1 O.s.p., ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Levice č. 632/230/44475/09/Kd zo dňa 30.9.2009, ktorým správca dane ţalobcovi
4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov určil v zmysle § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2001 v sume 117 282,81€. Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, ţe ţalobca ako daňový subjekt nepreukázal relevantným dokladom svoje tvrdenie, ţe uskutočnil v kontrolovanom zdaňovacom období vývoz tovaru pre zahraničného odberateľa S.U., Macedónsko
faktúry č. 2001/088 zo dňa 18.5.2001 v sume 407 982,92 bez uvedenia meny s dátumom splatnosti 31.12.2001, ktorú skutočnosť nepotvrdil ani konateľ uvedenej spoločnosti, ktorého výpoveď neobsahovala ţiadne konkrétne údaje o dovoze tovaru od ţalobcu ale iba vo všeobecnej rovine tvrdil, ţe s ním obchodoval, pričom potvrdil prevzatie dodania tovaru
faktúry č. 2001/086 zo dňa 18.5.2001, vystavenej na sumu 7 440 DEM.
názoru krajského súdu bol správny postup správcu dane, keď postupoval
6 zákona č. 511/1992 Zb., keď si sám zabezpečil podklady per svoje rozhodnutie na základe zistení v daňovej (aj opakovanej) kontrole v spolupráci s macedónskymi príslušnými správnymi orgánmi, ktoré potvrdili, ţe do Macedónskej republiky bol preukázateľne privezený iba predaj tovaru na základe faktúry č. 2001/086/v zo dňa 18.5.2001 v sume 7 440 DEM odberateľovi S.U. do Macedónska a preto bolo potrebné upraviť – zvýšiť ţalobcovi daňový základ o sumu 8 895 813,- Sk, čo predstavuje rozdiel medzi sumou uvedenou na faktúre č. 2001/088 zo dňa 18.5.2001 a sumou uvedenou na faktúre č. 2001/086 zo dňa 18.5.
názoru krajského súdu poukázali i na ţalobcov rozporný postup v súlade s ustanovením § 25 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z.z., keď zahrnul do daňových výdavkov taký výdavok, ktorý nebol vynaloţený 2Sžf/33/2010 4 na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov lebo nešlo o výdavky, ktoré by súviseli s týmto ustanovením zákona o dani z príjmov. Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalobca a ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil a zrušil rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Čo sa týka faktúry č. 2001/088 tak takéto hodnotenie dôkazu je
ţalobcu nepravdivé, nakoľko vo všetkých výpovediach S. A. uviedol, ţe do Macedónskej republiky doviezol tovar v hodnote za vyše 400 000 DEM, a to je veľký rozdiel oproti hodnote 7 440 DEM a dosť konkrétny údaj, na ktorý sa odberateľ pamätal aj po rokoch.
ţalobcu správca dane ale ani krajský súd nepostupovali správne, keď nevyhodnotili listinný dôkaz – colná deklarácia potvrdená colnými orgánmi SR na tovar v hodnote 407 989,92 DEM, pretoţe tento tovar musel prebehnúť riadnym colným reţimom, a teda videli ho colníci a potvrdili hodnotu tovaru, určeného na vývoz.
ţalobcu krajský súd pochybil, keď nevyhodnotil i ďalší dôkaz, a to skutočné platby za tovar zo strany zahraničného kupujúceho, ktoré doteraz boli predmetom zdaňovania jeho príjmov, pretoţe opätovným zdanením, a to neuznaním výdavkov, dochádza k dvojitému zdaneniu.
ţalobcu bolo chybou keď dodnes správca dane nevypočul p. D., účtovníčku na základe dohody o vykonaní diela, ktorá po dohode so S. A. vyhotovila faktúru na sumu 7 440 DEM, a nevie prečo táto skutočnosť má zakladať jeho zodpovednosť za podnikateľské aktivity svojich zamestnancov. Poukázal na to, ţe v tom čase p. D. uţ nebola jeho zamestnankyňou, a táto podvodná faktúra nebola nikdy vedená v jeho účtovníctve, a v tejto súvislosti ţiadal vypočuť ako svedkyňu p. D.. Poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve s tým, ţe faktúra na sumu 7 440 DEM nikdy nebola predmetom jeho účtovníctva a nebola ţiadnym spôsobom evidovaná v účtovných dokladoch. Nevie ako krajský súd vyhodnotil faktúry preloţené z jazyka macedónskeho do jazyka slovenského, a či tento tovar bol totoţný s tovarom uvedeným vo faktúre č. 88/2001 a je presvedčeným, ţe zo strany zahraničného odberateľa bol pokus skrátiť dovozné clo v Macedónskej republike, a z tohto dôvodu vyhotovil s p. D. faktúru na sumu 7 440 DEM. Ţalovaný porušil ustanovenie § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., pretoţe neprihliadol na všetky dôkazy, čo v daňovom konaní vyšli najavo, a z tohto dôvodu je rozhodnutie ţalovaného nezákonné a taktieţ je potom nezákonný i rozsudok krajského súdu. Ďalej čo sa týka osobného vozidla Mercedes S 500 v hodnote 1 975 382,- Sk uviedol ţalobca, ţe toto vozidlo kúpil ako tovar s nárokom na odpočet 2Sžf/33/2010 5 DPH, a s úmyslom predať toto auto na základe zmluvy o predaji na splátky, a pripustil, ţe z jeho strany bolo moţno chybou, ţe uvedené vozidlo zaevidoval na Dopravnom inšpektoráte v Leviciach a bola mu pridelená ŠPZ X.. Dôvodom tohto nesprávneho kroku bol úmysel, aby mal záruku pre prípadné neplnenie zmluvy o splátkach a naviac kupujúci nemal voči tomuto kroku námietky, nakoľko tieto podmienky, vrátane podmienok údrţby, boli obsahom zmluvy medzi kupujúcim a predávajúcim. V roku 2001 kupujúci uhradil splátky v súlade so splátkovým kalendárom, čo bolo aj predmetom dane z príjmu za zdaňovacie obdobie 2001. Fakt, ţe sa jednalo o nákup tovaru a jeho následný predaj niet pochýb, lebo správnosť týchto krokov v roku 2001 potvrdil aj správca dane pri daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2001, a v tom čase nemohol vedieť, ţe ten istý správca dane, pri inej daňovej kontrole v roku 2005 k dani z príjmu, spochybní svoje vlastné rozhodnutie o predaji tovaru, a z toho dôvodu v roku 2001 nebol dôvod na zaradenie predmetného automobilu do stavu dlhodobého majetku a vytvoriť naň kartu HIM. Jeho úmyslom bolo kupovať toto vozidlo ako tovar, a je toho názoru, ţe toto je aj preukázané.
ţalobcu krajský súd nesprávne vyhodnotil dôkazy a tieţ tú skutočnosť, ţe v riadnom daňovom konaní nebola vypočutá kľúčová svedkyňa p. D.. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu písomne vyjadril a uviedol, ţe v plnom rozsahu sa pridrţiava podrobného písomného vyjadrenia k ţalobe, ktoré bolo zaslané krajskému súdu, a vzhľadom k tomu, ţe odvolanie ţalobcu neobsahuje ţiadne nové skutočnosti, ako tie ku ktorým sa odvolací orgán uţ vyjadril, zotrváva na svojom podrobnom vyjadrení k ţalobe. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk. 2Sžf/33/2010 6
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania ţalobcu posudzoval, či správne orgány ako i krajský súd pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na námietku ţalobcu ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval, či konanie pred správnymi orgánmi ako i pred krajským súdom bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Ţalobca podal riadne daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2001 dňa 2.4.2002 a dodatočné daňové priznanie dňa 17.3.2003. Dodatočné daňové priznanie podal ţalobca z dôvodu zmeny stavu zásob k 31.12.2001 zo sumy 10 197 133,- Sk na sumu 346 794,- Sk a zmeny pohľadávok k tomuto dátumu, a to z nuly na sumu 11 758 778,- Sk. Pri opakovanej daňovej kontrole správca dane z predloţených účtovných dokladov zistil, ţe v kontrolovanom zdaňovacom období mal ţalobca uskutočniť vývoz tovaru pre zahraničného odberateľa U., Macedónsko. Na tento vývoz bola ţalobcom vystavená faktúra č. 2001/086 zo dňa 18.5.2001 na sumu 407 989,92 bez uvedenia meny, ku ktorej bola vystavená storno faktúra č. 2001/087 zo dňa 22.5.2001 v sume 411 983,81 Sk. Následne bola vystavená faktúra č. 2001/088 zo dňa 18.5.2001 v sume 407 989,92 DEM. Uvedené faktúry mal ţalobca evidované vo vyšlých faktúrach v slovenskej mene. K predmetnému tovaru bola vystavená ešte faktúra č. 2001/086/v zo dňa 18.5.2001 na sumu 7 440 DEM, ktorá sa nenachádza v evidencii ţalobcu, ale jej existencia bola zistená pri šetrení príslušných orgánov u odberateľa v Macedónsku, ktoré bolo vykonané na poţiadanie správcu dane. Macedónske daňové orgány u odberateľa (U., Macedónsko) zistili, ţe neevidoval tovar dovezený zo Slovenskej republiky. Preverením v Colnej správe Macedónskej republiky, v Národnej banke Macedónskej republiky - Skopie, ako i v prepravnej spoločnosti D. 2Sžf/33/2010 7 z Gostivaru bolo zistené, ţe uvedený macedónsky odberateľ doviezol tovar zo Slovenskej republiky, od ţalobcu, na základe JCD Č. S1634 z 25.5.2001 , dovoznej faktúry č. 2001/086/v zo dňa 18.5.2001 v celkovej sume 7 440 DEM so zaplateným dovozným clom v sume 238 455 dinárov, teda nie v sume 407 989,92 DEM, ako uvádza ţalobca.
zistenia macedónskych orgánov tovar prijatý na základe vyšlej faktúry č. 2001/086 nebol zapísaný v účtovných knihách odberateľa, a preto nebolo moţné určiť, kto bol príjemcom tohto tovaru, či dodané mnoţstvo je identické s mnoţstvom tovaru uvedeným na colnej deklarácii a dovoznej faktúre č. 2001/
dohody na splátky. Pokiaľ ide o faktúru č. 2001/086/v zo dňa 18. mája 2001 na sumu 7 440 DEM, uviedol, ţe na jeho poţiadanie ju vystavila sekretárka ţalobcu bez jeho vedomia, pričom ju chcel pouţiť a aj pouţil pred macedónskymi orgánmi. Účtovníčka, N. D., vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, ţe do Macedónska bol vyvezený tovar v hodnote 407 989,92 DEM
faktúry č. 2001/086 z 18.5.
8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Najvyšší súd zhodne so záverom krajského súdu konštatuje, ţe ţalovaný ako aj prvostupňový správny orgán správne ustálil i, ţe ţalobca v daňovom konaní neuniesol dôkazné bremeno, správcovi dane nepredloţil hodnoverné dôkazy, ktoré by podporovali jeho tvrdenia, neozrejmil rozporné skutočnosti, ktoré vyšli najavo v daňovej kontrole.
6 zákona č. 511/1992 Zb. ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemoţno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani
odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníţenie základu dane, alebo v prípadoch
2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený pouţiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môţu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných 2Sžf/33/2010 10 daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových zdruţení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov. Vzhľadom na to, ţe daňový subjekt (ţalobca) nepreukázal skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane, správca dane postupoval v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb., keď určil daň
pomôcok. Správca dane si zabezpečil sám poklady pre svoje rozhodnutie, ktoré získal jednak vykonanou daňovou (aj opakovanou) kontrolou, súčinnosťou s Policajným zborom SR, ako aj doţiadaním macedónskych daňových a colných orgánov. Vzhľadom na to, ţe preukázateľne bolo potvrdené, ţe do Macedónskej republiky bol privezený iba tovar, ktorý ţalobca predal na základe faktúry č. 2001/086/v zo dňa 18.5.2001 v sume 7 440 DEM odberateľovi U., správca dane zvýšil ţalobcovi základ dane o sumu 8 895 813 Sk, ako rozdiel medzi sumou 9 061 048 Sk (407 989,92 DEM) predstavujúcou výšku zásob a sumou 165 235 Sk (7 440 DEM) predstavujúcou preukázaný predaj tovaru.
1 a 2 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (platného do 31. decembra 2002) účtovné jednotky môţu poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú alebo fyzickú osobu. Poverením
odseku 1 sa nezbavuje účtovná jednotka zodpovednosti za vedenie účtovníctva a za jeho preukazovanie na území Slovenskej republiky v rozsahu
tohto zákona. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, neobstojí námietka ţalobcu, ţe faktúra č. 2001/086/v zo dňa 18.5.2001 na sumu 7 440 DEM bola vystavená bez jeho súhlasu, a ţe ţalobca ako daňový subjekt nezodpovedá za vedenie účtovníctva zamestnancom, resp. treťou osobou. Neobstoja tieţ námietky ţalobcu, ţe v daňovom konaní nebola ako svedkyňa vypočutá účtovníčka, p. D., nakoľko zo spisu preukázateľne vyplýva, ţe správca dane sa pokúšal zistiť (aj keď bezúspešne) pobyt uvedenej osoby, a to aj prostredníctvom policajných orgánov SR. Vzhľadom na to, ţe správca dane nemohol účtovníčku sám vypočuť, zabezpečil si jej svedeckú výpoveď z vyšetrovacieho spisu Prezídia PZ. 2Sžf/33/2010 11 Druhou spornou skutočnosťou medzi ţalobcom a ţalovaným bol nákup motorového vozidla zn. Mercedes S 500 v hodnote 1 975 382,- Sk, ktorý správca dane neuznal ako daňový výdavok. Ţalobca toto motorové vozidlo zakúpil 5.4.2001 (JCD Č. 1596207100507) a dňa 9.4.2001 mu bolo k tomuto motorovému vozidlu dopravným inšpektorátom vydané osvedčenie o evidencii vozidla a pridelené EČV: L. a v tento deň tieţ bolo zaplatené zákonné poistenie na rok 2001. V technickom preukaze vozidla je uvedený ako spôsob nadobudnutia vozidla neobchodný dovoz a ţalobca v ţiadosti o schválenie technickej spôsobilosti jednotlivo dovezeného nového alebo ojazdeného vozidla dňa 6.4.2001 uviedol, ţe ho chce uviesť do cestnej premávky pre vlastnú potrebu. V roku 2001 bola na tomto motorovom vozidle vykonaná údrţba a oprava, a náklady s nimi spojené mal ţalobca zaúčtované vo výdavkoch. Ţalobca tvrdil, ţe toto motorové vozidlo zakúpil na základe objednávky od B. Č. V., Macedónsko a dňa 21.4.2001 uzavrel zmluvu o kúpe a predaji tohto vozidla a kúpna cena bola dohodnutá na splátky. Na základe potvrdenia OR PZ Levice zo dňa 5.9.2002 správca dane zistil, ţe jediným drţiteľom vozidla od zaevidovania do tohto dňa (a teda aj v roku 2001) bol stále ţalobca. Dňa 16.12.2002 ţalobca uzatvoril na predmetné vozidlo ďalšiu kúpnu zmluvu s kupujúcim S. M., bytom D., teda ide o iné obdobie, ako kontrolované.
1 zákona č. 366/1999 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (platnom do 31.12.2001) základom dane je rozdiel medzi príjmami s výnimkou príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov oslobodených od dane a daňovými výdavkami (§ 24), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období. Ak daňové výdavky presahujú príjmy, rozdiel je daňovou stratou.
1 veta prvá zákona č. 366/1999 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (platnom do 31.12.2001) daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaloţený na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka
4. 2Sžf/33/2010 12
1 písm. u) zákona č. 366/1999 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (platnom do 31.12.2001) daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia s dosiahnutím, zabezpečením a udrţaním príjmov, aj keď o týchto výdavkoch (nákladoch) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloţenie nie je dostatočne preukázané, a ďalej výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka, jeho majetku nevloţeného do podnikania, blízkych osôb daňovníka a majetku blízkych osôb daňovníka. Z uvedených skutočností je nepochybné, ţe v kontrolovanom období roku 2001 ţalobca pouţíval vozidlo pre vlastnú potrebu, a preto v súlade s citovanými ustanoveniami zákona č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (platnom do 31.12.2001) jeho nadobudnutie nemohlo byť zaúčtované ako nákup tovaru. Najvyšší súd sa stotoţňuje so záverom krajského súdu, ţe ţalobca ako daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., pretoţe nákup tohto motorového vozidla bol od počiatku deklarovaný ako neobchodný dovoz, a teda vozidlo bolo obstarané pre vlastnú potrebu, inak by nemohlo byť vozidlu pridelené evidenčné číslo. Na predaj tohto vozidla uzatvoril ţalobca dve kúpne zmluvy, do nákladov si uplatnil celú jeho nákupnú cenu ako tovar, vozidlo vyuţíval v roku 2001 a 2002 pre vlastnú potrebu a potom vozidlo vyviezol do Juhoslávie. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý materiálnu existenciu daňovo relevantných plnení musí nielen preukázať, ale aj správne zaevidovať v účtovníctve a daňovo deklarovať. Za týchto podmienok mu vzniká nárok na uplatnenie nákladu ako daňovo uznateľného. Správca dane nie je povinný preukázať existenciu daňovej transakcie, ale overuje, či ţalobca ju preukázal a deklaroval správne. Ţalobca v odvolaní neuviedol ţiadne nové skutočnosti ako tie, s ktorými sa uţ zaoberali a vysporiadali tak ţalovaný správny orgán ako aj krajský súd, a ktorými by bol preukázal konkrétne porušenie jeho subjektívnych práv, alebo 2Sžf/33/2010 13 preukázal, ţe správne orgány svojím postupom porušili základné zásady daňového konania. Na základe vyššie uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe námietky ţalobcu vznesené v odvolaní nie sú opodstatnené. Preto stotoţniac sa s právnym posúdením veci krajským súdom uvedeným i v odôvodnení napadnutého rozsudku, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/30/2010-42 zo dňa 25. mája 2010 ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol
224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c ods.1, prvá veta O.s.p. Ţalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 15. júna 2011 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.