2 písm. a/ O. s. p. z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania vo výške 462,95 € v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobkyne J.. M. B.. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14477-2/2010-OP zo dňa
1 Zákona. Deň 26. októbra 2009 je len dňom skončenia kontroly, čo je irelevantné. 3 8Szd/1/2012 Žalobkyňa namietala, že správny orgán nedodržal lehotu na rozhodnutie v zmysle § 49 ods. 2 Správneho poriadku, t.j. 30 dní, keďže sa nejednalo o zvlášť zložitý prípad vyžadujúci rozhodovanie 60 dní. Rovnako správny orgán prvého stupňa pochybil, ak rozhodnutie nedoručoval právnemu zástupcovi žalobkyne. Ďalšie nedostatky videla žalobkyňa v súvislosti s poverením na výkon kontroly, jej výkonom a personálnym obsadením kontrolnej skupiny. Z poverenia nevyplývali skutočnosti smerujúce k tomu, že by oznámenie o vykonaní kontroly vopred kontrolovanému subjektu mohlo viesť k zmareniu účelu kontroly, a ani samotné zistenia kontrolnej skupiny neboli takého charakteru, že by oznámenie pred začatím kontroly vopred kontrolovanému subjektu mohlo viesť k zmareniu účelu kontroly. Kontrola bola
názoru žalobkyne účelová a mala vopred jediný cieľ, a to uloženie sankcie likvidačného charakteru. Žalobkyňa považovala pokutu v uloženej výške za neprimeranú a rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 13. marca 2012 vyjadril žalovaný tak, že navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že doručenie prvostupňového rozhodnutia žalobkyni a nie jej právnemu zástupcovi neznamená, že nenastali účinky jeho oznámenia, nejedná sa o také procesné pochybenie, ktoré by malo za následok nezákonnosť celého konania. Pokiaľ šlo o lehotu na rozhodnutie, kontrola je skončená prerokovaním protokolu. Lehotu na začatie správneho konania
1 Zákona je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením § 13 ods. 8 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o kontrole“). Deň ukončenia kontroly je dňom, kedy oprávnený orgán zistil porušenie povinností. Následné vydanie rozhodnutia po stanovenej 60 dňovej lehote nespôsobuje jeho neplatnosť, táto lehota má poriadkový charakter. K výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že vzhľadom na charakter a závažnosť zisteného nedostatku bola táto primeraná a nie likvidačná, pretože bola stanovená v dolnej hranici stanovenej sadzby. Odôvodnenie jej výšky bolo náležité. Záverom žalovaný uviedol, že dodatočne predložená dohoda o vykonaní práce bola účelovou obranou žalobkyne; to že v čase vykonávania kontroly žalobkyňa žiadnu sestru nezamestnávala konajúci orgán preukázal vlastným šetrením. Rovnako za účelovú považoval žalovaný námietku týkajúcu sa formálnych nedostatkov kontroly. 4 8Szd/1/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom. Napadnutý rozsudok bolo potrebné zmeniť, rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie postupom
3 písm. a/ O. s. p. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. apríla 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.).
3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
5 Zákona, orgány dozoru
odseku 1 pri výkone dozornej činnosti postupujú primerane
základných pravidiel kontrolnej činnosti ustanovených osobitným predpisom.
1 Zákona, konanie o uložení pokuty možno začať do troch mesiacov odo dňa, keď orgán príslušný na vydanie povolenia alebo komora zistila porušenie povinnosti, najneskôr do jedného roka odo dňa porušenia povinnosti.
1 písm. g/ zák. o kontrole, o výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol, ktorý obsahuje najmä preukázané kontrolné zistenia. 5 8Szd/1/2012
6 zák. o kontrole, o prerokovaní protokolu vypracujú pracovníci kontroly zápisnicu, ktorá musí obsahovať dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom, dátum prerokovania protokolu, mená prítomných na prerokovaní a ich vlastnoručné podpisy. Zápisnica o prerokovaní protokolu sa prikladá k protokolu o výsledku kontroly. V zápisnici sa uloží povinnosť vedúcemu kontrolovaného subjektu v určenej lehote
7 zák. o kontrole, ak sa kontrolou nezistí porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov alebo interných predpisov, vypracuje sa záznam o kontrole. Pri jeho vypracovaní sa postupuje primerane
odseku 1.
8 vety prvej zák. o kontrole, kontrola je skončená prerokovaním protokolu. Z obsahu pripojených spisov Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného č. 14477-2/2010-OP zo dňa
Zákona je potrebné primerane aplikovať ustanovenia zák. o kontrole. S poukazom na § 13 ods. 1 zák. o kontrole je potrebné uviesť že o výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol, ktorý obsahuje aj opis preukázaných kontrolných zistení. Pokiaľ sa kontrolou nezistí porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov alebo interných predpisov, vypracuje sa o kontrole záznam. Práve z obsahu protokolu vyplývajú nedostatky, ktoré boli orgánom dohľadu zistené. Skutočnosť, že samotná kontrola končí až prerokovaním protokolu nemá vplyv na zistenie/vedomosť správneho orgánu o porušení povinností. Pokiaľ správny orgán dostatočne určitým spôsobom opíše zistené porušenia právneho predpisu (zo spisového materiálu predloženého súdu takýto opis z obsahu protokolu nepochybne vyplýva), nemožno bez výslovného zákonného zmocnenia začiatok plynutia lehoty viazať až na následný moment skončenia kontroly. Lehota (subjektívna) pre začatie konania o uložení pokuty, resp. počiatok jej plynutia je právnou skutočnosťou, ktorá sa odvodzuje od subjektívnej okolnosti, a to vlastnej vedomosti správneho orgánu o porušení povinností a zároveň má význam aj pre osobu, ktorej má byť sankcia uložená, a to najmä s prihliadnutím na zásadu právnej istoty. Tomuto záveru svedčí aj tá skutočnosť, že ak správny orgán nedostatky nezistí, vypracuje iný druh výstupu z kontroly, a to záznam, teda už pred ukončením kontroly (pred prerokovaním protokolu) má správny orgán vedomosť, či k porušeniu povinností došlo alebo nie. Zo zákona vyplýva možnosť vypracovať buď protokol alebo záznam, a to práve
zistenia resp. nezistenia porušenia povinností. Deň vypracovania protokolu je potom potrebné považovať za relevantný pre určenie začiatku plynutia subjektívnej lehoty pre začatie konania o uložení pokuty. Na podporu tohto výkladu je potrebné poukázať na rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 2Sž/23/2011 zo dňa
mesiacov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Pokiaľ administratívne konanie začalo dňa 4. januára 2010 doručením oznámenia o začatí správneho konania, tento úkon bol vykonaný až po uplynutí zákonnej subjektívnej lehoty. Vzhľadom k skutočnosti, že najvyšší súd dospel k záveru, že žalovaný začal konanie o uložení pokuty po uplynutí zákonnom stanovej subjektívnej lehoty, ostatnými namietanými skutočnosťami sa ďalej nezaoberal, nakoľko táto samotná skutočnosť je dostatočná na prijatie záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore sa zákonom. Správne orgány sú v ďalšom konaní je viazané právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle § 250j ods. 7 O. s. p. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 tak, že úspešnej žalobkyni priznal právo na ich náhradu vo výške 462,95 €, spočívajúcu v náhrade za úkony právnej pomoci
4 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Vyhláška“), za rok 2010 vo výške 254,88 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej – žaloba /§ 14 ods. 1 písm. a/, b/ Vyhlášky/, vo výške á 120,23 €, režijný paušál k dvom úkonom /§ 16 ods. 3 Vyhlášky/, vo výške á 7,21 €), za rok 2012 vo výške 130,91 € (písomné podanie na súd vo veci samej – odvolanie v uplatnenej výške 123,50 €, režijný paušál vo výške 7,41 €, spolu vo výške 385,79 € zvýšenú o DPH v sadzbe 20 %, t.j. 462,95 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal uplatnenú náhradu za 2 úkony právnej pomoci, a to za žiadosť o odklad vykonateľnosti rozhodnutia a vyjadrenie na výzvu súdu zo dňa
1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p. uhradiť k rukám právneho zástupcu žalobkyne J.. M. B.. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 25. apríla 2013 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.