplatenie súdneho poplatku konanie vo veci zastavil. Taktieţ i odvolací súd sa stotoţňuje s argumentáciou krajského súdu, ţe podanie návrhu zo dňa 26.2.2010, ktorým ţalobca navrhol prerušenie súdneho konania, nezbavilo ţalobcu povinnosti zaplatiť súdny poplatok, pretoţe poplatková povinnosť mu vznikla uţ podaním ţaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Ţalobca zároveň poţiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov priamo v podanom odvolaní proti rozhodnutiu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku zo ţaloby vo výške 66€. Následne krajský súd ďalším uznesením č.k. 11S/13/2010-61 zo dňa 3.3.2011 rozhodol tak, ţe ţalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia, ktorým krajský súd ţalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov uviedol, ţe pri rozhodovaní o jeho ţiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov musel prihliadať i k povahe uplatneného nároku v zmysle ustanovenia § 138 O.s.p., nakoľko sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu procesného rozhodnutia ţalovaného zo dňa 2.11.2009, ktorým ţalovaný potvrdil daňovú exekučnú výzvu, vydanú Daňovým úradom Nové Zámky, v ktorej správca dane oznámil ţalobcovi ako daňovému dlţníkovi, ţe na základe exekučného titulu – vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov sa začalo daňové exekučné konanie na vymoţenie daňového nedoplatku vo výške 3435,29€ a zároveň bol ţalobca vyzvaný, aby daňový nedoplatok zaplatil. Správne v tejto súvislosti, i podľa názoru odvolacieho súdu, krajský súd poukázal na to, ţe exekučné konanie je iba dôsledkom dobrovoľného nesplnenia si daňovej povinnosti zo strany ţalobcu, ktorá mu vznikla na základe skôr vydaných právoplatných a vykonateľných daňových rozhodnutí, preskúmania ktorých sa ţalobca v inom súdnom konaní nedomáhal. 2Sžf/17/2011 5 Zároveň krajský súd poukázal v uznesení, ktorým ţalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, ţe preskúmal majetkové pomery ţalobcu a zhodnotil komplexne i s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku 66€ a dospel následne k záveru, ţe majetkové pomery ţalobcu neodôvodňujú priznanie od oslobodenia od súdnych poplatkov. V danom prípade povaţuje odvolací súd za potrebné uviesť, ţe v konaní o odvolaní k daňovej exekučnej výzve nemôţe byť riešená otázka, a to ani odvolacím správnym orgánom, či daňový subjekt je alebo nie je daňovým dlţníkom, pretoţe táto otázka uţ bola právoplatne vyriešená v inom daňovom konaní a preto daňová exekučná výzva je iba procesným úkonom príslušného správcu dane, ktorým je daňový dlţník vyzvaný k dobrovoľnému zaplateniu splatného daňového nedoplatku. Zároveň je daňový dlţník takouto výzvou upozorňovaný, ţe po márnom uplynutí lehoty pristúpi správca dane k vymáhaniu daňového nedoplatku a ide tu v podstate o procesný úkon správcu dane pred zahájením daňového exekučného konania, ktorý má podnietiť daňového dlţníka k tomu, aby dobrovoľne a dodatočne zaplatil uţ vzniknutý a existujúci splatný daňový nedoplatok. Pokiaľ teda za daného skutkového a právneho stavu veci krajský súd i súvisiacim rozhodnutím nepriznal ţalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov postupoval súladne so zákonom, pretoţe v danom prípade v zmysle ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. ide zo strany ţalobcu nesporne o bezúspešné uplatňovanie práva v danej veci, pretoţe uţ v tomto preskúmavacom konaní nie je oprávnený krajský súd a taktieţ ani Najvyšší súd SR sa zaoberať tvrdeniami ţalobcu o nezákonnosti rozhodnutí daňových orgánov, ktoré sú uţ právoplatné a preto správne postupoval krajský súd, keď konanie vo veci pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Týmito tvrdeniami ţalobcu by sa totiţ nemohol krajský súd a ani odvolací súd zaoberať i pokiaľ by ţalobca súdny poplatok zo ţaloby zaplatil, ale musel by postupovať tak, ţe by ţalobný návrh ţalobcu v zmysle ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodný zamietol, pretoţe ani v preskúmavacom konaní podľa V. časti hlavy druhej O.s.p. nemôţe byť riešená otázka, či daňový subjekt (ţalobca) je alebo nie je daňovým dlţníkom, keď táto otázka uţ bola právoplatne vyriešená v inom daňovom konaní, kde naviac ţalobca sa nedomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov v konaní podľa piatej časti O.s.p.. 2Sžf/17/2011 6 Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu ako súladné so zákonom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. potvrdil. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. za pouţitia ustanovenia § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému správnemu orgánu náhrada trov konania zo zákona neprináleţí a naviac mu ani trovy v odvolacom konaní nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 15. júna 2011 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová