Obsah (15)

§ 70§ 72§ 39§ 34§ 223§ 219§ 237§ 241§ 153§ 238§ 233§ 234§ 214§ 120§ 243b

Najvyšší súd 1ObdoV/42/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. M. K., správca konkurznej podstaty úpadcu J., S. D. K. v konkurze, so

§ 70ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len Obch

Z) prešla pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti

§ 72. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu K.

I. zo dňa

2. 2008 týkajúceho sa ţalobcu súd zistil, ţe od
4. 1998 ako likvidátor ţalobcu bol zapísaný Ing. A... Š. a vstup do likvidácie ku dňu
6. 1999 bol zapísaný na základe zápisnice zo zasadnutia náhradného zhromaţdenia delegátov zo dňa
9. Ţaloba podaná spoločnosťou J. S. K. 3 1ObdoV/42/2011 v likvidácii, prvostupňovému súdu doručená dňa
11. 1999, bola za ţalobcu podpísaná advokátom JUDr. M. H., a to na základe plnomocenstva zo dňa
13. 1999 podpísaného likvidátorom Ing. A. Š.. Majetková likvidácia znamená vzájomné vyrovnanie práv a záväzkov zrušeného druţstva. Keďţe likvidátor zistil, ţe predmetná nehnuteľnosť bola vloţená do majetku J. S. D. P. B. (ďalej len J. S. P. B.) a bol presvedčený, ţe sa jedná o neplatnosť právnych úkonov, ktorými sa nehnuteľnosť dostala do vlastníctva ţalovaného v
14. rade, bolo jeho právom a povinnosťou riešiť majetkové nároky s tým spojené. Z dôvodu, ţe dohodu o výške vyrovnacieho podielu povaţoval za neplatnú, mal súd za to, ţe bol oprávnený robiť úkony na jej vyhlásenie za neplatnú, ako aj úkony spojené s navrátením nehnuteľnosti do majetku ţalobcu. Bol preto oprávnený aj zmocniť advokáta na podanie ţaloby o neplatnosť či uţ právneho úkonu ţalobcu, ktorým predmetnú nehnuteľnosť vloţil do majetku ţalovaného v
15. rade, ako aj právneho úkonu ţalovaného v
16. rade, ktorým nehnuteľnosť vloţil do majetku ţalovaného v
17. rade. Vzhľadom na uvedené námietku uplatnenú ţalovanými spočívajúcu v nedostatku takéhoto práva likvidátora, vyhodnotil súd prvého stupňa za nedôvodnú a z tohto z dôvodu sa ani necítil byť viazaný rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach vydanými v inom konaní, v ktorých súd zaujal iný právny názor. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa
19. 1999 bol na majetok ţalobcu - J. S. K. vyhlásený konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. P. P.. Od
21. 2006 je ako správca konkurznej podstaty zapísaný JUDr. M. K., ktorý si podanú ţalobu po vyhlásení konkurzu na majetok J. S. K. osvojil, a to prípisom zo dňa
24. Z rozhodnutia prvostupňového súdu ďalej vyplýva, ţe u ţalovaného v
25. rade došlo dňom
27. 2004 k zmene obchodného mena na C. J. P. B., S. D.. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
29. 2005, sp. zn. 2K 221/2004 bol na jeho majetok vyhlásený konkurz a za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. J. D.. Vo vzťahu k námietke ţalovaných o nedostatku spôsobilosti ţalobcu v predmetnom konaní, prvostupňový súd uviedol, ţe túto posúdil odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa
31. 2009 zhodne so súdom prvého stupňa s tým, ţe nebol splnený dôvod na zastavenie konania z dôvodu neodstrániteľného nedostatku – podmienky konania, pre ktorú nemôţe súd vo veci konať a rozhodnúť. Námietku ţalovanej v
32. rade o tom, ţe ţalobca vzal späť ţalobu, súd povaţoval za nedôvodnú. Poukázal na to, ţe takéto podanie nie je zaloţené v spise a sám ţalobca 4 1ObdoV/42/2011 uviedol, ţe v tomto konaní ţalobu späť nevzal. Rovnako za nedôvodnú vyhodnotil súd prvého stupňa námietku res iudicata, uplatnenú ţalovanými, nakoľko uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
34. 2007, č. k.: 9Cbi/87/2005-268 o schválení Dohody o súdnom zmieri zo dňa
36. 2007 sa vzťahuje iba na nehnuteľnosti, ktoré sú jej predmetom a sú v uznesení výslovne uvedené. Predmetná nehnuteľnosť v tomto uznesení uvedená nie je. V Prílohe č. 1 Dohody o súdnom zmieri, uzatvorenej medzi ţalobcom a ţalovanou v
37. rade, ktorá nie je uvedená vo výrokovej časti uznesenia, je v bode 1/ uvedené, ţe v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 16Cb 469/99, ţalobca (JUDr. M. K., SKP J. S. K.) vezme späť ţalobu a súčasne zruší predbeţné opatrenie. V poslednej vete prílohy sa uvádza, ţe v prípade ďalších neuvedených súdnych sporov, ktoré by sa vyskytli po podpísaní tejto dohody, účastníci navzájom konanie zastavia. V konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 16Cb 469/99 bolo konanie zastavené tak, ako je to uvedené vyššie. Ak však ţalobca, napriek dohode v poslednej vete Prílohy č.1 k Dohode o súdnom zmieri, ţalobu v tomto konaní späť nevzal, súd je povinný o nej rozhodnúť. S uvedeným právnym posúdením sa stotoţnil aj odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa
39. 2009, v ktorom námietku res iudicata, uplatnenú ţalovanými, vyhodnotil za nedôvodnú. Vo vzťahu k námietke premlčania, uplatnenú ţalovanými, súd uviedol, ţe táto nie je dôvodná v prípade, ak sú právne úkony absolútne neplatné. Ţaloba sa práve takejto neplatnosti v konaní dovoláva, a to s odvolaním sa na rozpor s dobrými mravmi

§ 39

Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ),

ktorého ak zmluva, ktorá svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, je od počiatku absolútne neplatná a nie je rozhodné, či účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli. Súd povaţujúc právne úkony za absolútne neplatné, námietku premlčania za dôvodnú nepovaţoval. Za nedôvodnú vyhodnotil aj námietku vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného v 2. rade o tom, ţe právne úkony, ktorých neplatnosť ţalobca navrhuje určiť, nie je moţné posudzovať

§ 39OZ.

Súd mal za to, ţe uvedené ustanovenie sa vzťahuje na posúdenie tak vzťahov vzniknutých

Občianskeho zákonníka, ako aj vzťahov vzniknutých

Obchodného zákonníka. Argumentoval, ţe všeobecná úprava právnych úkonov, a to aj obchodnoprávnych úkonov, je uvedená v Občianskom zákonníku, čo vyplýva aj z nadpisu tretej časti, prvej hlavy, dielu II. Obchodného zákonníka, ktorý znie „Niektoré ustanovenia o právnych úkonoch“. 5 1ObdoV/42/2011 K tvrdeniu vedľajšieho účastníka vo vzťahu k ust. § 267 ods. 1 ObchZ (v zmysle ktorého „Ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník.“) súd uviedol, ţe Zmluva o majetkovom vklade, uzatvorená medzi úpadcom a ţalovaným v 1. rade, je zmluvou

druhej časti Obchodného zákonníka, a preto pre ňu ustanovenie § 267 ods. 1 prvá veta ObchZ neplatí. Prvostupňový súd ako predbeţnú otázku posudzoval, či je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných právnych úkonov. Vyplývajúc z názoru odvolacieho súdu, v zásade moţnosť ţaloby na plnenie vylučuje existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej ţalobe, avšak treba pripustiť, ţe ţalobca má právo na určovaciu ţalobu vtedy, ak takáto ţaloba nie je samoúčelná a ak rieši sporný vzťah aspoň v základoch. Z dôvodu, ţe v prejednávanej veci je v katastri nehnuteľností ako vlastník dotknutej nehnuteľnosti zapísaný ţalovaný v 2. rade, pričom však ţalobca tvrdí, ţe vlastníkom je naďalej on, mal súd prvého stupňa za to, ţe ide o neistý právny stav medzi účastníkmi konania. Na jeho nápravu spravidla slúţi ţaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale nemoţno vylúčiť ani ţalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ak jej vyhovením moţno napomôcť k odstráneniu stavu právnej neistoty. Ak súd vyhovie ţalobe o neplatnosť právnych úkonov, ktorými nadobudli nehnuteľnosť osoby, ktoré boli do katastra nehnuteľností zapísané ako vlastníci nehnuteľnosti, správa katastra

§ 34ods.

2 katastrálneho zákona vyznačí stav pred týmito právnymi úkonmi. V predmetnej veci pred zápisom C. J. P. B. a J. M., a. s., P. B., bol ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti zapísaný úpadca. Preto mal súd za to, ţe je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov, ktorými ţalovaní v

1. a
2. rade nadobudli predmetnú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na § 233 ods. 1, ods. 2 ObchZ, v zmysle ktorého pri zániku členstva za trvania druţstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel. Vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva. Rovnako poukázal na úpravu

§ 223ods. 4 a 5 Obch

Z platnú v čase uzatvorenia Zmluvy o majetkovom vklade, ktorá pripúšťala, aby sa člen druţstva zaviazal k ďalšiemu členskému vkladu. J. S. K. uvedenú zákonnú moţnosť vyuţila a písomne vyhotovenou zmluvou dohodla s J. S. P. B., poskytnutie 6 1ObdoV/42/2011 ďalšieho nepeňaţného členského vkladu, a to nehnuteľnosti - veľkokapacitnej predajne potravín K., Belehradská č. 20, ktorá bola znaleckým posudkom ocenená na 10.841.337,-- Sk za súčasného dohodnutia, ţe predmetná nehnuteľnosť bude vloţená do novozniknutej akciovej spoločnosti, v ktorej sa J. S. K. stane akcionárom. Dodatkami z 18. 03. 1998 a 26. 06. 1998, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť Zmluvy o majetkovom vklade, došlo k zmene pôvodnej zmluvy, a to tak, ţe bol vypustený bod IV. zmluvy,

ktorého J. S. P. B. sa zaviazala predmetnú nehnuteľnosť vloţiť do novovzniknutej akciovej spoločnosti, ktorej jedným z účastníkov bude J. S. K., okamţite po zaregistrovaní spomínanej akciovej spoločnosti. Zmluva bola súčasne doplnená o bod,

ktorého po ukončení členstva v J. S. P. B. má J. S. K. nárok na vyrovnací podiel vo výške základného členského vkladu. Výška základného členského vkladu J. S. K. do J. S. P. B. bola 20 000,-- Sk, čo znamená, ţe vyrovnací podiel ţalobcu by bol 20 000,-- Sk. Z konania nevyplynulo, ţe by sa J. S. K. stala akcionárom J. M., a. s., do majetku ktorého C. J. S. P. B. predmetnú nehnuteľnosť vloţila ako nepeňaţný vklad, pričom

dohody v Zmluve o nepeňaţnom vklade bolo dohodnuté, ţe J. S. K. sa stane akcionárom spoločnosti, do ktorej bude predmetná nehnuteľnosť vloţená. Tým, ţe predmetná nehnuteľnosť bola vloţená do majetku spoločnosti J. M., a. s., ktorej akcionárom sa nestala J. S. K., bola predmetná nehnuteľnosť úplne vylúčená z majetku J. S. K. bez akejkoľvek náhrady. Vyrovnací podiel 20 000,-- Sk bol ţalovaným v

1. rade ţalobcovi vyplatený dňa
4. Súd prvého stupňa preto posudzoval Zmluvu o majetkovom vklade zo dňa
6. 1997 v znení jej dodatkov a mal za to, ţe poskytnutie nepeňaţného vkladu J. S. K. do C. J. S. P. B. v hodnote cca 10 mil. Sk, keď pri ukončení členstva J. S. K. má tento nárok na vyrovnací podiel vo výške 20 000,-- Sk, je dohodou v rozpore s dobrými mravmi, a preto je

§ 39OZ absolútne neplatná.

Naviac v konaní neboli ani predloţené dôkazy, ţe zhromaţdenie delegátov schválilo uzatvorenie zmluvy o vklade za uvedených podmienok. Prvostupňový súd z výpisov z obchodného registra spoločností C. J. S. P. B. a J. M., a. s., zistil, ţe v roku 1999, kedy boli robené úkony uvedených spoločností spojené so splatením zvýšeného základného imania spoločnosti J. M., a. s., o sumu 9 900 000,-- Sk D. C. J. S. P. B., nepeňaţným vkladom - predmetnou nehnuteľnosťou, oba subjekty mali rovnakého 7 1ObdoV/42/2011 štatutárneho zástupcu, a to Ing. M. S.. V spoločnosti J. M., a. s., bol Ing. S. predsedom predstavenstva v období od vzniku spoločnosti dňa

2. 1997 do
4. 2002 a v D. C. J. S. P. B. bol predsedom predstavenstva v období od
6. 1993 do
9. Z uvedeného súd prvého stupňa vyvodil záver, ţe ak o určitých skutočnostiach mal vedomosť ţalovaný v
10. rade, vzhľadom na totoţnosť predsedu predstavenstva, mal o týchto skutočnostiach vedomosť aj ţalovaný v
11. rade. Mimoriadne valné zhromaţdenie J. M., a. s., konané dňa
13. 1999, na ktorom bolo schválené zvýšenie základného imania o 18 mil. Sk, bolo za účasti Ing. M. S. a Ing. P. S.. Predstavenstvo J. S. P. B. schválilo nepeňaţný vklad za účelom zvýšenia základného imania v spoločnosti J. M., a. s. o predmetnú nehnuteľnosť v hodnote

znaleckého posudku (výpis z uznesenia zo zasadnutia predstavenstva J. S. P. B.). Vyhlásenie o nepeňaţnom vklade zo dňa

2. 1999 za J. S. P. B. podpísal Ing. P. S. ako člen predstavenstva. Z výpisu z obchodného registra označeného subjektu vyplýva, ţe Ing. P. S. bol v období od
4. 1993 do
6. 2001 členom predstavenstva, pričom za druţstvo koná navonok predseda alebo podpredseda predstavenstva druţstva, prípadne predstavenstvom poverený iný člen predstavenstva. Takéto poverenie pre Ing. P. S. však súdu predloţené nebolo, v dôsledku čoho nebol oprávnený podpísať prehlásenie o nepeňaţnom vklade. Na prípise J. S. P. B. zo dňa
8. 1999, adresovanému OÚ Košice I. sú dva nečitateľné podpisy, ktoré

notárskeho overenia sú podpismi Ing. M. S. a Ing. M. D.. Ţalovaný v

1. rade, zastúpený predsedom predstavenstva Ing. M. S., ktorý za ţalovaného v
2. rade podpísal Zmluvu o majetkovom vklade, ako aj dodatky k nej, mal vedomosť o tom, ţe ţalobca vkladá predmetnú nehnuteľnosť v hodnote 10 841 337,-- Sk (

znaleckého posudku) do majetku ţalovaného v

1. rade s tým, ţe po zrušení členstva má nárok na vyrovnací podiel iba vo výške základného členského vkladu 20 000,-- Sk. Rovnako mal vedomosť, ţe ţalobca sa nestane akcionárom ţalovaného v
2. rade, do majetku ktorého bola predmetná nehnuteľnosť ţalovaným v
3. rade vloţená. Súd mal taktieţ za preukázané, ţe o uvedených podmienkach vloţenia nehnuteľnosti ţalobcom do majetku ţalovaného v
4. rade, mala vedomosť aj spoločnosť J. M., a. s., v ktorej v čase vykonávania úkonov spojených s vloţením uvedenej nehnuteľnosti ţalovaným v
5. rade do majetku ţalovaného v
6. rade, vykonával funkciu predsedu predstavenstva Ing. M. S.. 8 1ObdoV/42/2011 Prvostupňový súd zastal názor, ţe vedome a úmyselne dohodnúť prevod majetku v hodnote viac ako 10 mil. Sk za cenu 20.000,-- Sk, je konaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je takýto úkon - Zmluva o majetkovom vklade zo dňa
8. 1997 v znení jej dodatkov absolútne neplatným úkonom od počiatku, v dôsledku ktorej skutočnosti sa ţalovaný v
9. rade vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti nestal. Z dôvodu, ţe Zmluvu o majetkovom vklade, týkajúcu sa výšky vyrovnacieho podielu je potrebné posudzovať ako celok, nebolo moţné vysloviť absolútnu neplatnosť iba časti tejto zmluvy, pretoţe by tým neboli splnené podmienky konania v súlade so zákonom a dobrými mravmi. Dosiahnutie toho, aby bola dosiahnutá náprava napadnutých právnych úkonov účastníkov konania, je moţné len tak, ţe sa dosiahne stav, aký bol pred uvedenými úkonmi, čo znamená, aby ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti bol opäť zapísaný úpadca. Keďţe nikto nemôţe na iného previesť viac práv ako sám má, za absolútne neplatný vyhodnotil súd prvého stupňa aj úkon ţalovaného v
10. rade, a to Vyhlásenie o nepeňaţnom vklade zo dňa
12. 1999, ako jednostranný právny úkon, ktorým ţalovaný v
13. rade danú nehnuteľnosť vloţil do spoločnosti ţalovaného v
14. rade. Tento mal vedomosť o tom, ţe ţalovaný v
15. rade nadobudol predmetnú nehnuteľnosť v rozpore s dobrými mravmi, a preto sa nemôţe dovolávať dobromyseľnosti pri nadobudnutí uvedenej nehnuteľnosti do jeho majetku. Námietku ţalovaných o tom, ţe následne do budovy boli investované ďalšie milióny, súd prvého stupňa vyhodnotil tak, ţe pri posudzovaní ceny predmetnej nehnuteľnosti vychádzal z jej hodnoty, ktorú mala v čase napadnutého právneho úkonu, a nie z ceny, akú má v súčasnosti. Na základe uvedených skutkových a právnych záverov súd prvého stupňa ţalobe vyhovel. Na odvolanie ţalovaných v
16. a
17. rade, ako aj vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného v
18. rade , Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom zo dňa
20. 2011, č. k. 5Obo 77/2010-510 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

§ 219ods.

1, ods. 2 O. s. p. potvrdil. Mal za to, ţe prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie pre zistenie skutkového stavu veci a následne z neho vyvodil právne správne závery. Zastal názor, ţe odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je logické bez známok šikanózneho charakteru. 9 1ObdoV/42/2011 Vo vzťahu k námietke ţalovaných týkajúcej sa aktívnej procesnej legitimácie likvidátora na udelenie plnej moci advokátovi na podanie určovacej ţaloby, odvolací súd uviedol, ţe vzťah medzi štatutárnym orgánom a likvidátorom sa spravuje ust. § 68 ods. 5 a § 72 ObchZ, v zmysle ktorých štatutárny orgán vykonáva svoju pôsobnosť len v takom rozsahu, v akom neprešla na likvidátora. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, ţe J. S. K. vstúpila do likvidácie dňom

2. 1999 a ako likvidátor bol zapísaný Ing. A... Š.. Poukázaním na ust. § 72 ods. 1 ObchZ odvolací súd vyslovil, ţe výpočet úkonov smerujúcich k likvidácii spoločnosti má dvojaký význam. Na jednej strane určuje pôsobnosť likvidátora (rozsah jeho konateľského oprávnenia), na strane druhej vymedzuje povinnosti likvidátora v rámci vykonávania likvidácie. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, ţe likvidátor zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia. Poukázal na predchádzajúci názor odvolacieho súdu vyplývajúci z jeho skoršieho rozhodnutia zo dňa
4. 2009, č. k. 6Obo 98/2009-372, v ktorom vyslovil, ţe ţalobca mal spôsobilosť byť účastníkom konania (J., S. K. v likvidácii, K.), pričom ţaloba bola podpísaná osobou oprávnenou na takýto úkon - advokátom

udelenej plnej moci likvidátorom. Likvidátora k takémuto postupu oprávňovalo ust. § 72 ods. 1 ObchZ, keďţe po preskúmaní dokladov zistil, ţe zmluvy, ktoré sú predmetom tohto konania, sú neplatné. K námietke ţalovaných o nedostatku aktívnej legitimácie likvidátora na podanie ţaloby preto odvolací súd neprihliadol. Rovnako odvolací súd neprihliadol k námietke nedostatku aktívnej procesnej spôsobilosti správcu konkurznej podstaty z dôvodu jej nedôvodnosti. V tejto súvislosti poukázal § 14 ods. 1 písm. d/ Zákona o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV), v zmysle ktorého konanie je prerušené, ak správca konkurznej podstaty nechce v tomto konaní pokračovať. Pokračovanie, resp. nepokračovanie v konaní je teda na vôli správcu konkurznej podstaty. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, ţe správca konkurznej podstaty JUDr. P. P., ako aj nový správca konkurznej podstaty JUDr. M. K. navrhli pokračovať v prerušenom konaní

ust. § 14 ods. 5 ZKV, preto sa správca konkurznej podstaty stal účastníkom v tomto konaní namiesto úpadcu. Mal za to, ţe neobstojí tvrdenie vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného v 2. rade o tom, ţe správca konkurznej podstaty má svoje právomoci a svoje povinnosti stanovené v § 15 a § 19 ZKV. Uviedol, ţe správca konkurznej podstaty má právo podávať i ţaloby na plnenie

Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, ak ide o majetok, ktorý by mal patriť do konkurznej podstaty (napr. vymáhanie 10 1ObdoV/42/2011 úpadcových pohľadávok). Nie je podstatné, či predmetná nehnuteľnosť bola zapísaná do konkurznej podstaty, pretoţe túto môţe správca zapísať do konkurznej podstaty po skončení tohto konania. Odvolací súd poukázal na právnu úpravu v § 68 ods. 5 ObchZ, ktorá upravuje rovnakým spôsobom vzťah štatutárneho orgánu spoločnosti a likvidátora, ako aj vzťah štatutárneho orgánu spoločnosti a správcu konkurznej podstaty. V nadväznosti na svoje predchádzajúce rozhodnutie zo dňa

2. 2009, č. k. 6 Obo 98/2009-372 vyslovil názor, ţe správca konkurznej podstaty sa stal účastníkom súdneho konania namiesto úpadcu. Vo vzťahu k námietke res iudicata odvolací súd uviedol, ţe s touto sa dostatočne vysporiadal súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, pričom táto bola odvolacím súdom uţ v jeho predchádzajúcom uznesení zo dňa
4. 2009, č. k. 6Obo 98/2009-372 preskúmaná so záverom o jej nedôvodnosti. Vo vzťahu k navrhovanému dôkazu, a to Stanovám ţalovaného v
5. rade, odvolací súd uviedol, ţe súd prvého stupňa v danej veci postupoval v súlade s ust. § 120 ods. 1 O. s. p.,

ktorého môţe súd výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Keďţe však súd prvého stupňa skúmal absolútnu neplatnosť právnych úkonov, postupoval správne, keď vychádzal z úkonov vykonaných účastníkmi konania a navrhovaný dôkaz neskúmal majúc za to, ţe predmetom jeho skúmania nebola platnosť, resp. neplatnosť týchto stanov. Vzhľadom na uvedené odvolací súd k námietkam odvolateľov v tomto smere neprihliadol. Rovnako odvolací súd neprihliadol k tvrdeniu odvolateľov, ţe v predmetnej veci išlo o relatívnu neplatnosť právnych úkonov, a preto súd prvého stupňa mal skúmať oprávnenosť vznesenej námietky premlčania. Odvolateľom vytkol, ţe ušlo ich pozornosti, ţe prvostupňový súd vyslovil absolútnu neplatnosť predmetných úkonov, a teda postup prvostupňového súdu, keď k vznesenej námietke premlčania neprihliadol, bol správny. Zdôraznil, ţe pri vyslovení, resp. určení, ţe právny úkon je absolútne neplatný, tento úkon sa nepremlčuje a nemôţe byť ani konvalidovaný následnou dohodou. V ďalšom sa odvolací súd venoval námietke vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného v

1. rade, ktorý namietol porušenie jeho základného ústavného práva nielen vo vzťahu k nedotknuteľnosti vlastníctva, ale aj vo vzťahu k zákonnosti súdneho postupu a rozhodovania. V tejto súvislosti poukázal na čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje právo vlastniť majetok kaţdému, súčasne však vyslovil svoj názor, ţe takáto 11 1ObdoV/42/2011 garancia sa nevzťahuje na majetok, ktorý bol nadobudnutý v rozpore s právnymi normami Slovenskej republiky. Vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti J. S. K. nebolo v konaní spochybnené, spochybnené boli následné právne úkony, a to Zmluva o majetkovom vklade, uzatvorená medzi J. S. P. B. a J. S. K. dňa
3. 1997 a Vyhlásenie o nepeňaţnom vklade J. S. P. B. do spoločnosti J. M., a. s. P. B., ktorými došlo k porušeniu dobrých mravov pri nadobudnutí nehnuteľnosti do majetku J. M., a. s.. Odkazom na § 39 OZ sa odvolací súd s právnym záverom súdu prvého stupňa vysloveným v tejto otázke stotoţnil v plnom rozsahu. Z napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ďalej vyplýva, ţe ţalovaní sa odvolávajú pri stanovení výšky vyrovnacieho podielu na Stanovy ţalovaného v
4. rade, pripúšťajú však aj dohodu, ktorá by výšku vyrovnacieho podielu riešila inak, ale nevyjadrujú sa k základnému problému, a to, ţe uţ v čase podpisu Zmluvy o majetkovom vklade a Vyhlásenia o nepeňaţnom vklade J. S. P. B. do J. M., a. s., P. B., boli tieto spoločnosti personálne prepojené . Z uvedeného jednoznačne vyplynulo, ţe dohoda o tom, ţe J. S. K. sa stane akcionárom ţalovaného v
5. rade, nebude splnená napriek tomu, ţe nehnuteľnosť ţalobca vkladal ako nepeňaţný vklad do základného imania ţalovaného v
6. rade s podmienkou, ţe ak táto nehnuteľnosť bude vloţená ako nepeňaţný vklad za účelom zvýšenia základného imania v J. M., a. s., stane sa ţalobca akcionárom tejto spoločnosti. Tomuto záveru nasvedčuje aj námietka odvolateľa, ţe ţalobca sa mal súdnou cestou domáhať tohto práva. Takýto postup vyhodnotil odvolací súd v rozpore zo Zmluvou, pretoţe obidvaja účastníci mali svoje práva a povinnosti z nej vyplývajúce, pričom je v rozpore s dobrými mravmi, aby jeden svoje povinnosti plnil, ale svojich práv sa mal domáhať súdnou cestou a druhá strana svoje práva akceptovala, no svoje záväzky plniť nechcela, resp. neplnila. Vo vzťahu k námietke ţalovaných týkajúcej sa nepreukázania naliehavého právneho záujmu ţalobcu na určovacej ţalobe, odvolací súd poukázaním na § 80 písm. c/ O. s. p. uviedol, ţe tento druh ţaloby, ktorá má preventívny charakter, prichádza do úvahy predovšetkým vtedy, keď jej prostredníctvom moţno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemohlo dôjusť iným spôsobom. Stotoţnil s názorom prvostupňového súdu, ţe určovacia ţaloba, ktorou moţno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, je účinnejšia neţ iné právne prostriedky, zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a moţno ňou dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov. 12 1ObdoV/42/2011 Odvolací súd zhodnotiac, ţe ďalšie námietky odvolateľov sú nedôvodné, konštatoval, ţe prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými ţalovanými. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.

úspechu účastníkov v konaní. Keďţe ţalobcovi ako úspešnému účastníkovi trovy v odvolacom konaní nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa

3. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote dovolanie ţalovaný v
4. rade (č. l. 527 - 535) aj ţalovaný v
5. rade (č. l. 523 - 525) s tým, ţe ţalovaný v
6. rade sa svojím podaním pripojil k dovolaniu ţalovaného v
7. rade a naopak. Dovolatelia prípustnosť dovolania odôvodnili tvrdením, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., konkrétne k vade

§ 237písm.

f/ O. s. p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom), pričom ţalovaný v 2. rade namietol aj vadu

§ 237písm.

d/ O. s. p. (v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo). Dôvodnosť dovolania odôvodnili ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci – ţalovaný v

1. rade) a § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. (rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci – ţalovaný v
2. rade). Ţalovaný v
3. rade odňatie moţnosti konať pred súdom

§ 237písm.

f/ O. s. p. vzhliadol v postupe odvolacieho súdu, keď na prejednanie odvolania nenariadil pojednávanie. Uviedol, ţe ţalovaný v

1. rade spolu s ďalšími účastníkmi konania na strane ţalovaných navrhol odvolaciemu súdu vykonanie dôkazu Stanovami J. S. D. P. B.. Ide o internú právnu normu ţalovaného v
2. rade platnú v čase uzavretia Zmluvy o majetkovom vklade zo dňa
4. 1997, ktorá určuje presný výpočet určenia výšky vyrovnacieho podielu, od ktorej ţalobca odvodzuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu titulom jeho rozporu s dobrými mravmi. Tým, ţe odvolací súd len vyslovil, ţe prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie pre zistenie skutkového stavu, konal v rozpore s § 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p.. Ţalovaný v
5. rade odvolaciemu súdu ďalej vytkol, ţe vo výroku, ani v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevysporiadal s jeho návrhom zo dňa
7. 2010, aby sa vyjadril k otázke prípustnosti dovolania pre prípad potvrdzujúceho rozhodnutia, čím mu tieţ odňal moţnosť konať pred súdom. Nesprávne právne posúdenie veci

§ 241ods.

2 písm. c/ O. s. p. vzhliadol ţalovaný v

1. rade v nesprávnom posúdení otázky platnosti namietaných právnych úkonov, 13 1ObdoV/42/2011 rovnako namietol nesprávne vyhodnotenie prekáţky res iudicata vo vzťahu ku konaniu vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 9Cbi/87/2005, ako aj otázky aktívnej legitimácie ţalobcu na podanie ţaloby. Ţalovaný v
2. rade vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu

§ 237písm.

d/ O. s. p. vzniesol námietku spočívajúcu v prekáţke veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata). Túto prekáţku

jeho názoru zakladá uzavretie Dohody o súdnom zmieri, ktorá bola schválená uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa

2. 2007, sp. zn. 9Cbi/87/
3. Poukázal na bod
4. prílohy tejto Dohody, v ktorom je uvedené, ţe v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 16Cb/469/99 ţalobca vezme ţalobu späť a v poslednej vete prílohy je uvedené, ţe v prípade ďalších neuvedených sporov, ktoré účastníci voči sebe vedú, konania navzájom voči sebe zastavia. Ţalovaný v
5. rade má za to, ţe príloha Dohody o súdnom zmieri je jeho neoddeliteľnou súčasťou a keďţe Dohoda bola schválená uznesením súdu, pokladá právne vzťahy medzi ţalobcom a ţalovaným v
6. rade za upravené a nevidí dôvod konania vo veci vedenej pod sp. zn. 5Cb/601/
7. V ďalšej časti svojho dovolania ţalovaný v
8. rade namietol vadu konania

§ 237písm.

f/ O. s. p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom). Túto ţalovaný v

1. rade odôvodnil nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia tvrdiac, ţe odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu ţalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu: „Vyhlásenie o nepeňaţnom vklade J. S. P. B. do spoločnosti J. M., a. s. P. B. zo dňa
3. 1999 zapísanej na LV č. X. pre k. ú. Ť.“. Odvolaciemu súdu vytkol, ţe uviedol len dôvody totoţné s dôvodmi prvostupňového súdu, ktoré sa však týkajú Zmluvy o majetkovom vklade, uzavretej medzi J. S. K. a J. S. P. B. dňa
5. 1997, resp. jej dvoch dodatkov. Rovnako namietol, ţe odvolací súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou vzťahujúcou sa k výpočtu vyrovnacieho podielu, spočívajúcou v tvrdení, ţe právna úprava uvedená v ust. § 233 a 234 ObchZ upravuje, ţe výpočet vyrovnacieho podielu môţe byť určený len v stanovách a ak tomu tak nie je, pouţije sa zákonná úprava. Z uvedeného má za zrejmé, ţe dohoda o výške vyrovnacieho podielu

platného právneho poriadku nemá právne účinky. V tejto súvislosti odvolaciemu súdu vytkol, ţe v jeho rozhodnutí chýba aj odôvodnenie, prečo nepripustil vykonanie dôkazu Stanovami J. S. P. B.. Ţalovaný v

1. rade vykonanie dôkazu uvedenými stanovami nenavrhoval z dôvodu pochybnosti o ich platnosti, ale z dôvodu, ţe ide o listinu spôsobilú preukázať jeho tvrdenia dôleţité pre konanie za účelom posúdenia predmetu sporu 14 1ObdoV/42/2011 a rozhodnutia vo veci samej. Odvolaciemu súdu tieţ vytkol, ţe v rozpore s § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaujal stanovisko k argumentácii ţalovaného v
2. rade o tom, ţe súd prvého stupňa mylne interpretuje, ţe vyrovnávací podiel je protihodnotou majetkového vkladu a v tejto súvislosti mylne interpretuje aj rozpor s dobrými mravmi. V jeho rozhodnutí tieţ absentuje odôvodnenie, prečo povaţuje za správny postup súdu prvého stupňa v otázke aktívnej legitimácie - posúdenia právomoci likvidátora ţalobcu. Odňatie moţnosti konať pred súdom vzhliadol ţalovaný v
3. rade (podobne ako aj ţalovaný v
4. rade) aj v tom, ţe odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania napriek tomu, ţe vo veci bolo potrebné doplniť dokazovanie, konajúc tak v rozpore s § 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p.. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu

§ 241ods.

2 písm. b/ O. s. p. ţalovaný v

1. rade odvolaciemu súdu vytkol jeho posúdenie otázky platnosti Zmluvy o majetkovom vklade v nadväznosti na jeho dodatky. Má za to, ţe aj prípadná neplatnosť dodatku k Zmluve o nepeňaţnom vklade ţalobcu do spoločnosti ţalovaného v
2. rade nemôţe mať vplyv na platnosť samotnej zmluvy, ani na platnosť nepeňaţného vkladu ţalovaného v
3. rade do spoločnosti ţalovaného v
4. rade. Rovnako zastal názor, ţe záver súdu o tom, ţe vyrovnací podiel bol nízky a v rozpore s dobrými mravmi, nemôţe byť dôvodom na odňatie vlastníckeho práva ţalovaných ako tretieho subjektu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dovolatelia navrhli, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zo dňa
6. 2011, č. k. 5Obo 77/2010-510 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe ţalobu v celom rozsahu zamietne. K dovolaniu ţalovaných v
7. a
8. rade sa ostatní účastníci konania nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorí sú zastúpení advokátmi (§ 241 ods. 1, veta druhá O. s. p.), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). 15 1ObdoV/42/2011 V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.) alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3 a 4. (§ 238 ods. 3 O. s. p.). Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí nemá. V prejednávanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako súdu prvého stupňa, pričom však vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, ţe dovolanie ţalobcu v zmysle ustanovení § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p. prípustné nie je. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu, uvedenú v § 237 O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania, smerujúceho proti rozsudku

§ 238O. s.

p., ale zaoberal sa aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné

§ 237O. s.

p.. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia, majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Ak je totiţ konanie postihnuté niektorou z vád, vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. vylúčené. Dovolatelia vo svojich dovolaniach namietli vady konania

§ 237písm.

d/ a f/ O. s. p., v zmysle ktorých dovolanie je prípustné, ak v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, súčasne, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. 16 1ObdoV/42/2011 Pojem „odňatie moţnosti konať pred súdom“ zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení nedefinuje ani nešpecifikuje. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom je preto potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi znemoţnila realizácia tých jeho procesných práv, ktoré sú mu Občianskym súdnym poriadkom priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. K odňatiu moţnosti ţalovaných konať pred súdom malo

ich názoru dôjsť tým, ţe odvolací súd v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie a o odvolaní rozhodol bez pojednávania napriek tomu, ţe navrhli vykonať dokazovanie Stanovami J. S. D. P. B.. Právo na odôvodnenie rozhodnutia je súčasťou práva na súdnu ochranu

článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Toto právo bezpochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania, musí však spĺňať limity zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. a účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky vznesené účastníkmi v priebehu konania. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia dovolatelia vzhliadli vo vzťahu k návrhu ţalovaného v

1. rade, aby sa odvolací súd pre prípad potvrdzujúceho rozhodnutia vyjadril k otázke prípustnosti dovolania. Rovnako namietli, ţe sa odvolací súd nevysporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu ţalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu „Vyhlásenie o nepeňaţnom vklade J. S. P. B. do spoločnosti J. M., a. s., P. B. zo dňa
3. 1999“, nedostatočne sa vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie likvidátora ţalobcu a ani nezaujal stanovisko k otázke výpočtu vyrovnacieho podielu.

§ 233ods. 1 aţ 5 Obch

Z, pri zániku členstva za trvania druţstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel. Vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu 17 1ObdoV/42/2011 splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva. Pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania druţstva

riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje. Právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna účtovná závierka schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Nárok na podiel na zisku vzniká len za obdobie trvania členstva. Ustanovenia odsekov 2 aţ 4 sa pouţijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak.

§ 234ods. 1 Obch

Z, vyrovnací podiel sa uhrádza v peniazoch, ak zákon alebo stanovy neurčujú iný spôsob vyrovnania. Stanovy môţu určiť, ţe v prípadoch, keď členský vklad spočíval úplne alebo sčasti v prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na druţstvo, môţe člen ţiadať vyporiadanie vrátením tejto nehnuteľnosti, a to v hodnote, ktorá je evidovaná v majetku druţstva v čase zániku jeho členstva. Ak je výška vyrovnacieho podielu menšia, neţ je hodnota vrátenej nehnuteľnosti, je nadobúdajúci člen povinný uhradiť druţstvu rozdiel v peniazoch. Stanovy môţu určiť, ţe obdobne sa postupuje aj v prípade, keď spočíval členský vklad v poskytnutí iného vecného plnenia. Druţstvo zodpovedá členovi, ak nakladá s majetkom druţstva spôsobom, ktorý by toto vrátenie znemoţňoval. Z vyššie citovaného ustanovenia § 233 ObchZ je zrejmé, ţe výpočet vyrovnacieho podielu určujú stanovy druţstva a iba ak tomu tak nie je, pouţije sa zákonná úprava (§ 233 ods. 5 ObchZ). Súhlasne s dovolateľmi má preto dovolací súd za to, ţe v tejto súvislosti odvolaciemu súdu v rozhodnutí absentuje relevantné odôvodnenie, prečo nepripustil vykonanie dôkazu Stanovami J. S. P. B., ktoré určovali presný spôsob určenia výšky vyrovnacieho podielu. Ţalovaný v 2. rade vykonanie dôkazu uvedenými stanovami nenavrhoval z dôvodu pochybnosti o ich platnosti, ale z dôvodu, ţe ide o listinu spôsobilú preukázať jeho tvrdenia dôleţité pre konanie za účelom posúdenia predmetu sporu a rozhodnutia vo veci samej. Nešlo totiţ o posúdenie platnosti, či neplatnosti týchto stanov, 18 1ObdoV/42/2011 ale tieto mali preukázať stanovenie výšky vyrovnacieho podielu, z dôvodu ktorého sú rozsudky prvostupňového a odvolacieho súdu v týchto častiach nepreskúmateľné. Tak, ako sa vo veci konajúce súdy riadne nevysporiadali s otázkou výpočtu vyrovnacieho podielu, absentuje v rozhodnutí odvolacieho súdu odôvodnenie týkajúce sa návrhu ţalovaného v 1. rade o prípustnosti dovolania pre prípad potvrdzujúceho rozhodnutia.

§ 238ods.

3 O. s. p., dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3 a 4.

názoru dovolacieho súdu, vyslovenie prípustnosti dovolania nie je závislé od vôle účastníka konania a odvolací súd nie je povinný návrh účastníka na vyslovenie prípustnosti dovolania proti jeho rozhodnutiu akceptovať. Posúdenie otázky zásadného právneho významu a jej formulovanie je výslovne na rozhodnutí a uváţení odvolacieho súdu. Odvolací súd si môţe, ale i nemusí osvojiť návrhy účastníkov, avšak v prípade, ţe návrh účastníka neakceptuje, má dovolací súd za to, ţe toto svoje rozhodnutie je povinný v odôvodnení uviesť a aspoň v minimálnom rozsahu sa s návrhom účastníka v tomto smere aj vysporiadať. Ţalovaný v

1. rade v ďalšom namietol nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu vo vzťahu k otázke aktívnej procesnej legitimácie likvidátora. Odvolaciemu súdu vytkol, ţe sa nevyjadril k jeho ţiadosti o zaujatie stanoviska, akú právnu istotu má účastník konania v prípade, ak v dvoch rovnakých veciach s rovnakými účastníkmi a rovnakým predmetom sporu, na tom istom súde, ten istý sudca rozhodne opačne. O uvedené dovolateľ ţiadal v nadväznosti na rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý v konaní vedenom pod sp. zn. 5Cb/601/1999 v otázke aktívnej legitimácie likvidátora zaujal iný právny názor, neţ aký zaujal vo veci vedenej na tom istom súde pod sp. zn. 5Cb/785/2000, ktorý sa týkal rovnakých účastníkov a rovnakého predmetu sporu. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, ţe rozhodnutím vydaným rovnako Krajským súdom v Košiciach v inom konaní, sa necíti byť viazaný. 19 1ObdoV/42/2011 V uvedenom smere odôvodnenie dovolateľom nastolenej problematiky v rozhodnutí odvolacieho súdu skutočne absentuje. V tejto súvislosti dovolací súd opakovane zdôrazňuje, ţe sa nevyţaduje, aby na kaţdý argument účastníka, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ale ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko, Georgiadis c. Grécko). Naproti tomu, pokiaľ ide o odôvodnenie naliehavého právneho záujmu ţalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu „Vyhlásenie o nepeňaţnom vklade J. S. P. B. do spoločnosti J. M. a. s., P. B. zo dňa
3. 1999“, ako aj o vyjadrenie sa k otázke zhodnotenia nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom majetkového vkladu ţalobcu do spoločnosti ţalovaného v
4. rade, v tomto smere má dovolací súd za to, ţe odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, v potrebnej miere zodpovedá zákonnej poţiadavke riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Otázku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právnych úkonov posudzoval súd prvého stupňa ako otázku predbeţnú (str. 13 - 14 prvostupňového rozsudku) a s jeho názorom sa odvolací súd stotoţnil (str. 18 - 19 odvolacieho rozsudku). Rovnako sa súd prvého stupňa vyjadril k námietke ţalovaných týkajúcej sa investovania ďalších peňazí do predmetnej nehnuteľnosti (str. 17 prvostupňového rozsudku). Odňatie moţnosti konať pred súdom dovolatelia ďalej vyvodzujú aj z toho, ţe odvolací súd rozhodol o ich odvolaní bez nariadenia pojednávania napriek tomu, ţe odvolaciemu súdu navrhli vykonanie dôkazu Stanovami J. S. D. P. B.. Tým, ţe odvolací súd len vyslovil, ţe prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie pre zistenie skutkového stavu, konal v rozpore s § 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p..

§ 214ods.

1, ods. 2 O. s. p., na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak: a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

§ 120ods.

1, vety prvá a druhá O. s. p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. 20 1ObdoV/42/2011 Z dikcie ustanovenia § 214 ods. 1 O. s. p. vyplýva, ţe na prejedanie odvolania, ktoré smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, musí predseda senátu nariadiť pojednávanie, okrem iného aj vtedy, ak je nevyhnutné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Posúdenie, či v konkrétnom prípade je nevyhnutné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, je vecou úvahy odvolacieho súdu a nie účastníkov konania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, ţe súd prvého stupňa náleţitým spôsobom zistil skutkový stav veci, a preto nie je potrebné dokazovanie zopakovať alebo doplniť, nič mu nebráni (ak nejde o ostatné dva v zákone vymedzené prípady) o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Ţalovaní vo vzťahu k nutnosti nariadenia odvolacieho pojednávania argumentovali tvrdením, ţe navrhovaný dôkaz - Stanovy J. S. D. P. B., ako interná právna norma ţalovaného v 1. rade platná v čase uzavretia Zmluvy o majetkovom vklade zo dňa 17. 10. 1997, určuje presný výpočet určenia výšky vyrovnacieho podielu, od ktorej ţalobca odvodzuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu titulom jeho rozporu s dobrými mravmi a ktorá je spôsobilá preukázať ich tvrdenia v konaní. V tejto súvislosti dovolací súd zdôrazňuje, ţe v danom prípade ide o listinný dôkaz, ktorý je súčasťou s vecou súvisiaceho súdneho spisu.

názoru dovolacieho súdu, samotná skutočnosť, ţe na prejednanie odvolania nenariadil pojednávanie, nemá vplyv na jeho rozhodnutie, prečo navrhnutý dôkaz neskúmal, pretoţe pokiaľ by mal za to, ţe je na mieste naň prihliadnuť, mohol sa s ním riadne oboznámiť priamo zo spisu. Preto pokiaľ odvolací súd na prejednanie odvolania odvolacie pojednávanie

§ 214ods.

1 O. s. p. nenariadil, nepostupoval v rozpore so zákonom a ţalovaným neodňal moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.. Dovolateľ (ţalovaný v

1. rade) v ďalšej časti svojho dovolania odôvodnil jeho prípustnosť poukázaním na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
3. 2007, sp. zn. 9Cbi/87/2005, ktorým bola schválená Dohoda o súdnom zmieri účastníkov konania a ktorého existencia

tvrdenia dovolateľa zakladá prekáţku právoplatne rozhodnutej veci, a teda je vadou konania

§ 237písm.

d/ O. s. p.. Prekáţka právoplatne rozhodnutej veci – res iudicata, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O. s. p., je jednou z neodstrániteľných prekáţok konania a bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Za vec rovnakú treba povaţovať uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo uţ právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totoţnosť osôb a totoţnosť predmetu konania. Totoţnosť predmetu konania je daná vtedy, ak ten istý nárok alebo stav, vymedzený ţalobným petitom, vyplýva z rovnakých 21 1ObdoV/42/2011 skutkových tvrdení, ktorými bol uţ uplatnený (z rovnakého skutku). Prekáţku rozsúdenej veci však tvorí právoplatné rozhodnutie súdu iba v takom rozsahu, v akom sa o predmete konania rozhodlo, preto ak bola uplatnená iba časť nároku, tvorí právoplatné rozhodnutie prekáţku res iudicata iba v rozsahu nároku, o ktorom bolo súdom uţ právoplatne rozhodnuté. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe ţalobca sa v predmetnom konaní domáha určenia neplatnosti právnych úkonov, a to: Zmluvy o majetkovom vklade zo dňa

2. 1997, predmetom ktorej je nehnuteľnosť - budova súp. č. X., postavená na parcele č. X., kat. úz. Ť., evidovaná na LV č. X., vrátane k nej uzavretých dodatkov zo dňa
4. 1998 a
6. 1998 a Vyhlásenia o nepeňaţnom vklade zo dňa
8. 1999, týkajúcej sa nehnuteľnosti - budovy súp. č. X., stojacej na parcele č. X., zapísanej na LV č. X., kat. úz. Ť.. Naproti tomu, predmetom konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 9Cbi/87/2005, bola ţaloba o vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu, teda iný predmet konania neţ v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5Cb/601/1999 o určenie neplatnosti právnych úkonov. Naviac, v predmetnom konaní nešlo ani o totoţnosť osôb, nakoľko jeho účastníkom nebol ţalovaný v
9. rade, ani vedľajší účastník na strane ţalovaného v
10. rade. Stotoţňujúc sa s názorom prvostupňového súdu, potvrdeným odvolacím súdom, má dovolací súd za to, ţe uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
12. 2007, č. k. 9Cbi/87/05-268 (č. l. 228 - 232) o schválení zmieru medzi ţalobcom a ţalovanou v
13. rade sa vzťahuje len na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom Dohody o súdnom zmieri uzavretej medzi ţalobcom a ţalovanou v
14. rade dňa
16. 2007 (č. l. 219 – 226) a ktoré sú výslovne uvedené vo výrokovej časti predmetného uznesenia. Ohľadom vyššie označenej nehnuteľnosti súdny zmier schválený nebol. V súvislosti s poslednou vetou uvedenou v prílohe č. 1 Dohody o súdnom zmieri, v zmysle ktorej „V prípade ďalších neuvedených súdnych sporov, ktoré by sa vyskytli po podpísaní tejto dohody, účastníci navzájom konanie zastavia.“ (č. l. 227), dovolací súd zdôrazňuje, ţe k zastaveniu konania môţe dôjsť okrem iného aj na základe späťvzatia návrhu na začatie konania ţalobcom, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Ţalobca, ktorý je tzv. dominus litis v rámci svojej dispozičnej právomoci rozhoduje o tom, či na podanej ţalobe zotrvá, alebo ju vezme späť. Keďţe v prejednávanom prípade k späťvzatiu ţaloby ţalobcom nedošlo, správne súdy niţších stupňov skonštatovali, ţe bolo povinnosťou súdu o nej konať a rozhodnúť, a to v znení, v akom súd prvého stupňa pripustil zmenu ţaloby uznesením zo dňa
18. 2009, č. k. 5Cb/601/1999-181, právoplatným dňa 05.06.
19. V opačnom prípade by totiţ porušil právo 22 1ObdoV/42/2011 účastníka konania vyplývajúce z prvej vety čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu

§ 241ods.

2 písm. b/ O. s. p. (tzv. relatívny dovolací dôvod) vytýkaným ţalovaným v

1. rade, dovolací súd zdôrazňuje, ţe síce naň prihliada z úradnej povinnosti, avšak samotná existencia tzv. inej vady konania na zaloţenie prípustnosti dovolania nepostačuje. Spôsobilým dovolacím dôvodom je len vtedy, ak sú splnené podmienky prípustnosti dovolania vymedzené v § 238 O. s. p.. Rovnako pokiaľ ţalovaný v
2. rade namieta, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, je potrebné uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) je síce prípustným dovolacím dôvodom, samo nesprávne právne posúdenie veci však prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania (§ 238 O. s. p.), nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. V prejednávanej veci by uvedený dovolací dôvod bolo moţné úspešne pouţiť len vtedy, ak by prípustnosť dovolania vyplývala z § 238 ods. 3 O. s. p., v posudzovanom prípade však odvolací súd vo výroku svojho rozsudku prípustnosť dovolania nevyslovil. Na základe uvedených skutočností týkajúcich sa nedostatočného odôvodnenia súdnych rozhodnutí, dovolací súd

§ 243bods.

2 veta prvá, § 243b ods. 3 veta prvá, veta druhá, § 243b ods. 4 veta za bodkočiarkou O. s. p., dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní, v ktorom je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá O. s. p.), sa prvostupňový súd vysporiada s vytknutými vadami v intenciách dovolacieho súdu, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náleţite odôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p.. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5 : 0. 23 1ObdoV/42/2011 P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave, 28. februára 2013 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: H.